Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
„Vojna je matkou všetkej chudoby,“ konštatoval už niekoľkokrát Andrea Riccardi, súčasný historik a filozof. Príšerný dosah vojny na spoločnosť ako takú, na jej životaschopnosť, psychiku, smerovanie, na ekonomickú vitalitu je neodškriepiteľný.
Menej často sa spoločnosť zamýšľa nad dramatickým zhoršením životného prostredia vplyvom vojny. A to má, samozrejme, veľký vplyv na telesné i duševné zdravie obyvateľstva.
Organizácia Conflict and Environment Observatory (CEOBS) bola založená v roku 2018 s cieľom zvýšiť povedomie a pochopenie environmentálnych a odvodených humanitárnych následkov vojnových konfliktov. Osvetou sa snaží prispieť k zníženiu humanitárnych a environmentálnych škôd počas vojen a po nich. V tomto článku vychádzame práve z dokumentovania organizácie, ale aj z iných aktuálnych zdrojov.
Výcvik armády či údržba vojenských vozidiel, lietadiel a plavidiel vyžadujú veľké množstvo energie, najčastejšie ropu, ale tiež kovy, vodu atď. Predpokladá sa, že armádne územia pre svoju infraštruktúru a výcvik pokrývajú 1 až 6 percent globálneho zemského povrchu.
Vojenský výcvik vytvára emisie, narúša krajinu a jej biotopy a vytvára chemické a hlukové znečistenie. Udržiavanie a obnova vojenského vybavenia znamená neustále náklady na likvidáciu či recykláciu.
Platí to pre jadrové a chemické zbrane, ktoré spôsobujú environmentálne problémy počas ich aktivity. Rovnako sa to týka aj konvenčných zbraní, najmä ak sa likvidujú otvoreným spaľovaním alebo detonáciou. Počas celej histórie sa do mora vyhodilo obrovské množstvo prebytočnej munície.
Vplyv a intenzita samotných konfliktov na životné prostredie sa značne líši. Škody majú nevyčísliteľnú hodnotu, dochádza k masívnemu poškodeniu celých biotopov a ich následky trvajú často niekoľko rokov po skončení konfliktu.
Konflikty vysokej intenzity si vyžadujú a spotrebúvajú obrovské množstvo paliva, čo vedie k masívnym emisiám CO 2 a prispieva to k zmene klímy. Dym pri výbuchoch obsahuje často vysoké koncentrácie pevných častíc, oxidov dusíka (NOx), kyseliny dusnej, oxidu uhoľnatého, uhličitého, siričitého, prchavých organických zlúčenín, ako sú formaldehyd, dioxíny, furány a polycyklické aromatické uhľovodíky. Spôsobujú choroby dýchacieho systému cicavcov a ľudí, a tiež tvorbu kyslých dažďov, čo vedie k masívnemu poškodeniu lesov.
Hladovanie sa používa ako vojnová zbraň.
Počas vojen sa používajú menej ekologické alternatívy ako tuhé palivo či domáce generátory, ktoré produkujú značné množstvo skleníkových plynov či dymu.
Povrchová či podzemná voda môže byť vplyvom prebiehajúceho vojnového konfliktu znečistená škodlivými splodinami výbuchov, chemickými, rádioaktívnymi látkami, troskami, odpadom. Kontaminovaná voda zapríčiňuje vyššiu chorobnosť obyvateľstva, taktiež škody v poľnohospodárstve a živočíšnom chove.
Počas vojen dochádza aj k častejšiemu odstavovaniu čističiek alebo čerpacích systémov. Za znečisťovanie morí zas nesú zodpovednosť stroskotané alebo poškodené lode, ponorky a ropná infraštruktúra na mori.
Sabotážny výbuch na priehrade Kachovka na Ukrajine v roku 2023 odštartoval obrovskú ekologickú katastrofu. Voda zaplavila viac ako 2-tisíc domov, 10-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy, farmy, cestnú infraštruktúru, čerpacie stanice, vyplavila míny, odpadové látky. Utopili sa tisíce zvierat a, bohužiaľ, i viacero ľudí.
Voda z Kachovky rozniesla po širokom území odpad a spolu s ním aj pesticídy, chemikálie a ropné produkty. Všetky tieto látky sa dostali do rieky Dneper, odkiaľ ďalej putovali do Čierneho mora. A práve Čierne more sa podľa ukrajinskej vlády rýchlo premieňa „na skládku odpadov a zvierací cintorín“.
Záplavy spôsobili zníženie poľnohospodárskej produkcie, zníženie potravinovej bezpečnosti, radikálne zničenie biotopov, vysídľovanie obyvateľstva.
