Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Ako vniesť sviatosť manželstva, „misterio grande“, do života Cirkvi? Môžu a majú manželia a kňazi spolupracovať a prečo? Čo hovoria cirkevné dokumenty o sviatosti manželstva a kňazstva? Všetky tieto kľúčové otázky otvoril v Nitre don Renzo Bonetti.
Ani pre samotného dona Bonettiho však nebola cesta k objaveniu darov sviatosti manželstva jednoduchá. Dodnes si pamätá na audienciu Pavla VI., kde bol prítomný ako mladý kňaz. Najprv ho totiž vtedajší pápež „vyrušil“ v jeho pohľade na zvrchovanosť kňaza v okamihu, keď pontifik úprimne a s úctou oslovil mladé manželské páry: „Pozdravujem Krista Pána, ktorý je prítomný v každom sviatostnom manželstve.“
V aule nitrianskeho seminára, kde v pondelok 27. 4. tvorili vyše stočlenné auditórium predovšetkým kňaz a seminaristii, priznal don Bonetti aj pochybnosti: „Myslel som si vtedy, že ja som ten ,alter Christus‘.“ Práve táto audiencia však viedla dona Renza k dôslednému štúdiu cirkevných dokumentov v tichej nádeji, že sa pápež pomýlil. Miesto toho po šiestich rokoch hľadania objavil skutočnú podstatu sviatosti manželstva a porozumel jeho prepojeniu so sviatosťou kňazstva. Oba tieto životné stavy nesú podľa neho povolanie slúžiť spoločenstvu a nie je možné ich oddeliť, ba ani nadradiť jeden nad druhý.
Keď don Bonetti hovorí o manželstve, vidno, že za tým nie sú len stovky hodín a strán premeditovaných dokumentov, ktoré už sype spamäti: „Uveril som vo sviatosť manželstva, tak ako aj vo sviatosť kňazstva.“ V Nitre však priznal, že ono „ordo coniugalis“ (manželský stav ako zasvätenie) dlho nebrala Cirkev dostatočne vážne v porovnaní s kňazským svätením či rehoľnými sľubmi. V hierarchickom usporiadaní posvätných stavov dlhé storočia patrilo sviatosti manželstva posledné, akoby z milosti prilepené miesto.
Program nitrianskeho stretnutia bol adresovaný predovšetkým mužom v kolárikoch – a tým, čo sú do kňazskej služby povolaní a pripravovaní. Don Renzo Bonetti otvoril tému, ktorá nám na Slovensku ešte stále plošne dobre nejde: pastorácia rodín vo farnosti. Rozhodujúcim faktorom je poznanie toho, čím skutočne sviatosť manželstva je: „Sme vzdialení od toho slova ,ako muža a ženu ich stvoril‘.“ Pritom je to podľa Renza Bonettiho jediná komunitná forma stvorená priamo Bohom. „Kresťanské manželstvo je živým odbleskom Boha a jeho lásky.“ Na toto spoločenstvo sa ako na inšpiráciu dívali s rešpektom aj mnohí mystici.
Preto je podľa dona Bonettiho zvláštne, ako kňazi vnímajú manželstvo a jeho pastoráciu vo farnosti: „Dal nám Ježiš problém, alebo zdroj?“ Nie je možné manželstvo a manželov z pastorácie vytesňovať – znamenalo by to narušenie jednoty Kristovho tela. „Ak chceme evanjelizovať, musíme byť autentickí a uveriteľní. Musíme byť jedno – kňazi a laici. My sme však túto vieru v Kristovo telo stratili…“ Pritom sviatosť kňazstva aj sviatosť manželstva sú tu nato, aby toto telo budovali. Poznáme, prijímame v plnosti sviatosť manželstva s jej poslaním a darmi? Rozumieme jej? „Je oveľa ťažšie uveriť vo sviatosť manželstva ako v Eucharistiu,“ upozorňuje don Renzo.
Cirkev je miesto, kde sa žije vo vzájomnej láske. Nie sú to ružence, pobožnosti, podujatia.
