Menu
Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Krajne pravicová Slobodná strana Rakúska (Freiheitliche Partei Österreichs – FPÖ) slávi historické víťazstvo. Prvýkrát od roku 1945 sa so ziskom 29,2 % hlasov stala tesným víťazom rakúskych parlamentných volieb. Strana Herberta Kickla sa tak vôbec prvýkrát od svojho vzniku dostala pred Rakúsku ľudovú stranu (ÖVP) kancelára Karla Nehammera a sociálnych demokratov (SPÖ).
O tom, čo toto víťazstvo pre Rakúsko znamená, povedali pre portál nm.sk profesor politológie z Viedenskej univerzity Hanz Gärtner a politológ z univerzity v Salzburgu Franz Fallend.
Profesor Gärtner v súvislosti s víťazstvom FPÖ nevidí dôvod na obavy. „Politický systém Rakúska sa radikálne nezmení. Demokracia a ústava zostanú zachované, napriek varovaniam, ktoré hovoria o opaku.“
Ako príklad uviedol Taliansko a Francúzsko, ktorých postavenie sa v medzinárodných indexoch demokracie nezmenilo aj napriek existencii a úspechom pravicovo-populistických strán. „Navyše nezabúdajme, že FPÖ už v minulosti vo vláde bola. Nemaľujme zbytočne čierne scenáre,“ zakončil.
Politológ z univerzity v Salzburgu Franz Fallend naopak hovorí o politickom prevrate, pretože FPÖ sa prvýkrát stala najsilnejšou stranou na spolkovej úrovni. Otázne však podľa neho je, či bude schopná vytvoriť koalíciu. Práve to bude pre Kickla Heraklovskou úlohou, nakoľko všetky ostatné strany vylúčili možnosť, že by FPÖ bola ich koaličným partnerom.
„Je samozrejme neželané, aby jednoznačný víťaz volieb nevstúpil do vlády, aby sa tejto úlohy ujali porazené strany. Predpokladám, že takéto rozhodnutie by ani medzi voličmi nebolo veľmi populárne a že nás čakajú ešte týždne alebo mesiace vládnych rokovaní,“ vysvetľuje.
Aj v prípade, že by sa Rakúska ľudová strana (ÖVP) a Sociálnodemokratická strana Rakúska (SPÖ) dohodli, na vytvorenie koalície by to nestačilo. Ak by sa k nim pridali liberáli zo strany Nové Rakúsko a Liberálne fórum (NEOS), stále by tu boli dosť veľké politické a ideologické rozdiely, ktoré by dokázali len ťažko prekonať.
Ako ďalej doplnil, vláda trojkoalície je navyše náročná, čo môžeme aktuálne vidieť na príklade Nemecka. „Vláda Olafa Scholza sa po voľbách otriasa v základoch. Nič podobné v Rakúsku nechceme,“ zakončil.
Podľa Hanza Gärtnera bude FPÖ a Kickl určite chcieť vstúpiť do vlády a držať kormidlo vo svojich rukách. „Je otázne, či Kickl bude akceptovať účasť FPÖ vo vláde bez neho. Na druhej strane, účasť FPÖ vo vláde bude pre samotnú stranu záťažou. Vo vnútri strany vznikne napätie, možno aj rozkol, ako to bolo v minulosti.“
Hlavným dôvodom jednoznačného víťazstva FPÖ bola podľa Fallenda populistická rétorika v duchu „My a Oni“, ako aj schopnosť využiť silu médií vo svoj prospech. FPÖ upozorňovali na to, že politici, ale aj médiá sa vzdialili od ľudí a ich problémov.
„Elity, ktoré sú odmerané, arogantné a skorumpované, obyčajným ľuďom nerozumejú. Myslím si, že práve v tomto FPÖ zabodovala, keď jednoducho zdôraznila tento kontrast medzi obyčajnými ľuďmi a elitami, ktorý sa, samozrejme, v dôsledku krízy ešte prehĺbil,“ hovorí Fallend.
Ako príklad uviedol, že FPÖ opakovane napádala vládnuce strany a obviňovala ich zo zavádzania totalitných opatrení počas koronakrízy.
Jednou z kľúčových tém predvolebnej kampane FPÖ bola migrácia. Strana sa netajila, že by v prípade víťazstva sprísnila podmienky na udeľovanie azylu, urýchlila deportácie migrantov do domovských krajín a zablokovala princíp zlúčenia rodiny pre migrantov, ktorí sa v Rakúsku už zdržiavajú.
