Menu
Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
O to naliehavejšie dnes zaznievajú slová Maria Bruna, predsedu medzinárodného centra Politického hnutia za jednotu (MPPU), ktorý v jednom zo svojich príspevkov pozýva k novej forme politického myslenia, založenom na dôvere, dialógu a spoločnej zodpovednosti za tých najnúdznejších. Jeho úvodný prejav pri príležitosti medzinárodného online seminára pod názvom Politika za jednotu a zmenu sveta: idey, záväzok a príspevky, vám dnes prinášame v plnom znení.
Nachádzame sa v čase globálnych zmien. Stojíme pred hlavnými globálnymi výzvami. Prostredníctvom vás už vidím pred sebou novinku, ktorú táto planetárna sieť politikov, úradníkov, diplomatov, akademikov a občanov dnes predstavuje, nakoľko ovplyvňuje súčasné politické myslenie a konanie. Toto je Politické hnutie za jednotu.
Politické hnutie za jednotu vzniklo v roku 1996 a rozvinulo sa v Európe, Južnej a Severnej Amerike, Ázii, na Strednom Východe, prakticky na celom svete.
V Základnej charte odsúhlasenej aktívnym participatívnym procesom, ktorú schválilo centrum Politického hnutia za jednotu v roku 2016 v mene všetkých, ktorí sa k nemu hlásia v rôznych častiach sveta, je napísané, že Politické hnutie za jednotu je medzinárodným laboratóriom politických inovácii s cieľom:
Čo je osobitnou charakteristikou Politického hnutia za jednotu? Vízia sveta z jednotnej perspektívy. A ako? Politika sa javí ako miesto rozdelenia, kontrastných pozícii, sporov. Pre nás však ciele, prostriedky a princípy majú základnú charakteristiku jednoty sveta i jednoty medzi nami.
Jednota nepotiera akékoľvek rozdiely, ktoré každodenne vnímame, práve naopak, doceňuje ich. Ak totiž vychádzame z jednoty, ktorá vedie k rovnosti, sme výrazne rozdielni a pritom skutočne rovní. Takáto jednota prináša slobodu, pretože nás ako jednotlivcov, národy aj inštitúcie robí schopnými byť samými sebou. Jednota, ktorá je bratstvom. Je to politická kategória, vďaka ktorej sa vieme postarať o svoje mesto a rovnako aj o mesto tých druhých, o svoju stranu ako aj o stranu druhého, o vlastnú krajinu i iné krajiny. Chiara Lubichová nás pozvala, aby sme milovali vlasť druhého ako vlastnú, a ako povedala v Stuttgarte v roku 2004: „Ľudstvo by získalo svoju najväčšiu dôstojnosťou, ak by sa cítilo jedným jediným národom obohacovaným rôznosťou každého, vďaka čomu by sa v jednote stalo ochrancom rozličných identít.“
“Jednota nepotiera akékoľvek rozdiely, ktoré každodenne vnímame, práve naopak, doceňuje ich.“
Pre Igina Giordaniho, politika a spoluzakladateľa Hnutia fokoláre, „jednota nie je redukciou na jeden z mnohých politických záujmov, ideálov a perspektív, ale schopnosťou rozpoznať trvale univerzálne pravdy pri hľadaní spoločného dobra s prihliadnutím na prípadnú rôznosť pohľadov“.
Môže však dnes tento politický, taký rozmanitý a planetárny subjekt, ktorý je nositeľom kultúry jednoty, podložený bratstvom a spočívajúci na najhlbších ľudských hodnotách budovať politické myslenie a inovácie, aby skutočne prispel k starostlivosti o ľudstvo spolu so všetkými silami, ktoré v tejto dobe svetových zmien spolupracujú v prospech spoločného dobra?
