Verbista a vinár Ján Štefanec: Vo víne sa vám odrazí celý rok

Verbista a katolícky kňaz Ján Štefanec viedol niekoľko rokov predmanželské prípravy v Univerzitnom pastoračnom centre v Bratislave. Má vlastný kanál na YouTube, kde hovorí o vzťahoch mladých párov a komunikácii medzi nimi. Momentálne pôsobí v Nitre na Kalvárii, v Misijnom dome Matky Božej. Vo voľnom čase pestuje hrozno a vyrába víno. A práve „jeho“ víno je dôkazom toho, ako dokáže spojiť ľudí, inšpirovať a v neposlednom rade i pomáhať. A tak nejako postupne vzniklo aj mladé vinárstvo, ktoré získalo prvý vinohrad v roku 2016 a ktoré spojilo nadšencov vína s túžbou pomáhať misiám. Následne v roku 2017 prišli prvé vína a produkcia každým rokom rastie.

Poďme naspäť do vinohradu. Vedeli ste, že mladý vinohrad treba okopávať aspoň päťkrát za rok? A že až v siedmom roku výsadby hrozna sa prejaví jeho potenciál? Víno a jeho pestovanie je hotová alchýmia. Uistiť sa o tom môžete pri rozhovoroch s tými, pod rukami ktorých sa hrozno mení na dúšok chutného vína.

V pivničke sme zistili, že chuť strekovského vína je naozaj taká, ako sa hovorí – nezameniteľná, príjemná a osobitá. A síce sme od prvej chvíle mali pocit, že máme k sebe blízko, v úzkom priestore sme mali k sebe ešte bližšie. Nebolo to však len tým. Kto zažil aspoň raz atmosféru vínnej pivnice, tak pozná ten pocit. S pohárom v ruke počúvate vinára, ktorý dokáže rozprávať tak zaujímavo, že sa vám nebude chcieť na denné svetlo. My sme sa nakoniec po degustácii vybrali prejsť celý vinohrad.

Koštovať vie každý

Neprišlo to len tak, sú za tým roky spoznávania a, samozrejme, aj driny. Kvalita, chuť a všetko, čo k tomu patrí, nepríde pri prvej degustácií. Môžete na to čakať oveľa dlhšie.  

„Keď chcete v živote urobiť veľké víno, potrebujete mať na to skúsenosti a potrebujete si to vyskúšať. Vinári, ktorí s tým vyrastajú odmalička, majú vychytané niektoré muchy hneď na začiatku. Štartovacia dráha je úplne niekde inde,“ začína svoje rozprávanie Ján Štefanec, ktorého cesta k vinohradu bola práve cez víno samotné.

Ako sám hovorí, nie je ťažké ho „koštovať“, ale vyrobiť. „Každý človek vie povedať, či mu chutí, alebo nie. Či je tam nejaká chyba, alebo či cíti niečo krásne, čo ho ohúri. Ale dopestovať hrozno a vyrobiť z neho víno, to už vie len zopár ľudí. Tí, ktorí sa tomu skutočne venujú,“ hovorí a tým aj prezrádza, že táto myšlienka ho viedla k tomu, aby dokázal aj sám víno vyrobiť.

V roku 2009 inicioval založenie Spoločenstva sv. Urbana. Jeho členovia sú súčasťou komunity bratislavského UpeCe. A keďže ho v tých rokoch viedol, zopár nadšencov sa spojilo a spoločne začali navštevovať mnohé vinárske destinácie aj v zahraničí. Neobišli Toskánsko či Kaliforniu. Dnes sa po rokoch stretávajú doma – v tom svojom „slovenskom Toskánsku“.

Nie je to len o degustovaní vína či pestovaní hrozna. Vízia spoločenstva spočíva v konkrétnej pomoci, pričom ak klubové vinárstvo Via St. Urbani bude v budúcnosti ziskové, chce pomôcť misiám. A keďže Ján Štefanec ako verbista pozná aj finančnú situáciu na misiách, projekt má pomôcť ďalším verbistom, ktorí na misiách nemajú dostatok finančných prostriedkov.

Na stres zabudnete

Po príchode do Strekova musí byť každému jasné, že tu opadne z neho stres. Na chvíľu zabudne na pracovné povinnosti či telefonáty. Tento kraj si podmaní svojich návštevníkov príjemnou klímou a prostredím. Navyše, víno zbližuje od nepamäti.

„Dobré víno tvorí dobrú náladu, dobrá nálada prináša dobré myšlienky, dobré myšlienky dávajú vznik dobrým skutkom a dobré skutky robia človeka človekom,“ znie motto spoločenstva vinárov a my sa na mieste presviedčame, že niečo na tom bude. Každým krokom medzi riadkami cítime akúsi bázeň a úctu voči tým, ktorí sa rozhodnú v dnešnej dobe pestovať hrozno. Za každou čašou vína sú dlhé dni strávené starostlivosťou o vinohrad.

