Len málo historických období zažilo taký útok na pravdu ako súčasný svet

Už v polovici minulého storočia istý známy filozof tvrdil, že len málo historických období zažilo taký útok na pravdu ako súčasný svet. Ak bola táto diagnóza pravdivá, keď masmédiá ešte nezažili exponenciálny rast, ktorého sme svedkami v posledných desaťročiach, len si predstavme, čo by náš mysliteľ povedal dnes. Sme skutočne zmätení a bezmocní tvárou v tvár tomuto bezprecedentnému šíreniu hoaxov, dezinformácií a lží, ktorými nás bez hanby kŕmia.

Žijeme v dobe takzvanej post-pravdy alebo post-truth. Tento termín pochádza z angličtiny, a odkedy sa objavil v anglických slovníkoch, začal sa rýchlo šíriť. Označuje okolnosti, za ktorých sú emócie, pocity alebo konkrétne záujmy osoby či skupiny dôležitejšie ako objektívne fakty. Niekoľko intelektuálov teoreticky rozpracovalo to, čo dnes v tejto oblasti zažívame. Postmodernizmus napríklad tvrdil, že pravda neexistuje, ale je vykonštruovaná (Vattimo).

Sme skutočne zmätení a bezmocní tvárou v tvár bezprecedentnému šíreniu hoaxov, dezinformácií a lží, ktorými nás bez hanby kŕmia.

Ešte oveľa skôr tvrdil Nietzsche, že pravda je ilúzia, ktorá zabudla, že je ilúziou. Je však nesporné, že s rozvojom informačných vied, digitálnej globalizácie a internetu nadobudol problém pravdy dramatický spád. Niektorí v tejto súvislosti tvrdia, že takzvaná post-pravda je v konečnom dôsledku pravým opakom reality, pretože je to práve realita, ktorá týmto trpí najviac. A ísť v živote proti realite je skutočne tragické.

V tejto súvislosti treba rozlišovať medzi dezinformáciami a post-pravdou. Európska komisia definuje prvý termín ako „overiteľne nepravdivé alebo zavádzajúce informácie vytvorené, prezentované alebo šírené s cieľom finančného zisku alebo úmyselného zavádzania verejnosti, ktoré môžu spôsobiť spoločenskú škodu“.

Na druhej strane post-pravda je „kognitívny podtext myšlienok, ktoré generuje podvodný manažment informácií a ktorý vedie k všeobecnému predpokladu, že sú platné (pravdivé) bez ďalšej diskusie alebo kritiky“.

Lži sa vo vojne vždy používali na porážku protivníka. V istom zmysle to bolo vždy oprávnené, najmä ako zbraň slabšieho protivníka. Teraz sa však nachádzame v úplne inom kontexte. Vojna medzi Ruskom a Ukrajinou je prvou vojnou, ktorá sa vedie v kontexte post-pravdy, a určitým spôsobom sme do nej zapojení všetci, aj keď zdanlivo nemáme nič spoločné s jej motívmi.

Tento bezprecedentný scenár definuje digitálna éra, v ktorej žijeme. To je dôvod, prečo sa staviame proti sebe, prečo diskutujeme. Nedávno mi jeden známy, ktorý je zásadne proti všetkým formám totalitarizmu alebo nadvlády, povedal: „Samozrejme, Putin je ten, ktorý zaútočil ako prvý a treba ho za to odsúdiť, ale ako je možné, že Zelenskyj posiela denne dvesto vojakov na smrť? Nebolo by lepšie nejako ustúpiť a dosiahnuť tak mier?“

Vojna medzi Ruskom a Ukrajinou je prvou vojnou, ktorá sa vedie v kontexte post-pravdy, a určitým spôsobom sme do nej zapojení všetci, aj keď zdanlivo nemáme nič spoločné s jej motívmi.

Lož nadobudla v novom informaticko-digitálnom priestore veľmi závažné rozmery, najmä pokiaľ ide o mierové spolužitie ľudstva. Nie je to ani tak obrovský nárast počtu lží v digitálnom svete (sám o sebe veľmi závažný), ale skôr ich kvalitatívny rast, kvôli ktorému sme čoraz menej citliví na pravdu. Rozhorčenie spoločnosti tvárou v tvár tomuto ničivému vzťahovému javu je v skutočnosti s nárastom lží čoraz slabšie.

Ide o známe koncepty „hybridnej vojny“ (kombinácia konvenčných vojenských prostriedkov s inými prostriedkami, pri ktorých fyzické zničenie nepriateľa už nie je základným cieľom) a „kognitívnej vojny“ (nový vojenský front, ktorý sa okrem tradičných pozemných, námorných, vzdušných, vesmírnych a kybernetických priestorov zameriava aj na úroveň vedomostí a porozumenia).

Kognitívna vojna môže nasadiť nespočetné množstvo prostriedkov na ovplyvňovanie nielen fyzických súperov, ale aj dotknutého obyvateľstva s cieľom nadchnúť alebo demoralizovať, vyvrátiť alebo presvedčiť, pričom sa vždy spolieha na šírenie nepravdivých informácií.

Lož nadobudla v novom informaticko-digitálnom priestore veľmi závažné rozmery, najmä pokiaľ ide o mierové spolužitie ľudstva. Nie je to ani tak obrovský nárast počtu lží v digitálnom svete, ale skôr ich kvalitatívny rast, kvôli ktorému sme čoraz menej citliví na pravdu.

Lož je umocnená ničivými psychologickými účinkami. Najhoršie je, že obeťou môže byť aj medzinárodné spoločenstvo. Napriek tomu, ako hovorí veľký španielsky filozof  Xavier Zubiri, „pravda je základnou zložkou človeka a každý pokus (teoretický alebo praktický) zničiť pravdu by bol v podstate pokusom (teoretickým alebo praktickým) zničiť človeka“.

Našou nádejou zostáva, že pravda je silnejšia, že sa nakoniec presadí a človeka vezme so sebou. Pravda je stále tu, čaká na nás a nakoniec sa objaví.

Prevzaté z cittanuova.it.

V nedeľnej rubrike Horizonty nm prinášame krátke úvahy zahraničných autorov Jesúsa Morána a Piera Codu. Reflektujú súčasnú situáciu a pomáhajú preniknúť do doby, v ktorej žijeme, aby sme jej mohli lepšie porozumieť.