Vo farnostiach je prijatý konsenzus, že sa v nich netočia peniaze. V histórii to pritom platilo naopak

Zakladatelia nadačného fondu Teo via: zľava Viktor Šimeček a Martin Navláčil. Zdroj: archív V. Šimečka a M. Navláčila
Farnosť by podľa Benedikta XVI. mala byť majákom, ktorý vyžaruje svetlo a tým napĺňa najhlbšie túžby ľudského srdca, pretože dáva životu jednotlivcov a rodín zmysel a nádej. Nato, aby farnosti mohli toto poslanie realizovať, je potrebné, aby vytvárali živé spoločenstvá. Cieľom nadačného fondu Teo via je podnecovať farské komunity k projektom, ktoré budú na jednej strane vytvárať zisk a na druhej odbremeňovať kňazov, aby mali viac priestoru na svoju hlavnú činnosť – sprevádzať ľudí od nádychu po výdych. O príkladoch dobrej praxe z českých farností, o dôvodoch, pre ktoré Cirkev nie je schopná vytvárať pracovné miesta, ako aj o príčinách pasivity veriacich sme sa rozprávali so zakladateľmi nadačného fondu Teo via Martinom Navláčilom a Viktorom Šimečkom.

Sme otvorení rozhovoru.
Potrebujeme však vašu pomoc.

Naším cieľom je urobiť z portálu nm.sk udržateľné médium. Obstáť v súčasnosti na mediálnom trhu však nie je jednoduché. Naše články nie sú uzamknuté. Chceme, aby k nim mal prístup každý, koho zaujmú. 

Vďaka vašim príspevkom budeme môcť naďalej prinášať kvalitné a korektné rozhovory a iný exkluzívny obsah. Ďakujeme!

Kto stojí za vznikom Teo vie?

Viktor: Nadačný fond Teo via vznikol z potreby zlepšiť fungovanie biskupstiev, s ktorými sme sa ako laici za rôznych okolností dostali do kontaktu. Martin z pozície stavebného dodávateľa, ďalší spoluzakladateľ Josef Němeček z pozície člena ekonomickej rady a ja ako člen neziskovky pracujúcej s mladými. Tým, že sme narážali na neefektivitu zo strany biskupstiev, vnímali sme, že je potrebné, aby sme sa ako ľudia so skúsenosťami z praxe chopili iniciatívy.

Naším cieľom bolo, aby sme kňazov odbremenili tým, že by sme prevzali časť ich úloh, ktoré oni robiť nechcú a my ich robiť vieme.

Martin: Z viacerých debát s kňazmi nám vyplynulo, že sú zavalení administratívou a riešia len správu a údržbu budov, pričom nemajú priestor na svoje hlavné poslanie – sprevádzanie ľudí od nádychu po výdych. Vtedy vznikla myšlienka na založenie fondu Teo via, ktorý by podporoval projekty a iniciatívy zamerané na financovanie farností, škôl či iných neziskových cirkevných inštitúcií. Naším cieľom bolo, aby sme kňazov odbremenili tým, že by sme prevzali časť ich úloh, ktoré oni robiť nechcú a my ich robiť vieme.

Čo nasledovalo potom? Aké kroky ste podnikli?

Viktor: Prvotný plán bol, že budeme vytvárať rôzne projekty na ekonomicko-hospodárskej rovine a aplikujeme ich v cirkevnom prostredí. Tento nápad sa síce v Cirkvi stretol s pozitívnym ohlasom, no nestretli sme sa so žiadnou snahou veriacich na týchto projektoch participovať. Všetko by takto ostalo na našich pleciach. Ako spoločenstvo by sme poskytli zdroje na realizáciu poslania, ale chýbala by tam spoluúčasť. Celý projekt by sme dodali len vo forme akéhosi daru, no nepodnietila by sa aktivita veriacich. Neprebúdzal by sa tým život vo farnosti.

Martin: Po nejakom čase sme dospeli k tomu, že spoluúčasť je nevyhnutná a že musíme hľadať, kde vo farnosti pulzuje život, a tam ho pomáhať viac rozdúchavať. Dnes sme v pozícii, že pomáhame farnostiam, v ktorých sú ľudia zapálení pre vytváranie projektov, a my im pomáhame ich realizovať. Už tam, kde sú aspoň dvaja ľudia vo farnosti zapálení, je potenciál, aby sa veci začali meniť.