Tri mesiace po začiatku vojny na ukrajinskom území bol zaznamenaný masívny úhyn delfínov v Čiernom mori. Pravdepodobné vysvetlenie je akustická trauma. Hluk lodí a častejšie používanie sonarov na identifikáciu nepriateľských ponoriek môže narušiť orientáciu a komunikáciu morských cicavcov a spôsobovať ich úhyn.
Okrem spomínaného poškodzovania ornej pôdy značnú hrozbu pre živobytie a potravinovú bezpečnosť predstavujú nášľapné míny. Ďalšími sabotážnymi taktikami sú ničenie či „otrávenie“ kanálov a studní, čím zvyšujú zraniteľnosť vidieckych komunít. Na objasnenie rizík kontaminácie pôd a vôd je nevyhnutný dodatočný opakovaný odber vzoriek.
Presídľovanie ľudí ide ruka v ruke s vojnovými konfliktmi.
„Hladovanie sa používa ako vojnová zbraň,“ vyhlásil šéf diplomacie EÚ Josep Borrell minulý rok na pôde Bezpečnostnej rady OSN na margo humanitárnej katastrofy v Gaze. Nedajú sa nespomenúť ani ďalšie humanitárne krízy počas vojen v posledných rokoch v Jemene a Sýrii.
Úmyselné útoky na ropné zásoby alebo priemyselné zariadenia sa používajú ako ďalšia vojnová zbraň. Môžu viesť k cezhraničnému znečisteniu ovzdušia, vôd, úhynu živočíchov. V prípadoch obrovského uvoľnenia oxidu uhličitého a iných skleníkových plynov majú dokonca potenciál ovplyvniť počasie alebo globálnu klímu!
Všetky tieto zbrane nazývame tiež zbrane hromadného ničenia. Spôsobujú obrovské škody na infraštruktúre, životnom prostredí a v neposlednom rade hromadné straty na životoch. Účinky týchto zbraní pôsobia na celé biotopy buď ihneď, alebo po určitom čase. Často pretrvávajú na zasiahnutom území ešte dlhý čas.
Zhodenie jadrových bômb Spojenými štátmi americkými na územie Japonska na konci druhej svetovej vojny či použitie biologickej zbrane – defoliantov (látok spôsobujúcich zhodenie listov zo stromov, aby sa mohli odhaliť nepriateľské jednotky) taktiež zo strany USA počas vietnamskej vojny sú známymi a v súčasnosti už preskúmanými prípadmi.
Atómový výbuch v Hirošime zničil dve tretiny mesta, zahynulo vyše 70 000 ľudí a vyše 100 000 utrpelo ťažké zranenia. Na následky ožiarenia neskôr zomreli desaťtisíce ľudí a ovplyvnená bola aj ďalšia generácia v dôsledku genetických mutácií.
Použitie defoliantov vo Vietname, v Laose a Kambodži plošne vyhubilo vegetáciu (až tri milióny hektárov lesa) a živočíchy a tiež spôsobilo časté ochorenia u obyvateľstva vrátane rôznych druhov rakoviny. Aj po šesťdesiatich rokoch od konfliktov sa v týchto krajinách rodia deti s rozmanitými formami postihnutia.
Tieto zbrane si pre neuveriteľne veľký rozsah škôd vyslúžili odsúdenie spoločnosťou a medzinárodné dohody značne obmedzujú ich použitie.
Presídľovanie ľudí ide ruka v ruke s vojnovými konfliktmi. Tábory pre utečencov môžu zanechávať v krajine veľké environmentálne stopy, najmä ak sú neplánované alebo ak v nich chýbajú základné služby, ako je zabezpečenie vody, sanitácie a odpadového hospodárstva.
Škody spôsobené vojnou môžu byť v krajine citeľné niekoľko rokov.
Obyvatelia táborov umiestnených mimo miest môžu byť nútení využívať miestne zdroje, ako je palivové drevo. Ak sa ľudia hromadne sťahujú do mestských oblastí, tlaku sú zas vystavené miestne environmentálne služby.
Základnou potrebou, spoločnou pre migračné tábory a mestské oblasti zažívajúce konflikty, je odpadové hospodárstvo. Systémy sa počas konfliktu často pokazia, čo vedie k zvýšeniu miery skládkovania a spaľovania odpadu, nesprávnemu hospodáreniu a menšej miere triedenia odpadu.
Škody na krajine spôsobené vojnou môžu mať dôsledky trvajúce desiatky rokov. Spomaľuje sa tým pokrok v takých rôznorodých otázkach, ako je kontrola znečistenia, riadenie zdrojov a chránených území, prispôsobenie sa zmene klímy a ochrana biodiverzity.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
