Ako čo najefektívnejšie komunikovať s deťmi?

V rubrike Krása výchovy reagujeme na ďalšiu otázku rodičov. Efektívna komunikácia v rodine má isté pravidlá. Ak si ich ako rodičia osvojíme, prekvapí nás pokojnejší a vyrovnanejší vzťah s deťmi, ako aj prevzatie ich väčšej zodpovednosti za pomoc v rodine.

Exkluzívne pre vás čitateľov nm.sk odpovedá Ilona Špaňhelová, psychologička a psychoterapeutka z Prahy.

Otázky do rubriky Krása výchovy môžete posielať na adresu: vychova@nm.sk.

Máme štyri deti vo veku 5 – 16 rokov. Často sa mi so staršími z nich stáva, že keď niečo od nich požadujem, nevnímajú ma. Musím to zopakovať viac ráz. Alebo mi odpovedia pozitívne „Áno, urobím to. Jasné, o chvíľu,” ale rýchlo na to zabudnú. Vedeli by ste mi dať zopár rád, ako čo najefektívnejšie komunikovať s deťmi?

Zuzana

Milá Zuzana!

Predstavujem si, že vaše deti sú aktívne, čítajú, majú záujem o počítač, učia sa alebo si organizujú voľný čas s kamarátmi, majú plnú hlavu nápadov, myšlienok, alebo niekedy nemajú čas.

Niekedy vnímajú prosby matky ako „vedľajšie“. Určite sú aj u vás chvíle zhonu. Deti sa na niečo pýtajú, komentujú, do toho možno riešite večeru, zaplatenie výletu, povinné čítanie jedného z detí…

Posielam vám niektoré návrhy pre spoločnú komunikáciu:

1. Skúste vždy hovoriť iba k jednému dieťaťu. Tak je väčší predpoklad, že vás bude počuť a vnímať. Rozprávajte sa s dieťaťom bez akejkoľvek techniky, teda nemajte ani jeden v ruke mobil, nepozerajte v tej chvíli televíziu, aby tok reči a príjem bol čo najviac naladený jeden na druhého.
2. Buďte čo najvýstižnejšia a veľmi konkrétna. Je teda vhodné povedať dieťaťu: „Prosím, odprac si svoje červené topánky do skrinky na topánky.“ Naopak, nie je vhodné povedať: „Moje nervy, zase tu sú rozhádzané topánky! To je tento týždeň už piaty raz. Ja sa z toho zbláznim! Poďte ich hneď upratať!“
3. Dajte dieťaťu čo najviac signálov, že s ním hovoríte. Je nevhodné volať naňho, pokiaľ je vo svojej izbe. V tej chvíli ani nevieme, čo dieťa robí, či jeho sústredenosť nie je zameraná na niečo iné. Je vhodnejšie prísť za ním, chytiť ho za ruku, aby vás čo najviac vnímalo. Pozrite sa mu do očí a vyslovte prosbu, ktorú mu chcete oznámiť.
4. Povedzte deťom, aká ste niekedy unavená, čo pre vás znamená vzájomný vzťah s deťmi a aká je pre vás dôležitá ich pomoc.
5. Majte doma rozdelené úlohy. Zapojte sa všetci šiesti. Niekedy si ich píše rodina na chladničku, rozhoduje sa každý člen, čo v danom týždni zvládne a akú zodpovednosť si vezme.
6. Dajte si nejaký time out – chvíľu zastavenia sa. Napríklad pred večerou sa zastavte spolu s deťmi a poproste ich, aby sa zamysleli, či urobili cez deň to, o čo ste ich požiadali.
7. Poďakujte si navzájom za to, čo ste pre seba urobili, na čo ste nezabudli. Dáte si tak spätnú väzbu, že služba jedného voči druhému je pre vás dôležitou pomocou vo vzájomnom vzťahu a že si ju ceníte.
8. A keď sa niečo nepodarí, nebojte sa navzájom ospravedlniť a začať odznovu.