Radosť z lásky: Z čoho rastú a žijú naše manželstvá?

„Na začiatku manželstva sme obaja túžili po väčšom záujme zo strany kňazov o pastoráciu rodín. Boli sme ako laici aktívni v Cirkvi, aj teraz sme, no už nie s takým zápalom a v takej miere. Z tohto pohľadu si myslím, že je dôležité podchytiť si mladé rodiny a staršie rodiny si skúšať získať.“

Irena, južné Slovensko

„Vo farnosti bývajú stretká pre mamičky s malými deťmi Svetielko, v prvopiatkovom týždni je pre nich svätá omša v dopoludňajších hodinách. Organizujú sa letné tábory pre deti počas prázdnin. Pán kaplán vedie raz za mesiac stretko pre mladých rodičov (minulú nedeľu ma pozvali strážiť deti). Pozývajú deti na eRko stretká, aj miništranti majú svoj program. Vo farnosti prebieha dôkladná príprava snúbencov na manželstvo so zapojením viacerých manželských párov. Raz do roka býva Deň rodiny s bohatým programom a s výslovnou snahou osloviť aj prisťahované mladé rodiny a pomôcť im začleniť sa do farnosti.“

Jozef, západné Slovensko

„Keď máme takú možnosť, zájdeme na večeru, do kina, divadla, na prechádzku. Čítame spoločne zo Svätého písma alebo v Pôste a Advente z encyklík. Viackrát do týždňa sa modlíme spolu ruženec. Občas počúvame podcasty. Snažíme sa počúvať a prijímať sa navzájom. A dopriať si čas aj osamote. Mali sme svätú omšu s obnovou manželských sľubov cez Národný týždeň manželstva, vo vedľajšej farnosti sme sa počas tohto týždňa zúčastnili na Manželskom večeri. Potešila by ma pravidelnosť spoločného času. Keby to bola aj pol hodina týždenne, ale organizačne je to pri malých deťoch náročné. Muži sa už asi tri roky stretávajú, my ženy asi štyri roky. Niektorí z nášho stretka absolvovali ako celé rodiny kurzy Akadémie Karola Wojtylu.“

Katka, západné Slovensko

„Neviem, čo presne je myslené starostlivosťou o rodinu a manželstvo. Ak duchovná stránka, tak sa snažíme žiť tak, aby sme boli dobrí. Spolu sa modlíme. Deti majú stretká, aj my sa ich snažíme mať.

O starostlivosti kňaza sa rozpisovať nemusím, situácia je zlá. Neviem o nijakej jeho iniciatíve. V našej farnosti nám chýba spoločenstvo. Nemusia to byť hneď stretká, ale aspoň záujem jeden o druhého. Takže to, po čom túžime, je záujem zo strany kňaza, ľudí aj Cirkvi. Obyčajný ľudský záujem a trochu lásky.

Máme, resp. mali sme stretko, teraz sa presúvame na stretko do Trnavy, lebo tu nám to nefungovalo. To, čo tu bolo, možno bude fungovať v nejakej inej podobe. Sme členmi hnutia Equipes Notre-Dame. Ale veľmi pekné, úprimné a funkčné spoločenstvo zažívam na Modlitbách matiek.“

Veronika, západné Slovensko

Potešila by ma pravidelnosť spoločného času. Keby to bola aj pol hodina týždenne, ale organizačne je to pri malých deťoch náročné.

„Pre rast našej rodiny, manželstva sa snažíme niečo robiť, a to čo najčastejšie a aspoň trochu. Doprajeme si každý rok duchovné cvičenie manželov Manželské stretnutia v Banskej Bystrici. Hoci máme veľké deti, večer, keď sú doma, sa modlíme spolu, aj vlastnými slovami. Keď sa naši mladí rozhodnú pre duchovnú akciu, majú od nás vždy plnú podporu. Tak to bolo aj v lete pri stretnutí mladých v Lisabone. Vyžadujem od každého úprimnosť a priame riešenie, ak sa vyskytnú problémy. Zatiaľ sme tak vyriešili všetky konflikty a máme dobrú atmosféru v dome.

Pastoračná starostlivosť kňaza v našej farnosti o manželstvá a rodiny spočíva v odslúžení svätej omše. Nechce navštevovať rodiny ani skupiny, lebo keby vraj navštívil jedných, musel by aj druhých. Máme však aspoň dosť možností na adorácie aj počas týždňa. Získali sme nového mladého kaplána. Ponúkol som mu, že sa s ním porozprávam o fungovaní vo farnosti a ako by sa mohol priblížiť k svojim ovečkám. Zatiaľ na to nemal čas. Dúfam, že sa to podarí. Dúfam, že naše deti si nájdu takých dobrých životných partnerov, ako sú ony samy.