Sme povolaní ako politici, a všetci sa angažujeme v politike minimálne ako aktívni občania, najmä zmierňovať bolesť vo svete. Robíme to pomocou mnohých konkrétnych aktivít. Zvlášť tento rok sa venujeme svetovej iniciatíve s názvom Dare to care (Skúsiť sa postarať), ktorá vzišla od mladých. Znamená to prevziať zodpovednosť v tomto krízovom okamihu za tých najzraniteľnejších, za krehké inštitúcie, za svoje mesto s pribúdajúcimi chudobnými, za vlastných susedov i medzinárodné organizácie. Prvým krokom je zadefinovať si potreby na danom území. Potom nasleduje formácia, konkrétne aktivity a komunikácia – tie predstavujú metódu cesty, ktorá navrhuje konkrétne iniciatívy starostlivosti. Tento proces sa pohľadom na celý svet zavŕši v Bruseli, v srdci Európy, v máji tohto roku.
Tíšiť bolesť sveta tým, že budeme podporovať blaho človeka a cez konkrétne lokálne aktivity dáme mnohým zakúsiť, že spolunažívanie ľudí je krásne práve tam, kde sme – vo svojej štvrti, vo svojom meste. Svoju víziu zároveň ponúkame medzinárodným spoločenstvám.
Predsedníčka Európskej komisie, Ursula von der Leyenová, v liste z júla tohto roku v reakcii na Politické hnutie za jednotu, ktoré podporilo spoločnú prácu pri riešení dopadov pandémie Covid 19 a pri zabezpečení podpory myšlienok a plánovania aj vo fáze prípravy Konferencie o budúcnosti Európy nás ubezpečila, že „úspech v súčasnom meniacom sa geopolitickom kontexte bude závisieť od prispôsobenia sa meniacej sa situácii v tejto ére rýchleho rozpadu a rastúcich výziev, v zachovaní vernosti hodnotám“ medzi ktoré patrí schopnosť mať jedno veľké srdce a nie mnoho malých sŕdc. „Skutočné spojenectvo, v ktorom sa vzájomná dôvera stáva spoločnou silou“, povedala predsedníčka von der Leyenová.
“ Bez bratstva nám hrozí, že budeme vystavení iba nadvláde záujmov, alebo budeme plní obáv, vyplývajúcich zo zmien, pričom riskujeme, že nebudeme mať silu prekonávať rastúce nerovnosti, naprávať sociálne rozdiely, aby sme tak zabránili zákonu silnejšieho.“
Damien Kattar, libanonský ekonóm a minister, nás na konferencii UNESCO pri príležitosti výročia ocenenia udeleného Chiare Lubichovej pozval, aby sme „vytvárali nástroje a štruktúry, ktoré podnecujú vzájomnú výmenu, pretože hodnoty musia stále viac vstupovať do medzinárodnej politiky“.
Prezident Talianskej republiky Sergio Mattarella nás vlani v januári v Tridente vyzval, aby sme si takto počínali, pretože „všetky vzťahy medzinárodného spoločenstva potrebujú tento zmysel pre bratstvo ako aj tých, čo ho budú veľkoryso sprostredkúvať. Pretože bez bratstva nám hrozí, že budeme vystavení iba nadvláde záujmov, alebo budeme plní obáv, vyplývajúcich zo zmien, pričom riskujeme, že nebudeme mať silu prekonávať rastúce nerovnosti, naprávať sociálne rozdiely, aby sme tak zabránili zákonu silnejšieho“.
Pri pohľade na dnešný svet si uvedomujeme, že zdravotná, hospodárska, klimatická, potravinová a sociálna kríza si vyžaduje zmenu tempa, myslenia a konania. Takáto situácia nás nabáda k tomu, aby sme zasiahli a uzdravili svet predovšetkým od neistoty, strachu, nerovností. Rozdiely sú medzi tými, ktorí sa dokážu o seba postarať a tými, ktorí v dôsledku chorej ekonomiky a nespravodlivého zdravotného systému, kvôli materiálnej i kultúrnej chudobe brániacej rovnosti v prístupe k vzdelaniu a novým technológiám na základe rasy a farby pleti.
