Vracal som sa cez Slovensko z farnosti na juhu Moravy, kde ma požiadali, aby som viedol adventné duchovné cvičenia. Zastavil som sa v Bratislave kvôli duchovnej službe, o ktorú ma požiadal môj známy. Urobil som to rád. Na svoje prekvapenie som dostal darček – odmenu 50 eur.
Pri ďalšom presune domov som sa zastavil ešte v autoumyvárni v Česku, aby som umyl svoje auto, ktoré vykazovalo známky dlhej púte. Vstúpil som do jedného z boxov na ručné umývanie, keď ku mne náhle prišiel technik a požiadal ma, aby som chvíľu počkal, kým vymení filter v umývacom systéme. Nijako som sa neponáhľal, tak som s úsmevom odpovedal, že to nie je problém.
O pár minút sa vrátil so správou, že filter je vymenený, auto si môžem umyť a že mi do boxu dal bonus 50 českých korún. S úsmevom som mu poďakoval a v duchu som poďakoval aj Bohu za jeho úsmev.
Na druhý deň som išiel nakupovať do supermarketu v Katoviciach. Keď som sa priblížil k pokladniam, videl som dlhé rady. Zaradil som sa do jedného z nich a pokojne čakal. Využil som čas na modlitbu breviára na ten deň. Keď som potom pomaly vykladal svoj nákup na pás, starší manželský pár predo mnou už platil za svoj nákup. Na konci podávali pokladníčke zľavové kupóny. Tá ich však nemohla prijať, pretože platili len pri nákupe nad 200 zlotých, a to ich nákup nespĺňal.
Keď pár zaplatil a pomaly odchádzal, pán a pani sa na mňa obrátili a spýtali sa, či by som chcel použiť ich kupóny. Pokladníčka sa pozrela na môj nákup a spontánne povedala: „Pán bude platiť viac ako 200 zlotých.“ Prijal som ponuku zľavových kupónov tohto páru a povedal som, že za kupóny zaplatím. Oni však odmietli a pokojne odišli.
Keď pokladníčka dokončila registráciu celého môjho nákupu, podal som jej darované kupóny. Zľava bola 50 zlotých.
Znovu som poďakoval Bohu za tento ďalší úsmev a opäť som konštatoval, že 3-krát 50 za 3 dni (zakaždým v inej mene) nemôže byť náhoda.