Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Téma trpezlivosti ma dlhodobo fascinuje. Uvedomila som si, že ak hlbšie pochopím jej skutočný význam, možno objavím aj spôsob, ako ju vedome rozvíjať vo vlastnom živote. Ako prirodzený východiskový bod sa mi javilo preskúmanie pôvodu samotného slova aspoň z laického uhla pohľadu.
Latinské slovo „patientia“ označuje vytrvalosť, znášanlivosť či schopnosť niesť utrpenie. Zahŕňa však aj významy ako podriadenosť alebo rezignácia.
Práve táto významová nejednoznačnosť vo mne vyvolala otázky – na prvý pohľad sa totiž zdá, že aktívna vytrvalosť stojí v protiklade k pasívnej rezignácii. Preto som svoju pozornosť obrátila k starogréčtine, ktorá ponúka jemnejšie významové odtiene.
Grécke slovo „hupomonē“ (ὑπομονή) je podľa Strongovho gréckeho slovníka spojené predovšetkým s pojmom „stálosť“ alebo „vytrvalosť“. Označuje aktívne a odvážne zotrvávanie pod tlakom okolností. Nejde o pasívne znášanie, ale o vedomé a pevné zotrvanie v skúške. Tento význam sa objavuje napríklad aj v biblickom texte (porov. List Rimanom 5, 3 – 4).
Trpezlivosť je cesta, neustály proces, ktorý sa odohráva v konkrétnych situáciách každodenného života.
Druhým výrazom je „makrothumia“ (μακροθυμία), odvodené od slov „makros“ („dlhý“) a „thumos“ („vášeň“, „hnutie mysle“). Označuje zhovievavosť, doslova „dlhosť v znášaní provokácie“, teda schopnosť zdržať sa impulzívnej reakcie či pomsty. Často vyjadruje Božiu trpezlivosť k svojmu ľudu. Kým „hupomonē“ sa vzťahuje najmä na trpezlivosť v náročných okolnostiach, „makrothumia“ vyjadruje trpezlivosť voči ľuďom.
Pri hlbšom skúmaní týchto významov som si uvedomila, koľko aktivity, vnútornej sily a vedomého postoja je obsiahnutých v jedinom slove – trpezlivosť. Nejde o pasívnu vlastnosť, ale o dynamický proces, ktorý zahŕňa vytrvalosť, sebaovládanie, nádej i dôveru. Možno aj preto je pre mnohých z nás také náročné túto čnosť skutočne prijať a žiť. Takýto široký vyznám presýtený mnohými cnosťami, ktoré predsa majú svoj koreň v trpezlivosti.
Často máme tendenciu vnímať trpezlivosť ako cieľ – ako konečný stav, ktorý raz dosiahneme a potom si ho už udržíme bez námahy. Domnievam sa však, že opak je pravdou. Trpezlivosť je cesta, neustály proces, ktorý sa odohráva v konkrétnych situáciách každodenného života. V každej z nich máme možnosť rozhodnúť sa, aký postoj zaujmeme.
Obzvlášť silno vo mne rezonuje charakteristika „hupomonē“ ako aktívneho, nádejného postoja v skúškach. Postoj totiž nie je niečím, čo sa nám deje; je to vedomá voľba. Môžeme sa rozhodnúť nazerať na situácie s porozumením namiesto odsudzovania. To však neznamená, že musíme súhlasiť so všetkým, čo sa deje. Znamená to zotrvať pod tlakom s dôverou, bez toho, aby sme podľahli hnevu či túžbe po odplate. Práve v tomto vedomom zotrvaní sa prejavuje čnosť trpezlivosti.
Ako však túto čnosť uviesť do praxe? Aby sme si vedeli ľahšie predstaviť tieto abstraktné procesy, pomôže nám tabuľka (pozri obrázok). Základom je uvedomenie si momentu voľby – okamihu medzi podnetom a reakciou. Skôr než dovolíme emóciám prevziať kontrolu, je potrebné všímať si spúšťače, ktoré v nás vyvolávajú silné reakcie. Tento proces si vyžaduje čas, sebareflexiu a opakovanú prax. Už samotné uvedomenie, že nabudúce môžeme reagovať lepšie, však predstavuje významný krok vpred.
Reakcia často prebehne v priebehu niekoľkých sekúnd, najmä ak je ovplyvnená naším temperamentom. Ak si však dokážeme uvedomiť, čo predchádza samotnej odpovedi – naše vnímanie, myšlienky a emócie –, získavame priestor na uvedomelejšiu reakciu. Pomáha napríklad vrátiť sa k situácii, ktorá sa nám nepodarila, a „prehrať“ si ju v mysli pomalšie. Možno si to napísať na papier. Aké bolo naše vnímanie? Aké emócie sa objavili? Ako sme uvažovali? Čo sme tým dosiahli? Zvolili by sme dnes iný postoj?
Trpezlivosť je celoživotným procesom učenia. Čím lepšie poznáme svoje reakcie a spúšťače, tým vedomejšie môžeme formovať svoje odpovede. Hoci výsledok – najmä reakcia druhých – často nie je v našej moci, zodpovednosť za vlastný postoj vždy zostáva na nás.
Osobne považujem za kľúčový aspekt trpezlivosti schopnosť „začať znova“. Vytrvať aj po zlyhaní, všímať si aj malé pokroky a priznať si vlastné nedostatky. Práve uznanie chýb je predpokladom rastu, pretože zlyhania nás často naučia viac než úspechy.
Pôstne obdobie môže byť vhodnou príležitosťou na vedomé pestovanie tejto čnosti – voči sebe samým, voči druhým i voči okolnostiam, ktoré nemôžeme ovplyvniť. Je to pozvanie spomaliť, reflektovať a znovu objavovať, že trpezlivosť nie je slabosťou, ale prejavom vnútornej sily a zrelosti.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
