Keď legendárny Meky Žbirka v osemdesiatych rokoch minulého storočia spieval hit Kúp mi knihu, netušil, že aj podľa posledných výskumov nahral pieseň s prorockou výzvou.
Psychiater, lekáreň či knižnica?
Ak by sme sa opýtali čo len ľudí v blízkom okruhu na ich najväčší problém, odpoveď by bola poväčšine jasná: stres. Podľa Národného centra zdravotníckych informácií bolo v roku 2023 druhou najčastejšou príčinou liečby u psychiatra ochorenie dôsledkom dlhotrvajúceho stresu. Alarmujúce je, že v tejto skupine narastá počet mladých ľudí od 15 do 19 rokov, drvivou väčšinou z nich sú dievčatá a ženy.
Od problémov spôsobených stresom je už len krok k poruche pozornosti a koncentrácie, bez ktorej sa mnohí z nás jednoducho nevedia v práci zaobísť. Stres a preťaženie sa odrážajú v robení chýb v práci aj pri komunikácii, v únave, zhoršených vzťahoch doma aj na pracovisku, nepokoji. Nie všetky ťažkosti sa darí vyriešiť prirodzeným zastavením sa a zmenou životného štýlu, mnohí naozaj musia siahnuť po odbornej psychiatrickej pomoci.
Vyše 30 % populácie knihy vôbec nezaujímajú.
Aj preto lekárne profitujú: v snahe pomôcť si jednoducho a rýchlo vlastnými silami nielen Slováci siahajú po výživových doplnkoch na podporu sústredenia či na elimináciu stresu. Trend riešiť stres tabletkami z lekárne je celosvetový: v roku 2025 sa odhadoval trh s týmito prípravkami na hodnotu zhruba 530 miliónov eur.
Jednoduchšie, rýchlejšie, lacnejšie a zdravšie riešenie sa dnes, v dobe sociálnych sietí, pritom často obchádza: je ním čítanie kníh. Už aj 6-minútové čítanie knihy zmierni podľa výskumov Univerzity v Sussexe stress o 68 %. Kľúčové však je, aby to bola klasická papierová kniha.
Okrem zníženia stresu sú benefity čítania skvelé: lepší výkon mozgu, prevencia proti strate kognitívnych funkcií vekom či rozvoj slovnej zásoby prinesú výhody tak do pracovnej, ako aj do súkromnej oblasti. Nehovoriac o tom, že budete podstatne lepšie zaspávať, lepšie nakladať s emóciami a predstavivosťou a nebudete mať problém s toleranciou voči iným ľuďom.
Koľko kníh čítaš, toľkokrát vyhráš
Čítať knihy znamená mať nejaké doma poruke, priemerná slovenská domácnosť ich však vlastní okolo 100. Pritom už päťročné dieťa by vďaka knihám a dennému čítaniu malo počuť o takmer 1 500 000 slov viac ako dieťa, ktorému rodičia nečítajú. A táto skúsenosť mu otvára cestu ku gramotnosti a životnému úspechu.
Manažér Peter a psychologička Eva z Trnavy čítajú denne minimálne desať minút. Postoj ich štyroch detí k čítaniu je však rôzny: od tých, ktoré treba odtŕhať od knihy, až po tie, ktoré čítanie považujú za nutné zlo. U zdravotnej sestry Michaely z Cífera je čítanie kníh „rodinnou diagnózou“: „Čítam hodinu denne, moje deti aj dve hodiny. Každý má okolo 30 – 50 kníh.“ Zväčša sa však čítanie v rodinách odkladá na víkendové popoludnia či večery, keď je na to viac času.

Z mikroprieskumu našej redakcie, ktorého účastníkmi boli rodiny s deťmi, vyplýva, že priemerný počet kníh v rodinnej knižnici bol okolo 500 titulov, najvyššie číslo presahovalo dve tisícky. Dospelí čítali priemerne polhodinu denne, no aj tu sa našli knihomoli ako Janka z Bratislavy. Pri dvoch malých deťoch priznala čítanie aj do jednej v noci.
Tieto rodiny patria k viac ako polovici Slovákov, ktorí podľa prieskumu Združenia vydavateľstiev a kníhkupectiev Slovenska (ZVKS) ešte reálne čítajú knihy. Naša krajina je však z pohľadu Európy podpriemerná. Vyše 30 % populácie knihy totiž vôbec nezaujímajú. Kľúčovým aspektom rozvoja čitateľskej obce je príklad rodičov – ten potvrdil aj výskum ZVKS. Na vzbudenie záujmu detí o knihy je spoločné čítanie kníh rodičov s deťmi najlepším „marketingovým trikom“, rovnako ako to, keď dieťa vidí v ruke rodiča miesto mobilu knihu.
Takéto čítanie sa však z rodín vytráca, čo potvrdila aj učiteľka a autorka Renáta Matúšková, problém nastáva aj z pohľadu logopédky Márie Zachardovej. Čítanie s deťmi totiž nie je len o výchove ďalšej čitateľskej generácie. Je jednak rozhodujúcim momentom pri budovaní medzigeneračných vzťahov, ale predovšetkým sa podieľa na úspechu v živote dieťaťa budovaním slovnej zásoby, spôsobu komunikácie a schopnosti porozumieť čítanému textu.
U architektky Kataríny z Cífera spoločné čítanie s dcérou funguje: „Od bábätka každý večer číta tatinko, mladšej dcére číta dodnes.“ Spoločné čítanie poznajú aj u manažéra Petra – číta deťom na pokračovanie dobrodružné knihy, deti sa na to vždy tešia. Denne už odrasteným deťom – teenagerom číta aj učiteľka Gabika z Trnavy.
Kto číta, šetrí a nehnevá
Čitatelia kníh by mali mať daňové úľavy: nielenže lepšie prosperujú v škole a zamestnaní, ale vďaka zdravšiemu telu a duši oveľa menej čerpajú prostriedky zo zdravotného poistenia a zbytočne neživia farmaceutické kolosy.

Knihy sú dnes síce drahšie ako kedysi, ale stále sú jedným z najčastejších darčekov na sviatky. Čítanie navyše súvisí s fenoménom knižníc, ktoré poskytujú možnosť požičiavania titulov. Priemerne raz za mesiac tam chodia aj naši respondenti či ich deti. Na Slovensku je spolu so školskými knižnicami okolo 9 000 knižníc, v ich policiach čaká odhadom 40 miliónov kníh.
Bežný čitateľský preukaz na Slovensku nie je drahší ako 5 eur na rok. Na porovnanie, za balenie výživových doplnkov na elimináciu stresu či na zlepšenie sústredenosti si zaplatíte okolo 15 eur, ale tých treba za rok viac. Jedno psychiatrické vyšetrenie podľa dostupných cenníkov pre tých, ktorí trpia dôsledkami stresu, sa pohybuje od 50 po 250 eur, pričom sedení treba viacero a pripočítať musíme aj cenu liekov či hospitalizácie.
Nedá sa inak: Miro „Žbiro“ mal pravdu. Kupujte a čítajte knihy!