Menu
Naším cieľom je urobiť z portálu nm.sk udržateľné médium. Obstáť v súčasnosti na mediálnom trhu však nie je jednoduché. Naše články nie sú uzamknuté. Chceme, aby k nim mal prístup každý, koho zaujmú.
Vďaka vašim príspevkom budeme môcť naďalej prinášať kvalitné a korektné rozhovory a iný exkluzívny obsah. Ďakujeme!
Americký psychoanalytik rakúskeho pôvodu Bruno Bettelheim dokonca tvrdí, že je nevyhnutné, aby sa deti v ranom veku stretávali so svetom klasických rozprávok. Vo svojej knihe Za tajomstvom rozprávok píše o tom, že rozprávky umožňujú zhmotnenie obsahu detského nevedomia vo vedomých fantáziách, prostredníctvom ktorých sa dieťa učí zvládať ťažkosti svojho života a postupne v ňom nachádzať zmysel.
Hrdina býva niekto, kto pôvodne vyzerá hlúpo alebo bezbranne, symbolizuje nezrelé, o svoje šťastie bojujúce ja, zatiaľ čo protivník, ktorý nakoniec dostane zaslúžený trest, predstavuje zlé impulzy, s ktorými sa dieťa učí zaobchádzať. Preto je v poriadku, aj keď sú rozprávky niekedy kruté, ale príbeh, ktorý je pre dieťa prospešný, by sa mal zároveň končiť dobre a dať mu tak nádej na šťastné konce.
Lektor Marek Herman v knihe Nájdite si svojho marťana venuje rozprávkam celú kapitolu.
Nevedomie je dominantná časť našej psychiky, ktorá nás zásadným spôsobom ovplyvňuje. Spoločné nevedomie je uložené v našej psychike, ktorá vznikala na základe tisícov rokov nášho vývoja a je spoločná všetkým ľuďom na zemi a má na náš každodenný život výrazný vplyv.
Rozprávky sú ako strážny anjel, ktorý sprevádza človeka, keď vyjde z domova do sveta.
Príbeh oslovuje pravú hemisféru mozgu, teda centrum emócií, pocitov, intuície, presvedčení, vzťahov, vôle. Prirodzeným spojovacím článkom medzi vedomím a nevedomím sú symboly. A práve symbolický jazyk, opakujúce sa symboly, skryté významy a na prvý pohľad bezvýznamné obrazy a skratky využívajú rozprávky. Deti na nevedomej úrovni dokážu dešifrovať posolstvá, ktoré sú v rozprávkach ukryté a vďaka tomu im veľmi dobre rozumejú. Rozprávky tak často môžu pomôcť vyriešiť na nevedomej úrovni aj tie problémy detí, ktoré si vedome neuvedomujú.
O tom, ako rozprávky pomáhajú deťom precítiť a zvládať emócie, sa dočítate v predchádzajúcom článku.
Známi rozprávkari bratia Grimmovci tvrdia, že rozprávky sú ako strážny anjel, ktorý sprevádza človeka, keď vyjde z domova do sveta.
Ukážeme si niekoľko posolstiev minulých generácií, ktoré môžeme nájsť medzi riadkami v rozprávkach a ktoré sa tak dostávajú k deťom. Môžu v nich nachádzať dôležité odpovede na otázky, ktoré ich znepokojujú a nevedia si s nimi rady.
Rozprávky učia deti milovať, odpúšťať, obetovať sa. V nich sa žiadna chyba neutají a odmenou za prácu na sebe je uznanie, úcta, láska.
Napríklad už len uvedomenie si skutočnosti, že ťažkosti patria do života, sú jeho prirodzenou súčasťou. A ja môžem byť vďačná, keď je všetko v poriadku a nič sa nedeje, a necítiť sa od života ukrivdene, keď sa zas niečo pokazí.
V rozprávke aj do beznádejných situácií prichádzajú poslovia odvahy, nesebeckosti, ktorí sú vnútorne silní. Dobro nakoniec vždy víťazí nad zlom.
V publikácii Rozprávajme rozprávky Viktória Norisová uvádza, že dnešné digitálne deti nemajú morálny kompas taký silný ako predchádzajúce generácie. Často im chýba morálna autorita, ktorú v minulosti predstavovalo náboženstvo, rodičia, učiteľ, médiá či tlak spoločnosti.
Práve klasické ľudové rozprávky môžu aj naďalej ostať prvkom, ktorý morálne posolstvo prináša cez symboly na nevedomej úrovni. Základná schéma rozprávok totiž prináša morálny podnet pre budúce tvrdé skúšky, ktoré nás v živote každého čakajú.
Rozprávky učia deti milovať, odpúšťať, obetovať sa. V nich sa žiadna chyba neutají a odmenou za prácu na sebe je uznanie, úcta, láska.
