Umelá inteligencia a deti: Rodičia by ich mali naučiť, že človek nie je vo všetkom nahraditeľný

Exkluzívne pre čitateľov nm.sk odpovedá Ilona Špaňhelová, psychologička a psychoterapeutka z Prahy.

Otázky do rubriky Krása výchovy môžete posielať na adresu: vychova@nm.sk

V poslednom období si všímam, že sa viac hovorí o umelej inteligencii a jej prínosoch či rizikách. Sama túto tému neviem dobre uchopiť a som v rozpakoch, ako sa o nej rozprávať s mojimi synmi v tínedžerskom veku. Vychovávam ich sama. Všetko okolo nových technológií ich veľmi zaujíma. Zachytila som vyjadrenie odborníka, že keby napríklad za študenta urobil v budúcnosti domácu úlohu robot (chatbot), dieťa by sa prestalo rozvíjať a začalo by upadať, lebo nebude nútené premýšľať. Ako sa mám k tejto téme postaviť?

Zrejme by bolo vhodné, aby ste o odpoveď požiadali aj IT špecialistu. Do tejto oblasti moje vedomosti nesiahajú.

Z psychologického hľadiska vám môžem navrhnúť toto: skúste podporiť chlapcov, aby si na rôznych webových stránkach našli informácie o umelej inteligencii. Môžu tiež požiadať učiteľa v škole, aby sa s nimi o tejto téme porozprával, alebo môžu v škole zorganizovať prednášku pre rodičov aj deti.

Áno, je to tak, že technológie stále idú dopredu. Keď sa pozrieme o 10 alebo 20 rokov späť, aj my laici vidíme, že technológie sú už modernejšie a robia za nás množstvo vecí. Oveľa viac služieb a vecí si objednávame cez internet alebo môžeme odcestovať na dovolenku a pracovať odtiaľ bez toho, aby sme museli ísť fyzicky do práce.

Nedávno som videla dokument o umelej inteligencii, kde zadali „umelému človeku“ (prepáčte mi tento neodborný výraz) úlohu, aby napísal článok do novín. Následne však dodali, že aj keď článok napíše umelá inteligencia, vždy je potrebné, aby výstupnú kontrolu urobil človek.

Aj keby svet niekedy ovládla umelá inteligencia, som si istá, že emočná a sociálna inteligencia bude potrebná naďalej.

Takže sa domnievam, že ľudská inteligencia bude stále potrebná a nutná. Aj keď domácu úlohu vypracuje umelá inteligencia, je potrebné, aby ju študent skontroloval, učil sa, používal logiku, vlastný úsudok či sedliacky rozum, aby kombinoval fakty a premýšľal o nich.

Aj keby svet niekedy ovládla umelá inteligencia, som si istá, že emočná a sociálna inteligencia bude potrebná naďalej. To znamená všimnúť si iného človeka, pohladiť ho teplou ľudskou rukou, usmiať sa na neho, mať spoluúčasť na tom, čo prežíva, deliť sa s ním o veci a udalosti. To bude stále na nás ľuďoch. Všimnúť si iného človeka, snažiť sa mu porozumieť, pôsobiť na neho svojím slovom a skutkom je tiež veľmi dôležité, a to dokáže len človek.

Skúste sa s deťmi porozprávať, či je tento druh inteligencie pre ne takisto dôležitý, či ho vnímajú ako potrebný pre svoj život a či sa o ňom vedia vyjadriť aj pred iným človekom. Podporte ich v tom a posilnite túto ich schopnosť.

Mne by sa bez takejto inteligencie na svete nepáčilo.