Vo farnosti túžim po väčšej komunikácii, väčšej vzájomnej pomoci, aj keď niečo z toho funguje. Strácajú sa nám mladí. Stretká máme aj rodinné, aj Modlitby otcov, aj Modlitby matiek. Máme aj občianske združenie, ktoré má financie na charitatívne projekty, a začala už fungovať aj farská charita. Pomáham všade, kde sa dá, a snažím sa ľudí navzájom prepájať. Tak sa najúčinnejšie pomôže druhým. Ako manželia pomáhame v Rodinkove pri duchovných obnovách manželov ako vedúci skupinky. Manželka tiež vysvetľuje Billingsovu metódu prirodzeného plánovania rodičovstva snúbencom.“

František, západné Slovensko

„Manželstvo je každodenná služba rodine, odriekanie a potláčanie sebeckých záujmov. Slovom drina, ale stojí to za to. Po rokoch ti to už ani nepríde ako ťažké. Teda cesta k svätosti.

S farnosťou priveľmi nežijeme, takže aktivity v rámci farnosti je mi ťažko hodnotiť. Viem však, že v rámci našej farnosti je aj bohatý mimonáboženský život, zameraný aj na deti a rodiny. Napríklad my s Táňou chodíme na faru raz do týždňa tancovať (spolu dvanásť párov), čo upevňuje náš vzťah (potreba trénovať) a upevňuje vzťahy vo farnosti. Staršie vnúčatá chodia na faru na „Pastiera“ (Katechézy Dobrého pastiera, pozn. red.). Super bolo, že keď sme mali okrúhle výročie svadby, dostali sme požehnanie a fľašu vína. Stretko sme mali, ale už sa – bohužiaľ – rozpadlo. Takže v súčasnosti žiadnu spoločnú duchovnú aktivitu nemáme.“

Mikuláš, západné Slovensko

V prvom rade sa snažíme starať o svoje manželstvo, lebo zo skúseností vieme, že keď my nie sme v pohode, dokážeme urobiť veľmi málo.

„Prioritou je pre nás spoločne strávený čas. Každý deň máme spoločnú večeru, kde sa porozprávame aj s dcérou o tom, čo sme cez deň prežili, ale niekedy rozoberáme aj iné témy, fakt všetko možné, je to pestré, vždy je o čom. O 21.00 h sa modlíme spoločne aj s Klárkou (máme na to rozpis, striedame čítanie zo Svätého písma, Korunku, dva desiatky svätého ruženca, chvály, breviár), potom sa modlíme my dvaja s manželom vešpery a posvätné čítanie. Vždy po modlitbe máme spoločný čas pre seba ako manželia. Veľa sa rozprávame, chodíme do prírody, najčastejšie na koňoch, raz do roka sa snažíme ísť spolu vo dvojici niekam na víkend.

Mali sme vo farnosti Manželské večery. Pán farár často organizuje stretnutia, kde sa zídeme mnohé rodiny z farnosti a máme možnosť sa porozprávať a spoznať. Napríklad na sviatok Sedembolestnej bola svätá omša vonku (na konci dediny pri zvonici) a po nej bolo občerstvenie, vlastne sme všetci dostali obed aj zákusok, teda bol priestor na budovanie vzťahov.

Stretko máme, je to partia ešte zo strednej školy, stretávame sa tak raz do mesiaca v nedeľu na celé poobedie, modlíme sa, rozoberáme nejakú tému a podelíme sa, každý rozpráva o svojom vnútornom prežívaní. Nie sme členmi žiadnej komunity, na to nemáme kapacitu.“

Janka, západné Slovensko

„Hoci sme pokročilí seniori, v prvom rade sa snažíme starať o svoje manželstvo, lebo zo skúseností vieme, že keď my nie sme v pohode, dokážeme urobiť veľmi málo. O udržiavanie lásky sa chceme snažiť, aj keď to vždy nevyjde, odpúšťaním, drobnými pozornosťami… A vieme, že musíme stále čerpať z nášho zdroja Lásky, z Ježiša, ktorý je medzi nami vo sviatosti manželstva. Z našej lásky čerpáme lásku k ostatným. A potom sa dokážeme nasadiť v službe deťom, vnúčatám… – čo treba. Máme dvadsaťtri vnúčat, spolu nás je štyridsaťjeden. Takže príležitostí máme dosť.

Vo farnosti sa starostlivosť o manželstvá a rodiny zo strany kňazov pomaly rozbieha. Našťastie máme Centrum pre rodinu (CPR), ktoré robí pre rodiny naozaj veľa, a kňazi sa postupne „vťahujú“ do aktivít. V poslednom čase bol pre potreby CPR pánom biskupom vyčlenený mladý kňaz, čomu sa veľmi tešíme.

Čo nám chýba? Viac času. Prejavov lásky nie je nikdy dosť – v manželstve, v rodine medzi súrodencami, nami a vnúčatami. Nestačí ju nosiť v srdci. Keď tie prejavy vidíme, máme veľkú radosť.

Máme už dlhé roky svoje trenčianske stretko piatich manželských párov v staršom veku. Tešíme sa z toho. A tiež už dva roky online stretko z Manželských stretnutí seniorov. Teda patríme do komunity Manželských stretnutí, teraz už do Manželských stretnutí seniorov, ale aj do Centra pre rodinu Trenčín.“

Manželia Rajskí, západné Slovensko