Vnímame, že je veľmi dôležité formovať členov farských rád a povzbudzovať ich k tomu, aby neostávali len pri slovách, ale prešli ku konkrétnym činom.

V prvotnej fáze sme navštívili stovky projektov a farností, ktoré sme začali postupne sieťovať a prepájať. Všade, kam sme prišli, sme sa snažili ľuďom načúvať a v súčasnosti pracujeme na tom, aby sme odovzdávali jednak príklady dobrej praxe a jednak upozorňovali na chyby, ktorým sa dá vyvarovať. Pritom vnímame, že je veľmi dôležité formovať členov farských rád a povzbudzovať ich k tomu, aby neostávali len pri slovách, ale prešli ku konkrétnym činom.

Dalo by sa povedať, že založením nadačného fondu Teo via sa snažíte povzbudiť veriacich k väčšej aktivite v rámci Cirkvi?

Martin: Presne tak. Jedno z najväčších rizík v rámci Cirkvi vnímam v tom, že veriaci sú pasívni. Ako by sme pri vyznávaní hriechov úplne zabúdali na to, že rovnakým nedostatkom, ako je konanie zlého, je aj zanedbávanie dobrého.

Čo je podľa vás hlavnou príčinou tejto pasivity?

Viktor: Tá pasivita je podľa nás spôsobená tým, že poznáme desiatky prípadov ľudí, ktorí sa aj o niečo snažili, no narážali na množstvo nezmyselných obštrukcií a zatvorených dverí. Systém centralizácie moci na biskupstvách ich však od ďalších aktivít odradil a rezignovali na to, aby sa v Cirkvi ďalej angažovali. Úplne sa vzdali predstavy, že by mohli byť nositeľmi zmeny. Občas mám dojem, akoby sme úplne zabudli na to, že Cirkev sme my. Ako členovia cirkevného spoločenstva sme spoluzodpovední za to, kam bude Cirkev smerovať.

Peniaze sú dokonalým senzorom toho, na čom nám v živote skutočne záleží.

To, že sme kresťania, je súčasťou našej identity a dotýka sa to všetkých sfér nášho života. Rovnako ako keď posielam peniaze niekomu zo svojich blízkych, mal by som vnímať aj príspevok do Cirkvi ako môj vklad do spoločenstva, ktorého som súčasťou. Keď si všimnete, do čoho sú ľudia ochotní zainvestovať, na základe toho pochopíte, kde je ich srdce. Peniaze sú dokonalým senzorom toho, na čom nám v živote skutočne záleží.

Vedeli by ste uviesť nejaký príklad projektu, ktorý vznikol z iniciatívy jednotlivca, ktorý mal zápal?

Viktor: Napríklad kresťanský festival Na Výšinách vznikol tak, že jeden mladý človek sa začal stretávať so skupinou ľudí na kopci nad Prahou a diskutovať o viere. Postupne sa táto iniciatíva rozrástla a stal sa z nej festival. Je to príklad dobrého diela, ktoré nepotrebovalo schválenie cirkevnej hierarchie. Bola to iniciatíva laika, ktorý mal dostatočnú motiváciu na to, aby zapálil aj ďalších.

Niekedy je, žiaľ, práve cirkevná hierarchia tou, ktorá bráni dobrým dielam, ktoré sa dejú mimo nej. Akoby z histórie stále pretrvávala tendencia cirkevných štruktúr všetko držať pod svojou kontrolou. Veľa ľudí má dodnes tendenciu vnímať Cirkev len cez klérus, ktorý ju reprezentuje. Pápež však tento klerikalizmus kritizuje a nepodporuje. Do služby sme však povolaní všetci a ideálne je, ak sa v práci na spoločnom diele stretávame v spoločenstve.

Ak má byť spoločenstvo živé, musí fungovať v spolupráci medzi veriacimi vo farnosti.

Je podľa vás koreň pasivity skôr v prekážkach, s ktorými sa veriaci v snahe niečo spraviť stretávajú, ako v tom, že nevedia, ako sa dostať k peniazom, s ktorými by projekt realizovali?

Viktor: Farnosť ako spoločenstvo ľudí peniazmi disponuje. Svoj kapitál má v podieloch jednotlivých členov. Potrebné je však nájsť niekoho, kto s nimi vie hospodáriť, a taký človek sa nájde v každej jednej farnosti. Dôležité len je, aby mal ochotu dať tento svoj talent do služieb farnosti, a aby mu spoločenstvo farnosti dalo svoju dôveru.

