Zdravé stratégie, ako zvládať záťažové situácie (seriál Krása výchovy)

Nepríjemné pocity existujú a hoci naozaj nie sú príjemné, neunikne im nikto z nás, jednoducho sú súčasťou nášho života a musíme to prijať. To, ako sa s nimi naučíme zaobchádzať, má dosah na celý náš život. Pretože sa s nimi buď naučíme vyrovnať, alebo pred nimi budeme utekať. Najčastejšie do rôznych závislostí…

Ktoré to sú? Stres, sklamanie, napätie, pocit krivdy, zlyhania, horkosti, pohŕdanie od iných alebo sám sebou, pocit, že ma niekto nedocenil alebo ponížil… a mnohé ďalšie. Nič z toho netúžime zažiť, všetko to však sú pocity, s ktorými sa, možno v rôznej miere, ale skôr či neskôr stretne každý z nás. Existujú rôzne spôsoby, ako sa s týmito nepríjemnými stavmi vyrovnať.

Ako sa vyrovnať s nepríjemnými stavmi

Niektoré prístupy nás vedú k tomu, aby sme pred nepríjemnými pocitmi utiekli. Ponúkajú rýchle a jednoduché riešenie, lenže v konečnom dôsledku tieto ťažkosti len odložíme, avšak ony nás dobehnú a nakoniec sa cítime ešte horšie.

Napríklad keď som v strese zo všetkých povinností, mám pocit, že ma valcujú a neviem, do čoho sa pustiť skôr, pretože všetko už malo byť dávno hotové a aj tak sa nezmestím do očakávaní svojho manžela, detí, šéfa a kolegov… mám stiahnutý žalúdok a najradšej by som sa schúlila do kúta a počkala, kým to prejde… Môžem sa k tomu postaviť rôzne.

Až 60 % detí sleduje porno z dôvodov ako nuda, zvedavosť, túžba po relaxe, pocit samoty, prázdnoty, úzkosť, strach, depresia a iné.

Niekedy ujdem do virtuálneho sveta, kde je všetko v pohode a nič sa nedeje… Avšak po návrate do reality je to ešte horšie – k predchádzajúcim pocitom sa pridá ešte aj pocit neschopnosti, zlyhania, hanby.

Inokedy sa idem poprechádzať – rytmická chôdza je sama osebe upokojujúca, dokážem od ťažkosti trochu poodstúpiť a pozrieť sa na ňu aj z inej perspektívy. Vrátim sa vždy s pokojom, dobrým pocitom, že som spravila aj niečo pre svoje telo, a s načerpanou energiou, ako sa k svojim výzvam postaviť. (A ak nie, bola to príliš krátka prechádzka.)

Medzi takéto neužitočné až priamo negatívne spôsoby vyrovnania sa s nepríjemným pocitmi patria napríklad sociálne siete, sledovanie seriálov a celkovo pobyt pred obrazovkami, ale tiež alkohol, fajčenie, drogy a iné návykové látky, sebapoškodzovanie, sledovanie porna, emočné jedenie – vyjedanie chladničky či zajedanie problémov sladkým. Bohužiaľ, stále rastú počty mladých ľudí, ktorí sa so svojimi ťažkosťami vyrovnávajú týmto spôsobom.

Zdravé stratégie, ako zvládať záťažové situácie

Medzi vhodnejšie spôsoby vyrovnania sa s negatívnymi pocitmi patria napríklad spomínaná prechádzka, ísť si zabehať, zacvičiť, porozprávať sa s niekým blízkym, venovať sa obľúbenej činnosti, tvoriť.
Na uvoľnenie emócií detí psychológovia ponúkajú smiech – odporúčajú jašiť sa s nimi, štekliť ich (a rešpektovať, keď je to už deťom nepríjemné), vyblázniť sa spolu, zatancovať si.

Nahromadené emócie uvoľňuje aj plač a môže sa nám po ňom veľmi uľaviť. Hoci je plač v našej kultúre väčšinou vnímaný ako slabosť, v podstate je to veľký dar. (Ktorý si možno najviac uvedomujú ľudia, ktorí schopnosť plakať, napríklad vplyvom traumatického zážitku, stratili.)

Skutočná cesta von je vo výbere úľavy, po ktorej človek cíti prijatie, radosť alebo pokoj.

Ďalším zo spôsobov, ako uvoľniť stres, je napríklad hlboké dýchanie, ale tiež jeho opak – zakričať si či nahlas spievať. Jedna známa s úsmevom spomína, že keď ju otec viezol na maturity, v aute si z plných pľúc spievali. Hoci sa tomu spočiatku bránila, skutočne to navodilo dobrú náladu a pomohlo jej uvoľniť sa.