Podľa Fallenda by takýto zásah nebol taký jednoduchý. Najmä preto, že Rakúsko podpísalo Ženevský dohovor o právnom postavení utečencov. Ten stanovuje, že utečenec nesmie byť vrátený do krajiny, v ktorej mu hrozí prenasledovanie.
Ako ďalej upozornil, podobný názor ako Kicklova strana zdieľa aj ÖVP, ktorá si myslí, že Ženevský dohovor treba zmeniť, nakoľko vznikol po druhej svetovej vojne.
„Argumentujú tým, že pôvodne sa dokument týkal politických utečencov z východného bloku, z komunistických krajín. Teraz naopak čelíme tisícom utečencov z Afriky a Blízkeho východu, ktorí pochádzajú z iných kultúr a na rakúsku spoločnosť sa tak ľahko neadaptujú,“ vysvetľuje Fallend.
Politológ Gärtner je presvedčený, že snaha o riešenie migračnej krízy zo strany FPÖ má rasistický rozmer. „Imigrácia z niektorých krajín nebola v minulosti problém. V roku 1956 počas maďarskej krízy, v 90. rokoch s utečencami počas balkánskych vojen a od roku 2022 s ľuďmi z Ukrajiny. Tak prečo práve teraz?,“ pýta sa politológ z Viedenskej univerzity.
Ďalšou z kontroverzných tém, ktoré sa spájajú so stranou H. Kickla je aj postoj v otázke rusko-ukrajinského konfliktu. V prípade víťazstva Kicklova strana prisľúbila, že pomoc Ukrajine okamžite pozastaví. Hoci, ako Fallend podčiarkol, Rakúsko ako neutrálna krajina neposkytuje zbraňovú pomoc, stále je tu humanitárny aspekt a samozrejme spoločná podpora zo strany EÚ, či sankcie voči Rusku.
Gärtner si naopak myslí, že FPÖ bude ticho akceptovať pomoc Ukrajine a verejne odsúdi sankcie. „Na svoje politické ciele použije následne kľúčový argument a síce, že sankcie nepomáhajú ukončeniu vojny a preto nemá zmysel ich ďalej predlžovať.“
Fallend vidí za snahou o otvorený postoj voči Rusku najmä ekonomické aspekty v súvislosti zo závislosťou od dodávok ruskej ropy a plynu. „Rastúca inflácia a pokles životnej úrovne spôsobuje, že ľudia si môžu dovoliť čoraz menej. Myslím si, že to je hlavný argument, prečo sa Kickl usiluje o dobré vzťahy s Ruskom,“ vyslovil svoje presvedčenie politológ.
Pritom upozornil, že v otvorenej podpore Ruska by Rakúsko neostalo samo. „Maďarsko, Slovensko, Srbsko sú krajiny, ktoré sa otvorene hlásia k udržiavaniu dobrých vzťahov s Kremľom.“
Posilňovanie pravicovo-populistických strán je z pohľadu Fallenda trendom v celej Európe, čo má dopad na migračnú politiku, ako aj na postoj k vojne na Ukrajine. „Najnovším príkladom je Holandsko, ktoré chce teraz vystúpiť z migračného paktu v Európskej únii.
Vo Francúzsku je tiež veľmi konzervatívna vláda, ktorá chce zaviesť veľmi prísne pravidlá migrácie. Maďarsko tak či tak uzavrelo hranice. Takže ani v tomto smere by Rakúsko nebolo osamotené.“
Ďalším faktorom, ktorý nahráva nárastu populizmu je, že klimatická kríza sa dostáva do úzadia. „V Rakúsku vidíme, že aj napriek povodniam nezohrávala klimatická politika až takú veľkú úlohu.
Voliči považovali za oveľa dôležitejšie iné otázky. Podľa prieskumov bola klíma až na siedmom mieste, a to stranám ako FPÖ a jej podobným veľmi vyhovuje.“
Za hlavnú príčinu nárastu krajnej pravice naprieč európskym politickým spektrom je podľa politológa to, že tieto strany dokážu ťažiť z kríz.
„Krízy prirodzene robia vlády nepopulárnymi. Zdá sa, že vlády nie sú schopné ich prekonať a potom ľudia volia niekoho z opozície, kto je zvlášť radikálny a to najmä v kritike neschopnosti vládnucej garnitúry,“ konštatuje Fallend.
Ilustračné foto – Peter Kremský a Facebook FPO
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
