Urobil ma majster (pôstna úvaha)

Počúvajúc takéto správy, zisťujeme, že práca, ktorú firma odviedla kričí: robili ma babráci, fušeri, následkom čoho sa stalo nešťastie. Robota sama rozpráva a odsudzuje ľudí, ktorí konali nezodpovedne.

Keď vidíme pekné dielo, sama robota kričí: pozri, aký majster ma urobil!

Stačí čítať dobrú knihu, vidieť pekný film, počúvať pesničku v rádiu, pozerať na slávny obraz v galérii alebo sochu v múzeu. Každé dielo hovorí: pozri, aký majster ma vymyslel!

Nejde len o diela, ktoré urobili iní, lebo či chceme, či nechceme, budujeme svoj život, a v ňom most k druhému človeku. To, ako nakladáme so životom, samo rozpráva: žije ma babrák, alebo: žije ma dobrý a statočný človek.

Pri počúvaní pašií vidíme, že práca, ktorú odviedol Pilát, Herodes, židovská veľrada, sama kričí, lebo odsúdili nevinného. Nikto ich už nemusí odsudzovať, odsúdili sa sami. Ich práca ich odsúdila. A opačne: „Keď stotník, čo stál naproti nemu, videl, ako vykríkol a skonal, povedal: Tento človek bol naozaj Boží Syn“ (Mk 15, 39).

Videl Ježiša, ktorý sa aj v ťažkej situácii snaží byť milujúcim, práca jeho milujúceho srdca kričí do celého sveta. Ľudstvo si už celé storočia pripomína dva typy práce: Božiu a ľudskú. Vykonaná práca ukázala, aký vie byť niekto babrák, a druhá, ktorá ukazuje, ako vie Boh dobrom prevýšiť všetko zlo.

Nebol to len súdny proces kedysi, nedá sa kývnuť rukou len nad historickou udalosťou. Ono sa to dotýka každého z nás. Ak si nevšímame Ježiša, nepestujeme priateľstvo s ním, táto práca nás odsúdi. A naopak, ak sa usilujeme rozvíjať vzťah k Bohu, využiť pôstny čas aj veľkonočné slávenia, rozpráva z nás práca: žil ma dobrý človek.

Preto si pri pašiách uvedomujeme: Bože, si úžasný v svojich dielach, najmä v tom, ktoré vykonal Ježiš, lebo spracoval v sebe utrpenie, ktoré naňho doliehalo. Ďakujeme ti za kríž, cez ktorý vidíme dielo vzkriesenia. Bože, tvoja práca sa vydarila!