Keď som sa o tejto téme rozprávala so svojimi deťmi a pýtala sa ich, čo im pomáha, keď sú smutné, nahnevané alebo sa cítia inak nepríjemne, zazneli tieto veci: túžba zapnúť si počítač či televízor a sledovať obľúbenú rozprávku, dať si cukrík (toto sú obe tie rýchle a ľahké odmeny, ktoré bez námahy prinesú vytúžený dopamín), ale aj ľahnúť si do postele s plyšákom, pomojkať sa s rodičmi (čiže schovať sa na bezpečné miesto, do náruče niekoho blízkeho), ísť na prechádzku, robiť niečo, čo mám rád – napríklad kresliť si alebo stavať z lega, čítať si.

Porno ako odbúravač napätia

K tejto téme článku ma priviedla Lívia Halmkan z OZ Tlakový hrniec, ktorá robí so študentmi besedy o porne. V knihe Láska žije offline* uvádza, že keď robili prieskum medzi žiakmi (viac ako 1 600 žiakov vo veku 13 – 17 rokov) o dôvodoch, prečo sledujú porno, len (je to len?) 40,1 % detí uviedlo potrebu masturbovať. Až 60 % detí sleduje porno z dôvodov ako nuda, zvedavosť, túžba po relaxe, pocit samoty, prázdnoty, úzkosť, strach, depresia a iné.

Naše deti potrebujú predovšetkým prijatie. Cítiť sa byť milované.

Aj mnohí dospelí muži z podpornej skupiny anonymných sexholikov, s ktorými Lívia viedla rozhovory, uvádzajú, že k závislosti od porna ich v konečnom dôsledku vo väčšine dôvodov priviedli pocity osamelosti, krivdy, menejcennosti, poníženia. Že to bolo hľadanie úľavy pred horkosťou a veľkým vnútorným napätím, s ktorým sa jednoducho nedalo žiť.

V knihe predstavuje aj kruh závislosti:

Keď sa cítim zle, hľadám úľavu, ideálne niečo overené. Napríklad šport, čítanie, porno, alkohol, spoločnosť, sociálne siete… —>
Výsledkom je, že sa cítim dobre. —>
Ak sa po úľave dostaví pocit hanby, výčitky, zúfalstvo atď., cítim sa znova zle… —>
… tak sa dostávam na začiatok kruhu…

Ak sa však po úľave dostaví pocit prijatia, radosti, pokoja, cítim sa lepšie a kruh závislosti tým preruším.

Skutočná cesta von teda spočíva vo výbere úľavy, po ktorej človek cíti prijatie, radosť alebo pokoj. Pre závislého človeka je však veľmi veľmi ťažké spraviť túto výhybku a pretrhnúť kruh závislosti. Ideálne preto je nedostať sa doň. Alebo vyhľadať pomoc a s podporou začať boj o svoju slobodu.

Prijatie ako najhlbšia túžba

Napriek tomu, že hovoríme o zdravých či nevhodných spôsoboch hľadania úľavy, to, čo najviac potrebujeme, je prijatie. Problém nastáva v tom, že táto cesta je namáhavá, riskantná a komplikovaná. Navyše s nejasným výsledkom, pretože nevieme, kedy pocit prijatia skutočne príde. Avšak ak to vyjde, pocítime dlhodobú úľavu a pokoj. Prijatie seba aj iných.

Prijatie môžeme nájsť napr. vo vyjasnení si konfliktu s osobou, s ktorou nastal, v prijatí od inej či už blízkej osoby alebo od odborníka (terapeuta), alebo môžeme zažívať bezpodmienečné prijatie od Boha.

Pre nás, rodičov, je táto informácia kľúčová – to, čo naše deti najviac potrebujú, je prijatie. Cítiť sa byť milované. To je najsilnejšia prevencia pred spadnutím do kolobehu negatívnych stratégií zvládania nepríjemných emócií.

Niekedy to nie je ľahké, pretože každý z nás si nesie svoj balík zranení, nepochopení a ťažkostí a nie vždy dokážeme byť takými rodičmi, akými by sme chceli byť. Dôležité však je nestrácať zo zreteľa ideál a prípadne sa popasovať so svojím balíčkom za pomoci odborníka.

Ako to mám ja?

Uvedomujem si, že téma je oveľa komplexnejšie a do rozsahu tohto článku sa zmestí len krátky pohľad, avšak prinášam to ako podnet na zamyslenie pre každého jedného z nás.

Akým spôsobom sa vyrovnávam so svojou frustráciou ja?
Aké vzorce máme v našej rodine, aké vzorce sa tak prirodzene od nás učia naše deti?
Ako by sme to chceli mať?
Čo chceme našim deťom odovzdať, naučiť ich?

Nemyslím si, že je reálne lusknutím prstov sa tých negatívnych spôsobov zbaviť. Sú situácie, keď sme „oslabení“ (unavení, nakopí sa nám toho viac a pod.) a akosi ľahšie do nich opäť spadneme. Avšak hľadať zdravé spôsoby, ako sa vyrovnať s nepríjemnými pocitmi, budovať hlboké osobné vzťahy a vytvárať si dobré návyky, sa mi javí ako užitočný spôsob prevencie pred pádom do závislostí a celkovo ako cesta k spokojnejšiemu životu.

* Lívia Halmkan, Lucia Žiaková: Láska žije offline, Postoj Media, 2023.