Martin: Rovnako dôležité však je aj to, aby si celé farské spoločenstvo uvedomovalo, že život vo farnosti je viac ako nedeľné stretávanie sa pri spoločnom slávení liturgie a že by sa nemal ohraničovať len na život v rodinách. Ak má byť spoločenstvo živé, musí fungovať v spolupráci medzi veriacimi vo farnosti. Jeden môj známy z Prahy, ktorý vyrastal na Slovensku a žil vo viacerých európskych štátoch, mi raz povedal, že vo všetkých krajinách zažil schopnosť veriacich fungovať ako jedno rodinné spoločenstvo. Či už to boli židia, moslimovia alebo protestanti, všetci sa vedeli zjednotiť, len my katolíci nie. To je podľa mňa aj dôvod, prečo Cirkev nie je viditeľná vo svete. Keď sa dnes pozrieme, kto je denne prítomný na liturgii, je to prevažne staršia generácia.

Špecifikum cirkevných spoločenstiev je v tom, že majú spoločnú misiu, víziu, poslanie a hodnoty. Tie sú základom fungovania každého podniku či korporátu.

Chýbajú tam mladí ľudia, ktorí často aj žijú podľa svojich hodnôt vo svojich povolaniach a rodinách, ale nepretavujú ich do života cirkevného spoločenstva. Popri zabezpečení vlastnej rodiny nemajú pocit spoluzodpovednosti za život vo farnosti. Špecifikum cirkevných spoločenstiev je pritom v tom, že majú spoločnú misiu, víziu, poslanie a hodnoty. Tie sú základom fungovania každého podniku či korporátu. Preto je namieste sa zamyslieť, čo nám bráni, aby sme vytvárali kapitál aj v rámci farností, v ktorých fungujeme.

Absenciu spoluzodpovednosti za život vo farnosti spôsobilo podľa vás to, že počas bývalého režimu fungoval spôsob financovania, v rámci ktorého veriaci nemali na majetky Cirkvi nijaký dosah?

Viktor: Áno, spôsob centralizácie moci na biskupstvách zaviedli komunisti, aby získali kontrolu nad správou cirkevného majetku. Farnosti boli predtým vo veľkej miere samostatné. Systém, ktorý komunisti nastavili, pretrváva dodnes napriek tomu, že už dlho nie sú pri moci. Stále pokračujeme vo vyšliapaných chodníčkoch, z ktorých sa nám nedarí vymaniť. Z tohto pohľadu je paradoxné, že komunizmus sa udržal najdlhšie v rámci Cirkvi a jeho vplyv pretrváva v podstate až dodnes. Namiesto toho, aby sme sa vrátili k decentralizácii a subsidiarite, tak stále je u nás snaha o centralizáciu moci, a teda aj financií a kontroly.

Je paradoxné, že komunizmus sa udržal najdlhšie v rámci Cirkvi a jeho vplyv pretrváva v podstate až dodnes.

Martin: To je pekne vidieť aj na biskupstvách. Život vo farnosti sa väčšinou ohraničuje na slávenie liturgie, no ďalšie formy služieb, ako je formácia, vzdelávanie či charita v nej už väčšinou nefungujú. Pápež hovorí, že farnosť je základným stavebným kameňom Cirkvi a kľúčovým miestom na evanjelizáciu. Je to práve preto, že v rámci svojej farnosti mám prehľad o tom, čo sa v nej deje. Len čo to však scentralizujem ďaleko od svojej farnosti, tak človek, ktorý má nad tým moc, o fungovaní jednotlivých farností reálne nič nevie.

Jedným z projektov, na ktorých Teo via spolupracuje, je prvá streamovacia služba s kresťanskými filmami s názvom Filmana. Zdroj: Bumerang Film
Jedným z projektov, na ktorých Teo via spolupracuje, je prvá streamovacia služba s kresťanskými filmami s názvom Filmana. Zdroj: Bumerang Film

Farnosť je kľúčové miesto, kde sa uskutočňuje život Cirkvi a formuje zdravý vzťah k peniazom. Koreňom slova uskutočňuje je „skutok“, život Cirkvi sa realizuje cez skutky a len čo tam nie je prítomný skutok a neformuje sa tam spoločenstvo, tak sa nemôže ani vytvoriť zdravý vzťah k peniazom.