Dobré víno tvorí dobrú náladu, dobrá nálada prináša dobré myšlienky, dobré myšlienky dávajú vznik dobrým skutkom a dobré skutky robia človeka človekom.

Ťažké začiatky a opravená pivnica

Na začiatku bolo obrovské nadšenie. Ján Štefanec priznáva, že vtedy netušil, čo to všetko obnáša. Pomyselné ružové okuliare spadli a nastal okamih pravdy. Áno, vo víne je pravda, ale aj ťažká drina. Vinohrad sa odložiť nedá, práce je tam stále veľa a nikdy nie je skončená. Ako to už býva zvykom, nevyhol sa ani mnohým prekvapeniam. Bola to však cesta. Pri rozhodnutí mu pomohli napríklad priatelia, ktorí ho podporili v myšlienke vybudovať vinohrad. A nakoniec si po rady zašiel aj k skúseným vinárom v susedstve.

Prvá fľaša vína, ktorú vyrobil, pochádza z vinohradu, ktorý kúpili cez internet. „Myslím si, že mám z neho ešte jednu fľašu. To bolo také víno, že fľaška ma vyšla na 15 eur,“ smeje sa Ján Štefanec, ktorý začínal so štyrmi riadkami, k nim pribudol vinohrad od suseda. Ten sa oň už nevládal starať, a keď videl nadšenie u nového suseda, rozhodol sa ho predať.

Verbista si však dodnes pamätá, ako prišiel na toto miesto a mal rôzne pocity z toho, čo videl. Bola to láska na prvý pohľad?

„Zhrozil som sa, keď som sem prišiel. Prvý hajloch, ktorý sme nadobudli, bol zarastený, bola tu zrútená hlinená pivnica, myši a maličký priestor. Bola tu doslova džungľa. Predstavte si zajace, srnky, bažanty. Všade boli orechy, agáty, kríky, všetko to rástlo cez seba. Vo vinohrade boli zas staré stĺpy, všetko bolo potrebné vyklčovať,“ opisuje Ján Štefanec, ktorý v tom čase odišiel na rok do Kanady. Po návrate na Slovensko však pokračoval v odhodlaní ďalej.

Pre ďalšie generácie

Rok opravoval pivnicu, bez nej nemohol fungovať. Predtým si pivnicu prenajímal od miestneho vinára. „Prvá vec, do čoho som sa vtedy pustil, bola rekonštrukcia pivnice, ktorú sme vďaka pomoci miestneho staviteľa dokončili v máji 2018,“ hovorí a popritom už mieri k novému hroznu. „Tu je vysadená nová odroda. Lavína,“ ukazuje nám panenskú úrodu.

„Tento vinohrad je tu tretí rok. A tu sa nechávajú na štyri očká,“ ukazuje prstom a pozrie na nás. Keď vidí, že predsa len potrebujeme vysvetliť, pokračuje: „Rastú dva konáre, ktoré som tu nechal. Na jar sa musím jedného z nich vzdať, nechám iba jeden a ten potom zahnem na štyri očká.“ Na vlastné oči sa tak presviedčame, že pri pestovaní hrozna treba myslieť na roky dopredu a nie na kvantitu, ale kvalitu. Neplatí, že čím viac konárikov, tým lepšie. Pri tejto údržbe už myslí na ďalší rok, keď na ďalšom konári necháva len dve očká. Hrozno týmto spôsobom formuje niekoľko rokov a pri jednom koreni myslí podľa vlastných slov dopredu aj na tri roky.

A keďže aj z tohto pohľadu je výroba vína za život vinára obmedzená len na určité množstvo, Ján Štefanec vo svojich 56 rokoch myslí na ďalšie generácie, ktorým by sa tento projekt mohol zapáčiť a mohli by sa ho ujať.

Ako správne zostrihnúť a ošetriť? Chce to tréning

Časom sa naučil, ako sa oň správne starať, postupne zistil, kedy a ako hrozno ošetriť, zostrihnúť, vylámať nepotrebné konáre. A rovnako aj tu platí, že chybami sa človek učí. „Keď to hneď na začiatku urobíte zle, potom sa trápite,“ priznáva. Raz za týždeň sa prejde celým vinohradom, aby skontroloval, v akom stave sa nachádza úroda a korene.

Striekanie hrozna tiež podlieha určitým pravidlám. Veľa či málo postreku, nevhodné načasovanie alebo množstvo znehodnotí kvalitu. V Strekove sa snaží pestovať víno čo najmenej chemicky ošetrované, na čo prihliada aj pri nákupe hrozna. Chémii sa síce úplne nevyhýba, siahne po nej len v prípade, keď to už treba.

„Aká bola moja prvá skúsenosť? Takmer všetko hrozno som nakúpil a keďže bolo ošetrované pragmatickým spôsobom – v preklade to znamená, že išli na istotu a aby sa náhodou neznehodnotilo, tak ho veľmi postriekali – odrazilo sa to na samotnom víne. Nebolo také, ako som očakával a chcel. Ak hľadám hrozno, hľadám čo najmenej chemický ošetrované,“ opisuje prvotné skúsenosti.