Liek pre tento svet treba hľadať v inovatívnej a kvalitnejšej politike, ktorá je schopná prinavrátiť dušu do rozhodovaní a dokáže odpovedať každému bez rozdielu. Je to politika, ktorá dokáže vytvárať lepšie bratské vzťahy medzi ľuďmi a medzi inštitúciami, aby boli schopné reagovať na konkrétne potreby človeka.
Túto metódu chceme priniesť do politických strán a do vzťahov medzi nimi. Pripomeňme si povolanie lásky a nanovo čítajme históriu i ciele vlastných politických činov ako aj politického počínania druhých v úprimnej láske k mestu, regiónu, vlasti. Zostaňme pritom celkom ponorení do miestnej reality, no pohľad upierajme na celý svet.
Uprednostňujme tých, čo sú najviac znevýhodnení. Praktizujme ekonomiku založenú na prerozdelení dobier: žime kultúru dávania. Túto kultúru môžeme podporovať rozvojom škôl pre formáciu zručností v prospech politiky jednoty, ktorá si vyžaduje autentickú reakciu na povolanie k politickej angažovanosti.
Pri uskutočňovaní tejto kultúry nie sme sami, ale vstupujeme do dialógu so sociálnou a ekonomickou sférou, ako aj so svetom kultúry, zdravotníctva, výchovy a vzdelávania, spravodlivosti a komunikácie. Obnovme pakt dôvery, ktorý spája zvolených predstaviteľov s voličmi, čím sa opäť priblížime k pokrokovým formám spoločného riadenia (co-governance).
„Treba vedieť hľadať pravdu, ktorá je prítomná v druhých, i v tých, ktorí nezmýšľajú ako my.“
Fadi Chehadé, jeden z popredných odborníkov v oblasti globálneho digitálneho riadenia, člen panelu pre digitálnu spoluprácu zriadeného generálnym tajomníkom OSN Guterresom, sa odvoláva na potrebu foriem spoločného riadenia. V rámci takéhoto riadenia majú mať svoje zastúpenie „nielen politické inštitúcie menované do vlády, ale aj kolektívni, ekonomickí a kultúrni aktéri, skupiny občanov, odborníci (…) Zložitosť politického systému si vyžaduje novú správu verejných vecí, teda ich spoločné riadenie (co-governance), ktoré pri tvorbe politiky spája verejné a súkromné subjekty, a to na miestnej i globálnej úrovni.“
Dialóg lieči konflikty, ktoré sa v politike javia ako nevyhnutné a nielen to: prináša formy vládneho rozhodovania, ktoré prebieha vo vzájomnej spolupráci.
Citujem ešte raz prezidenta Talianskej republiky Sergia Mattarellu: „Mária Voceová hovorila o dialógu v maximálnej miere žitom v kultúre dôvery. Sú to dva vzácne znaky, pretože otvárajú okolnosti a vzájomné vzťahy, a prikrývajú nedostatočnosť každého človeka pri stretnutí s druhými. Najviac odvahy majú muži a ženy, ktorí si uvedomujú, že sa navzájom potrebujú a sú od seba závislí, ktorí majú trpezlivosť budovať, sú predvídaví a hľadia ďaleko. K tomu je potrebný dialóg, úcta a vedomie vlastných obmedzení. Treba vedieť hľadať pravdu, ktorá je prítomná v druhých, i v tých, ktorí nezmýšľajú ako my.“
Politickým hnutím za jednotu sme dnes my, ktorí zažívame rozmanitosť, medzinárodnosť, azda aj parciálnosť, no zároveň aj jednotu. Vďaka Chiare Lubichovej a jej charizme, ktorú vteľovala, sme aj my svedkami jednoty a chceme šíriť ovzdušie bratstva, ktoré nás inšpiruje a je základom našej práce.
Zdroj: mppu.org
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