Aký je váš navrhovaný plán financovania farností?

Martin: Peniaze, ktoré sa Cirkvi vyplácajú, sú peniaze za nevydaný majetok. Ide o to, že ten majetok, ktorý komunisti farnostiam zobrali, sa vypláca naspäť centrále, teda biskupstvu. Riešenie vidíme v tom, aby biskupstvo peniaze rozdrobilo späť do pastorácie, do farností, a je na každej z nich, aby sa s nimi naučila hospodáriť.

Ani my sa preto nemôžeme báť zlyhania. Robme desať projektov aj s rizikom, že sa niektoré nepodaria.

A hoci sa to možno v štyroch z desiatich nepodarí a budú ekonomicky pokrivkávať, ešte stále bude šesť vďaka tomu dobre fungovať. To je rovnaký princíp, ako mal Ježiš, keď si vyberal učeníkov. Ani on nebol stopercentne úspešný a viacerí ho sklamali, ale ako celok to vydržalo a bolo to silné. Ani my sa preto nemôžeme báť zlyhania. Robme desať projektov aj s rizikom, že sa niektoré nepodaria.

Viktor: Keď bude farnosť generovať zisk, tak je misijne pripravená. Keď sa pozrieme na to, kto dnes platí farnosti, tak sa na to skladáme my ako darcovia, či už súčasní, alebo z minulosti. Čo ide zo strany biskupstiev, pochádza od darov našich predkov, ktorí pomohli vybudovať majetok Cirkvi. Tento zdroj financií raz skončí a my si musíme pripustiť, že tiež musíme zabrať. Ak naša generácia má platiť kňazov a pripravovať pôdu pre nových kresťanov, tento scenár nie je reálny, pokiaľ to bude založené na zdaňovaní aj zo strany tých, ktorí sa k Cirkvi nehlásia. V Cirkvi sa veľa vecí robí zadarmo, no neberie sa do úvahy, že „zadarmo“ znamená „za dar“ niekoho, kto do toho vložil svoje peniaze, čas, úsilie.

Františkáni v 15. storočí založili prvú banku a akciovú spoločnosť, aby sa peniaze nekumulovali, ale ostávali v obehu.

Vo farnostiach, v ktorých sa uskutočňuje poslanie Cirkvi, je teraz prijatý konsenzus, že sa v nich netočia peniaze. V histórii to pritom vždy platilo naopak. Už v stredoveku vytváralo zisk 37-tisíc benediktínskych kláštorov v Európe. Františkáni toto nechceli a preto v 15. storočí založili prvú banku a akciovú spoločnosť, aby sa peniaze nekumulovali, ale ostávali v obehu. V hebrejčine je slovo majetok z toho istého koreňa ako slovo krv, čo indikuje, že má neustále prúdiť. Svätý Bazil z Cézarey prirovnáva majetok k vode v studni. Keď ju tam necháme stáť, tak sa pokazí. Keď ju však budeme neustále odčerpávať, tak sa bude neustále obnovovať a ostane čerstvá.

Čo je najväčšou prekážkou pre ľudí, aby svoje talenty, s ktorými si zarábajú na živobytie, začali uplatňovať v rámci Cirkvi a tým kumulovať zisk pre svoju farnosť či diecézu?

Viktor: Robili sme si prieskum, v ktorom sme sa ľudí pýtali, či by boli ochotní robiť prácu, ktorú robia pre Cirkev, pokiaľ by im za to zaplatila tak, ako ich súčasný zamestnávateľ. Všetci, ktorých sme oslovili, by boli z toho nadšení. Realita je však taká, že v Cirkvi im ponúknu minimálnu mzdu, z ktorej rodinu neuživia. Preto odchádzajú do korporácií a prinášajú svoje hodnoty tam. Pokiaľ by však bola Cirkev na súčasnom trhu práce konkurencieschopná, tak by si dokázala šikovných ľudí pritiahnuť. Tak ako to v minulosti vždy aj bolo. Cirkev vždy ťahala pokrok dopredu.

Pokiaľ by bola Cirkev na súčasnom trhu práce konkurencieschopná, tak by si dokázala šikovných ľudí pritiahnuť.

Dôvodom, prečo Cirkev nie je schopná zaplatiť ľudí, ktorí by v nej pracovali, je to, že nedokáže hospodáriť a produkovať zisk?