Malé deti nepoznajú pretvárku ani relativizmus, ich svet je čiernobiely. Buď je niečo dobré, alebo zlé. V rozprávkach sú hodnoty hlavných hrdinov jasné. Červená čiapočka je dobrá, vlk je zlý. Morálne posolstvo rozprávok podporuje čiernobiele videnie sveta a presne toto deti potrebujú.
Klasické rozprávky sú veľmi bohaté na symboliku a skryté posolstvá. Teším sa, že Terézia Sinčáková, autorka projektu Liečivá sila rozprávok, sa s nami podelila o niekoľko základných myšlienok z klasiky Červená čiapočka (ďalej ČČ). Ak by sme chceli ísť do detailov, bolo by to na celú prednášku.
História rozprávky ČČ siaha asi do roku 1020, u nás je známa verzia, ktorá pochádza od bratov Grimmovcov.
Je to iniciačná rozprávka, na viacerých rovinách hovorí k psyché; opisuje prerod z určitej úrovne vedomia na vyššiu úrovne vedomia a potom prichádza znovuzrodenie v novej kvalite. Tento prerod sa deje prostredníctvom pohltenia: pohltené bolo dieťa, po ktorom prichádza zrod mladého dievčaťa. Každé dieťa na nevedomej úrovni vie, že vybrať niečo z bruška znamená zrod niečoho nového.
Prerod nám tiež prináša nádej, že môžeme byť vyslobodení z toho zlého, čo je v nás, zo zla, čo nás pohltí. Použitie násilia (poľovníkom) je v tomto prípade patričné – je to práve jeho nôž, čo ČČ oslobodzuje.
Rozprávka nás učí aj o prechode od vlka k poľovníkovi: od animálnosti k racionalite, od pahltnosti (nenažraný vlk) k ovládaniu sa a kontrole (poľovník nezabil bezhlavo vlka, aj keď mohol, ale rozrezal brucho a zachránil tak ČČ aj babičku).
Poľovník symbolicky zastupuje otcovskú postavu, je úplne nezávislý, má nôž. Je to zástupca racionality vo svete emócií.
V niektorých verziách ČČ hovorí, že keď bola vo vlkovom bruchu, bála sa. Dieťa sa vie stotožniť so strachmi a dostáva odkaz, že to dobre dopadne.
Rozprávky deťom nevysvetľujme, nechajme ich užiť si príbeh, vnímať symboly. Nenarušme ich prežívanie tým, že im do príbehu prinesieme racionálny pohľad, ktorý je dôležitý pre nás, dospelých.
Rozprávka zobrazuje aj vnútorný boj medzi protikladnými túžbami – princípom reality (čo po nás svet požaduje) a fantázie (slasti, krásy sveta). ČČ má dilemu: Má počúvnuť mamu a ísť priamym chodníčkom k babke alebo skúmať krásy sveta?
Tie nakoniec vyhrajú – zapáčia sa jej kvety, ktoré zbiera, v konečnom dôsledku aj vlk, keďže sa s ním rozpráva. Lenže rozptýlenie prináša nástrahy, na ktoré nie je pripravená. Rozprávka tak varuje deti pred zážitkami, na ktoré ešte nie sú emočne zrelé.
Podvedome si to uvedomuje aj ČČ, preto posiela vlka za dospelou osobou – babičkou a prezradí mu, ako sa dostane do jej domčeka. Babička je vinná, keďže vnučku predčasne vystavila tejto hrozbe tým, že jej ušila červenú čiapočku. Preto ju vlk zaslúžene zhltne. Červená farba totiž nie je náhodne zvolená – je to farba zrodenia, ženskosti, sexuality…
Klasické ľudové rozprávky totiž nie sú len obyčajné príbehy na skrátenie dlhej chvíle, ale základné stavebné kamene ľudskej duše.
Vlk zosobňuje strach, nebezpečenstvo, ale aj všetko to, čomu vo svete čelíme, čo na nás čaká, číha. Je to aj symbol našej zvieracej (animálnej) časti.
Užitočný je aj fakt, že vlk v rozprávke nezomrie na rozrezané brucho, ale na následky svojej vlastnej pahltnosti. Keby zomrel na rozrezanie brucha, mohlo by to deťom spôsobiť úzkosti kvôli paralele s pôrodom. (Posolstvo, že matka zomiera pri pôrode, by prinášalo skľučujúci pocit.)
Na záver už len upozornenie od Terézie Sinčákovej – rozprávky deťom nevysvetľujme. Nechajme ich užiť si príbeh, vnímať symboly, nenarušme ich prežívanie tým, že im do príbehu prinesieme racionálny pohľad, ktorý je dôležitý pre nás, dospelých. Dokonca by sme im tým mohli aj ublížiť – pri vysvetľovaní by sme mohli posvietiť baterkou na niečo, čo má pre ne ešte ostať v tme, ešte do toho nedozreli.
A ešte krátky tip – ak doma nemáte Dobšinského zbierku rozprávok, mnohé z nich sú načítané Róbertom Rothom a stále dostupné. Naše deti ich milujú a najradšej by ich počúvali stále dokola.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