Bez prijímania a vytvárania spoločenstva sa nedá pastorácia vo farnosti realizovať, stojí totiž na spolupráci manželov a kňazov. Ak teda chceme vybudovať jednotu spoločenstva vo farnosti, musíme zmeniť pohľad na manželstvo, hovorí don Bonetti.
Obe povolania sú totiž zamerané na spásu iných a zároveň prispievajú k osobnej spáse. „Deje sa to iným spôsobom u kňazov a iným u manželov, ale je to to isté dielo. Kňaz slávi liturgiu chvíľu, manželia stále. Celý manželský život je vzdávaním chvály Kristovi. Aj keď sú na prechádzke, aj tým, ako spolu žijú, udržujú poriadok v dome, vychovávajú, stále sú v ustavičnej liturgii lásky.“
Kresťanské manželstvá, ktoré žijú s Kristom, ponúkajú ideál pre farnosť a sú pre ňu darom, hovorí don Renzo. Ľudia žijúci v oboch sviatostných povolaniach – manželstve aj kňazstve – sú pozvaní žiť jednotu v rozdielnosti povolania a darov, aby sa budovalo tajomné Kristovo telo. Aj preto, aby Cirkev nebola len jednou z voľnočasových organizácií. Ak neukazuje lásku Boha, iný obraz o sebe nevydá.
Ako vyzerajú naše farské spoločenstvá? A prečo je to tak? Čo im chýba? Aj na túto otázku trefne odpovedal don Bonetti: „Poviem vám príklad, ktorý som zvykol používať pri svojich farníkoch, keď sa snažili evanjelizovať. Bola istá pani, vynikajúca kuchárka, ktorá pripravovala geniálne koláče. V jedno popoludnie sa pustila do práce a pripravila niečo veľmi chutné. Pozvala k sebe štyri priateľky a začala im opisovať všetky ingrediencie, čo zmiešala, vysvetlila pracovný postup. Keď to bolo upečené a pripravené, dala to na stôl a povedala: Ďakujem za vašu prítomnosť, dovidenia.“
Presne toto robíme my ako cirkev. Vysvetľujeme, objasňujeme, komunikujeme, aký je Boh, aká je cirkev, ale nedávame ho ochutnať. „Boh je láska, a ak ho nedáme ochutnať, ako môžeme hovoriť o princípoch viery? Ponúkajú naše farské komunity ochutnávku Boha, alebo ho len opisujú? Dať ochutnať lásku – toto je úloha kresťanských manželov.“
Práve oni majú podľa dona Renza vychovávať iných k bratstvu, odovzdávajú Ježiša iným v skúsenosti prijatia a komunikácie. Manželia sú podľa neho nositeľmi lásky, pretože sú povolaní dávať vždy, za každých okolností lásku sebe navzájom aj ktorémukoľvek človeku. Len takto sa učíme nielen „chodiť do kostola“, ale budovať veľkú rodinu Božích detí.
Potom sa môže zmeniť aj pastorácia: a to nie tak, že chodia ľudia za kňazom, ale že farnosť príde za ľuďmi. Don Renzo to praktizoval pri krstoch detí jednoduchým spôsobom. Pri ohlásení krstu príprava neprebehla na fare, ale určení spolupracovníci, manželia, navštívili podľa dohody rodinu v čase, keď dieťatko už spalo.
Prvou reakciou bolo prekvapenie: Ako to, že prichádzate vy a nie kňaz? Slúžiaci pár však s nadšením vysvetlil, ako sa dieťatko stane súčasťou farského spoločenstva, bratom či sestrou, a zanietene hovoril o sviatosti krstu. Je to niečo úplne iné, ako urobiť suchú katechézu. Veľmi tomu pomohol osobitný dialóg medzi mužmi a medzi ženami: Aký bol pôrod? Ako sa dieťatku darí? Ako si to prežíval ako otec?
Problém Cirkvi je, že nedávame ochutnávať Božiu lásku – toto je úloha kresťanských manželov.
Pre mnohé páry sa tento zážitok stal cestou naspäť do Cirkvi – už len preto, že cítili prijatie, vzťah, záujem, blízkosť. Prišlo nielen pozvanie stať sa krstnými rodičmi, ale aj pozvanie na ďalšie návštevy.
