Vidieť, ako sa mení detská duša pri čítaní knihy, je niečo fascinujúce (+ podcast)

Rozhovor v rozšírenej verzii si môžete vypočuť ako podcast.

Prečo si sa rozhodla práve pre detskú knihu o Panne Márii?

Nebolo to celkom tak, že som si vyberala. Ako rodina sme žili sedem rokov v Taliansku a naše deti vtedy dostali túto knihu v talianskom jazyku. Mali ju veľmi rady. Siahli po nej veľakrát, vracali sa k nej. Aj ten najmenší, keď ešte nevedel čítať, prechádzal si aspoň ilustrácie. Vtedy som si povedala, že by to bola obrovská škoda, keby sa táto kniha nepreložila do slovenčiny, alebo keby sa nevytvoril úplne nový text. To sa nakoniec aj stalo. Kniha má aj cirkevné schválenie.

Takže staviaš na skúsenosti z vlastnej rodiny…

V mnohom, pretože aj pri tvorbe textu mi boli prvou spätnou väzbou vlastné deti. Aj keď sú už dnes staršie, stále majú ten zážitok detskej duše. Veľa dám na to, čo si myslia deti.

Je to tvoj prvý autorský počin?

Áno, a pracujem už aj na ďalšej knižke, tentoraz nie s duchovným zameraním. Uvidíme, či sa dostane von, ale baví ma to. Robiť s deťmi, uvedomovať si tú krásu detskej duše, vidieť, ako sa pretvára, ako je schopná formovať sa, a byť pri tom, je niečo fascinujúce.

Veľa dám na to, čo si myslia deti.

Mala si rešpekt pred takouto autorskou premiérou?

Rešpekt je asi silné slovo. Cítila som skôr bázeň, pretože som sa dotýkala naozaj veľkej témy. Presahuje mňa ako matku, ako ženu, a zároveň je nevyhnutná pre život nás kresťanov.

Keď som nad knihou začala rozmýšľať, uvedomovala som si, že nemôžem k textu pristúpiť bez toho, aby som nežila s Máriou vo svojom vnútri, aby som sa nemodlila k nej možno ešte viac ako predtým. Nemohla som to urobiť bez toho, aby som sa jej v duchu nepýtala, ako by ju ona chcela dnes zostaviť, keby bola na mojom mieste. Bol to pre mňa hlboký duchovný zážitok.

Hovoríme o detskej knižke. Pre akú vekovú kategóriu je určená?

Svojimi ilustráciami je najprirodzenejšia, najvlastnejšia deťom v predškolskom veku, ale zase textom, tak ako som ho vystavala, je vhodná aj pre deti prvého stupňa základnej školy. Nechcela som, aby bol jazyk príliš detinský, naivný alebo patetický. Pri zostavovaní textu som si vo Svätom písme čítala pasáže zo života Panny Márie, aby som si ich znova priblížila. Niektoré časti dokonca viac-menej kopírujú text Svätého písma, aby deťom zostávali v pamäti a aby ich spoznali, keď ich napríklad začujú v evanjeliu pri svätej omši alebo pri iných príležitostiach.

Zvolila som logický a veľmi jednoznačný jazyk, zároveň však nie náročný. Myslím si, že k deťom netreba pristupovať ako k niekomu, koho podceňujeme. Moje vlastné deti aj ktorékoľvek deti, s ktorými som v kontakte, vždy vnímam ako partnerov. Kontakt s dieťaťom by mal byť od duše k duši, lebo duša nepozná vek. Tá je skutočne otvorená. Deti vedia nasávať krásno, dobro, vedia byť veľa ráz otvorené pre väčšie veci ako my dospelí.

Je dobré, keď si rodičia čítajú spolu s deťmi?

Jednoznačne. Naše deti, kým si nevedeli čítať samy, vyrastali na tom, že sme zaspávali spolu s knihou. Viem, že doba sa zmenila. No stále verím, že hlavne malý čitateľ potrebuje vyrastať s knihou. Potrebuje počuť upokojujúci hlas dospelého rodiča, starého rodiča, priateľa, kohokoľvek, kto ho sprevádza svetom fantázie. V prípade knihy o Panne Márii však ani tak nejde o predstavivosť, hoci detská tvorivosť je vždy veľmi silná. Tu hovoríme o konkrétnej osobe, ktorá nielen žila v minulosti, ale má presah na detský život aj tu a teraz. Prajem si, aby cez tieto riadky, cez ilustrácie, cez tú všetku krásu – pretože Panna Mária je naozaj prekrásna svojím vnútrom i zovňajškom – deti nasali vzťah s ňou, aby si ho odmalička vytvárali, aby ju neskôr našli ako vernú priateľku na svojej ceste životom.