Viktor: Opäť sa vraciame k problému centralizácie. Aparát na centrále by musel byť gigantický, aby dokázal obsiahnuť všetky projekty a rozprúdiť všetok potenciál, ktorý v Cirkvi je. Ak by však prišlo k decentralizácii, tak farnosti by boli schopné ten potenciál rozprúdiť. Popri komerčných bankách by mohli fungovať aj cirkevné, v ktorých by mali veriaci svoj podiel. Kľúčové však je, aby ľudia, ktorí prinášajú zisk svojmu zamestnávateľovi na jednotlivých pracovných pozíciách, mohli túto prácu vykonávať v rámci Cirkvi a boli za ňu adekvátne ohodnotení.

Na uplatňovanie princípu subsidiarity ako veriaci dosah nemáme. Čo konkrétne by sme ako veriaci mohli robiť pre to, aby sa rozhýbal ekonomický život našich farností?

Martin: Práveže máme. Podľa kánonického práva musí mať každá farnosť ekonomickú radu. Aktuálne napríklad spolupracujeme s farnosťou v Zlíne tak, že jej zaisťujeme ekonomický život. Tým, že sme prenajali byty od mesta, vytvorili sme zisk pre farnosť, ktorá za ne inkasuje príjmy. V našej réžii je koordinovať všetky príjmy a výdavky s tým spojené, no na konci je na rozhodnutí ekonomickej rady, ako naloží so ziskom. Naším cieľom je, aby farnosti popri tom, že vyberú na svoju spotrebu, vytvárali ďalšie výnosy, ktoré využijú na svoju misiu.

Pokiaľ má farnosť vôľu, tak my ju môžeme prepojiť s ľuďmi, ktorí majú znalosti a skúsenosti.

Čo všetko viete ako Teo via veriacim poskytnúť? S čím sa na vás môžu veriaci obrátiť?

Viktor: Pokiaľ vidíme, že vo farnosti je vôľa, my vieme ponúknuť „ten zvyšok“. Pápež František hovorí, že ten, kto sa chce správne rozhodnúť, musí vedieť v prvom rade správne rozlišovať, a na to je potrebná vôľa, znalosti a skúsenosti. Pokiaľ má farnosť vôľu, tak my ju môžeme prepojiť s ľuďmi, ktorí majú znalosti a skúsenosti.

Vedeli by ste uviesť nejaký príklad, ako to vyzerá, keď Cirkev žije ako spoločenstvo?

Viktor: Krásnym príkladom môže byť kláštorná budova Regina v Zlíne, ktorá patrí sestrám františkánkam a slúži ako cirkevný inkubátor. Je to budova, v ktorej vznikla cirkevná škola, nízkoprahový klub, centrum pre rodinu, saleziánske oratórium. Vyučuje sa tam náboženstvo, priestory využíva aj viacero protestantských zborov a v súčasnosti aj my ako nadačný fond a tiež viacero komerčných subjektov.

Tým, že má Cirkev pevne nastavené hodnoty a sleduje vyšší cieľ, je voči komerčnej sfére, zameranej na kumuláciu kapitálu, v značnej výhode.

Tá budova urobila mnoho dobrého len tým, že je k dispozícii, a zároveň každý mesiac vytvára zisk svojim majiteľom – sestrám františkánkam, ktoré vďaka tomu môžu urobiť veľa prospešného. Toto je nádherný príklad toho, ako tieto veci môžu fungovať.

Je podľa vás práve zapájanie ľudí do rôznych projektov vhodnou formou evanjelizácie?

Martin: Áno. Aj pápež František má teraz sériu katechéz, v ktorej sa venuje horlivosti apoštolov a svätcov. Len ak budeme horliví, môžeme zapaľovať aj iných. Aktivita je niečo, čomu súčasný svet rozumie. Niečo, čo je jasné a uchopiteľné. Vysokou teológiou ľudí zvonka nepritiahneme. No keď uvidia, že vznikol dobrý projekt, s ktorým sa môžu stotožniť, skôr priložia ruku k dielu. Zároveň tým, že má Cirkev pevne nastavené hodnoty a sleduje vyšší cieľ, je voči komerčnej sfére, zameranej na kumuláciu kapitálu, v značnej výhode.

Autor
Články autora
Odporúčané
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.