A pýtate sa, v čom sa líši omšové víno od komerčného? Akými pravidlami sa riadi jeho výroba? „Tak určite nepančovať víno vodou. Nevyrábať omšové víno zo šupiek, nepoužívať stabilizátory. Okrem síry tam nesmie byť nič. Vinár sa musí zaručiť, že takéto víno vyrobil maximálne šetrne a zachoval určité pravidlá, ktoré sú dané pre tento druh vína,“ vysvetľuje princíp výroby vína určeného na liturgiu.

Izolácia vo vinohrade

Minulý rok strávil vo vinohrade veľa času, dôvodom bola pandémia a karanténa. Pribudlo viac úrody, keďže kúpil muškát od suseda, a tak vznikli ďalšie druhy vína. Okrem toho počas tohto obdobia zrekonštruovali a rozšírili „výrobný“ hajloch. „Strávil som tu karanténu. Neskôr som zobral od suseda muškát. Za ten čas som potom urobil 14 bielych, 3 ružové a 11 červených vín,“ vyratúva nové druhy a tiež pripúšťa, že práve červené víno bola vždy jeho srdcovka.

Taký vinohrad potrebuje neustálu starostlivosť. Vo svojom okolí má ľudí, ktorí sa neboja práce, pri oberačkách mu pomáha aj rodina a spolubratia verbisti. Strekovské vinohrady mu dávajú dostatočný priestor na rozjímanie, rozmýšľanie, či už o vzťahoch, živote, o Bohu.

Fyzickú prácu vníma pozitívne – aj cez ducha regiónu, kde naozaj máte pocit, že ste uprostred vinice v Toskánsku. Výhľady na okolie vo vás umocnia príjemný pocit a zážitok  v jednom. „Lokalita je tu neskutočná. Keby to tu ľudia spoznali nielen v pivnici pri vínku, ale keby sa prešli vinohradmi, zistili by, že je tu prekrásna oddychová zóna. Nie je to len o koštovaní vína, treba zažiť, čo tento región ponúka,“ hovorí nám rezko kráčajúc hore vinohradom.

V ťažkej práci a vytváraní spoločenstva vidí zmysel. A odmenou je okrem úrody dobrý pocit na konci dňa, vzťahy medzi ľuďmi. Víno a práca okolo vinohradov ľudí zbližuje. Vnáša medzi nich dobro. Nakoniec je to aj o pomoci, pretože každý, kto si zakúpi aspoň jednu fľašu, podporí misiu Spoločnosti Božieho slova.

Okrem toho verbistu Jána Štefanca teší uznanie, ktoré postupne svojimi vínami získavajú. A ako sa v Strekove hovorí, každé jedno víno je ručne vyrobený produkt, ktorý je počas celej svojej existencie živým organizmom, preto si zasluhuje rešpekt ako živý organizmus a citlivý prístup. A s týmto rešpektom potom prichádzajú ocenenia. Napríklad strieborná medaila za cuvée St. Lucia vo Svätom Petre, bronzová medaila za Rízling rýnsky, zlato za Dunaj, Veltlín Smaragd a Oporto priamo v Strekove. Medzitým sa dozvedáme, že produkcia vína bude rásť, keďže je vysadený nový vinohrad a ten začne naplno rodiť v roku 2023.

Vo víne sa odráža celý rok

Vo víne je pravda a zisťujeme, že to naozaj platí. Starostlivosť o vinohrad, o každý jeden strapec sa odzrkadlí vo víne a to samotné ukáže, čo ste za celý rok urobili.

„Je tu úžasná paralela s mojím životom aj povolaním kňaza. Starostlivosť o každú ratolesť, každú hlavu viniča dôkladne a do dôsledkov sa odrazí na vzťahoch, životných postojoch a láske, ktorá má byť výsledným snažením.“ A keďže Strekov je jeden z najteplejších regiónov s najväčšou intenzitou slnečných lúčov na Slovensku, v jednom poháriku vínka môžete cítiť práve tie slnečné lúče a zároveň lásku, s ktorou bolo vyrobené. A preto sú tu vína typické svojou vysokou cukornatosťou s príjemnými kyselinami, ktoré v ňom zostávajú a tým mu dodávajú okrem kvality i nezameniteľnú chuť.

Čo ste stihli počas roka urobiť vo vinohrade, pocítite nakoniec pri koštovke. „Opäť sa vrátim k tým začiatkom. Nebolo to celkom tak, ako som si to predtým predstavoval, najmä s bielymi odrodami. Červené vyšli veľmi pekne. No práve tieto ťažkosti predstavujú čaro výroby. Tam sa vám potom odrazí celý rok. Odrazí sa vám, ako ste sa oň starali, ako ste ho striekali, ako bolo hrozno ostrihané,“ hovorí na záver verbista a vinár Ján Štefanec, ktorý nás v jedno piatkové predpoludnie sprevádzal strekovskými vinicami.

Pozrite si našu cestu vinohradom vo fotogalérii:

Foto: autorka