Cirkev je vzťah, spoločenstvo lásky, prízvukoval don Renzo. „Komunita je totiž obrovský mechanizmus, niečo ako rádiograf alebo röntgen, ktorý nás zoskenuje, aby definoval, keď sa niečo zapaľuje. Cirkev je miesto, kde sa žije vo vzájomnej láske. Nie sú to ružence, pobožnosti, podujatia… Ak niet lásky, niet Boha. My sme si nahradili lásku organizovaním, avízami, oznamami, stretnutiami, udalosťami, podujatiami… No iba láska priťahuje,“ hovorí don Renzo.
Kým sme obedovali, jedna z účastníčok sa priznala, že čakala, že kňazi počas programu odídu. „Bolo to veľmi jasne pomenované, čo treba zmeniť.“ Na prednáške však ostali všetci až do konca.
Ako to vníma druhá strana brehu a zároveň aktéri v manželstve? Najdôležitejšou úlohou je obnova pastorácie na poli manželstiev a rodín, hovorí Anna Siekelová z Centra konkrétnej pomoci Femina. „Zároveň treba vytvárať priestor na spoluprácu laikov, manželov a kňazov, no je rovnako dôležité myslieť aj na ich povzbudenie, ľudskú a duchovnú podporu, zvlášť pre tých kňazov, ktorí prežívajú krízu alebo náročné obdobie služby.“
Magdaléna Kopkášová z formačného kurzu Emauzy odišla s nádejou: „Ak kňazi aj manželia uveria v silu a krásu sviatosti manželstva, potom budú schopní vážiť si jedni druhých a hľadieť na seba navzájom ako na tých, ktorí spoločne napĺňajú to isté poslanie dané od Boha, no každý iným a jedinečným spôsobom.“
To, či sa to podarí, ukáže efekt stretnutí v Ružomberku, Badíne, Bratislave, Košiciach, na Spiši či online. Uveríme aj my, kňazi aj manželia, vo sviatosť manželstva a kňazstva s takým nadšením ako don Bonetti?
Don Renzo Bonetti – taliansky kňaz a odborník na pastoráciu rodín a teológiu manželstva.
Na Slovensko prichádza druhýkrát. V roku 2013 navštívil Bratislavu, Nitru a Košice s témou Ako projektovať farnosť skrze rodinu. Je známy aj ako autor Malej cesty kresťanských manželov, formačného materiálu, ktorý pomáha objavovať hĺbku sviatosti manželstva, ako aj Manželského kréda.
V rokoch 1995 až 2003 bol riaditeľom Národného úradu pre pastoráciu rodín Talianskej biskupskej konferencie. Tu inicioval mnoho aktivít, ako napríklad možnosť získať magisterský titul v odbore manželstvo a rodinné vedy v spolupráci s Pápežským teologickým inštitútom Jána Pavla II., organizoval Letné týždne odbornej prípravy aj Národné študijné týždne o manželskej a rodinnej spiritualite.
V rokoch 2001 až 2006 bol koordinátorom projektu „Farnosť – rodina“ Talianskej biskupskej konferencie, zameraného na identifikáciu nových ciest účasti rodín na živote farnosti, z ktorého sa zrodili pastoračné skúsenosti Rodinných spoločenstiev evanjelizácie v rôznych talianskych diecézach. V rokoch 2003 až 2009 bol konzultantom Pápežskej rady pre rodinu. V rokoch 2002 až 2012 bol farárom v Bovolone vo Veronskej diecéze.
Od roku 2010 je predsedom nadácie Famiglia Dono Grande, ktorej konečným cieľom je zvyšovať povedomie a vnímať rodinu ako „veľký dar“ pre budúcnosť našich detí a nasledujúcich generácií, podporovať tých, ktorí trpia jej absenciou alebo neúplnosťou, a nabádať tých, ktorí v nej žijú, aby sa venovali službe druhým.
Je autorom projektu Misterogrande, zameraného na formáciu manželov a pastoráciu rodín.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