K deťom netreba pristupovať ako k niekomu, koho podceňujeme. Moje vlastné deti aj ktorékoľvek deti, s ktorými som v kontakte, vždy vnímam ako partnerov.

Je ešte kniha, a osobitne detská kniha, dnes atraktívne médium, po ktorom deti a rodičia siahajú?

Áno, myslím, že veľa rodičov aj starých rodičov ešte kupuje deťom knihy. Keď som išla na tento rozhovor, stretla som v električke jednu paniu. Zistila som, že už je stará mama a zrazu si predo mnou vzdychla, že musí niečo vymyslieť pre deti, lebo bol Deň detí. Tak som jej posunula myšlienku, že možno namiesto sladkostí stojí zato deťom kúpiť knihu. Zareagovala, že je to veľmi dobrý nápad, lebo kníh nikdy nie je dosť. Bola to reakcia z konkrétneho života, ktorá bola dôkazom, že samotní rodičia či starí rodičia myslia za deti na knihu, lebo vedia, čo prináša do ich vnútorného prežívania.

Knižka je vlastne kratučkým životopisom Panny Márie. Čo dnes môže Mária povedať deťom?

Veľmi veľa. Nemala by byť pre nás, a teda ani pre naše deti, iba nejakým vzorom, ku ktorému vzhliadame a ktorý pasívne pozorujeme. Panna Mária je pre mňa, a to by som rada odovzdala aj deťom, naozaj mama, priateľka, osoba, ktorá je pri mne a môže ma sprevádzať. Pretože tak, ako sa aj v knihe píše, všetci ľudia sú deti nebeského Otca. Všetci sme jedna rodina a Mária nás pod krížom prijala za svoje deti. Miluje nás všetkých bez rozdielu. Prajem si, aby deti takto vnímali Máriu – ako svoju mamu, na ktorú sa môžu v každej chvíli obrátiť, aby sa naučili modliť sa ruženec spolu s rodičmi. Aj o tom je tam krátka zmienka – ak sa ešte nevieš modliť ruženec, popros svojich rodičov alebo starých rodičov, aby ťa to naučili.

Priala by som si, aby deti zistili, že môžu Máriu dokonca napodobňovať. Drobnými skutkami lásky, ktoré robia vo svojich životoch, sa jej pripodobňujú. Keď majú lásku v srdci, môžu prinášať Ježiša do sveta tak, ako ho prinášala Mária.

Kto stojí za ilustráciami, ktoré v knihe nájdeme?

Ich autorkou je Nemka Christiane Heinsdorffová, zasvätená osoba z Hnutia fokoláre, ktorá dlhé roky žila priamo v Centre hnutia v blízkosti Ríma a veľmi intenzívne pracovala na formácii chlapcov a dievčat aj prostredníctvom ilustrácii. Teraz má už svoj vek, a ak si dobre pamätám, momentálne žije v Afrike.

Tým najlepším, najúprimnejším a najcitlivejším spôsobom, ako môžeme vieru odovzdávať deťom, je osobný vzor.

Ako dlho si knihu tvorila?

Samotná tvorba netrvala príliš dlho. Neviem to odhadnúť. Hovorila by som skôr o hodinách, možno dňoch. No pre mňa je kľúčový ten prípravný moment – žiť s knihou, s myšlienkou, žiť s Máriou, pretože, ako som spomenula, toto už je len výsledok, ktorý vyšiel zvnútra, z čítaného slova, z rozjímania a modlitby.

Je kniha vhodná aj ako prostriedok na odovzdávanie viery deťom?

Jednoznačne. Samozrejme, odovzdávanie viery sa nedeje len cez nejaké prostriedky a pomôcky. Tým najlepším, najúprimnejším a najcitlivejším spôsobom, ako môžeme vieru odovzdávať deťom, je osobný vzor, čiže naše postoje, správanie, vzájomná láska v rodine.

Viera je skutočne dar. Neodovzdávame niečo hmotné, niečo, čo si dieťa chytí do ruky, ale je to kontakt s dušou. Dieťa, ako som už hovorila, je skutočne veľmi vnímavé, citlivé. Hovorievam, že deti majú „anténky duše“, isté vnútorné ucho, ktorým dokážu zachytiť Božie vibrácie a vedia na ne naskočiť. Možno o tom vôbec nepotrebujú rozprávať slovami. Samozrejme, v náboženskej výchove sa deje aj to a je správne, že dieťa prijíma isté kontexty a pojmy, ale to prichádza sekundárne. Prvý moment je vzťah s Bohom, ktorý si vytvára cez nás. Predstavujem si, že my rodičia by sme mali byť kanálom Božej lásky pre dieťa. Ono sa cez nás stretáva s Otcovou láskou.