Ako znovunaštartovať Európu

V rozhovore politológ Sergio Fabbrini varuje, že po brexite sa nacionalizmus transformoval na „suverenizmus“, ktorý neútočí zvonka, ale vyprázdňuje EÚ zvnútra. Riešením je koalícia ochotných, ktorá vybuduje federálne jadro s vlastnou daňovou a obrannou kapacitou.

Sergio Fabbrini je riaditeľom Fakulty verejnej správy na Univerzite LUISS Guida Carliho v Ríme, profesorom politológie a medzinárodných vzťahov na tej istej univerzite a porovnávacej politológie na Kalifornskej univerzite v Berkeley.                      

V čom spočíva suverénna výzva na integráciu Európy po brexite v roku 2016?                    

Nacionalizmus predstavoval konštantnú, ale vonkajšiu alternatívu k procesu európskej integrácie. Napriek škodám spôsobeným druhou svetovou vojnou a tragédiou holokaustu menšinové sektory európskych vládnucich tried počas celého povojnového obdobia naďalej udržiavali nezlučiteľnosť medzi nadnárodnou integráciou a národnou suverenitou.

Takýto nacionalizmus nezávislosti naďalej živil v krajinách ako Spojené kráľovstvo a Francúzsko myšlienku obnovy predvojnových koloniálnych impérií, myšlienku, ktorú radikálne spochybnili procesy dekolonizácie. Avšak súčasne s krízami (finančnou a migračnou) spôsobenými globalizáciou, ktorá sa rozvinula na konci studenej vojny, sa z menšinového postavenia vynoril nacionalizmus v snahe zabezpečiť nezávislosť a stal sa riekou, do ktorej sa zhromaždili prúdy sociálnej nespokojnosti.

Výsledok britského referenda v júni 2016 predstavoval vrchol vzostupu nezávislého nacionalizmu. Po prvýkrát sa jeden z najväčších členských štátov Európskej únie rozhodol opustiť ju, aby znovu získal kontrolu nad svojou národnou suverenitou.                                                                                                                       

Ako a prečo došlo k suverénnej transformácii nacionalizmu?           

Brexit oslavovali nacionalistickí lídri v celej Európe ako príklad omylu integračného projektu. Nacionalistickí lídri – od Salviniho po Le Penovú od bratov Kaczyńských po Orbána – medzi sebou súperili, kto navrhne „konať rovnako ako Londýn“.

Nacionalizmus nezávislosti sa premenil na zvrchovanosť, ktorá sa stala projektom vyprázdnenia EÚ zvnútra.

V skutočnosti bol brexit labuťou piesňou nezávislého nacionalizmu. Ekonomické, sociálne, politické a kultúrne náklady vystúpenia z Európskej únie (EÚ) boli také vysoké, že Spojené kráľovstvo vstúpilo do stavu dlhotrvajúcej nestability.

Potichu a postupne sa teda nacionalisti museli prispôsobiť integračnému procesu, čím vznikol „nacionalizmus 2.0“. Nacionalizmus nezávislosti sa premenil na zvrchovanosť, ktorá sa stala projektom zmeny (alebo, lepšie povedané, vyprázdnenia) EÚ zvnútra.

Suverenisti odmietajú princípy právneho štátu, ktoré sú základom EÚ, rovnako ako sa stavajú proti nadnárodným inštitúciám, ako napríklad Európsky súdny dvor, Európska komisia a Európsky parlament, ktoré umožnili integračný proces. Pre nich sú dôležité iba medzivládne inštitúcie (Európska rada, Rada ministrov), ktoré fungujú podľa logiky jednomyseľnosti.

Podľa nich by sa EÚ mala transformovať na medzinárodnú organizáciu zameranú len na koordináciu medzi národnými vládami, ktoré zastupujú rôzne politické režimy. Tým by sa formalizovali neliberálne režimy, ktoré suverénni lídri vybudovali na národnej úrovni (počnúc Maďarskom).                                    

V čom spočíva riešenie federálnej Únie v Európe: v sústredných kruhoch alebo viacerých rýchlostiach?

Ako vidíme, projekt nadnárodnej integrácie je spochybňovaný ako nikdy predtým. Je ohrozený zvonku (Putinom a Trumpom), ale aj zvnútra (suverénnymi politikmi, prítomnými takmer vo všetkých členských štátoch EÚ).

Európska únia v podobe, v akej je vybudovaná, nie je schopná na tieto hrozby reagovať. EÚ je projekt, ktorý vyrástol v medzinárodnom kontexte, ktorý umožnil jej multilateralizmus. EÚ upokojila Európu (vojna medzi Francúzmi a Nemcami by bola dnes nemysliteľná), stabilizovala naše demokracie (podporou liberálnych princípov, ktoré pošliapali diktatúry prvej polovice minulého storočia) a vytvorila jednotný trh na kontinentálnej úrovni.

Avšak počas svojho vývoja sa EÚ nezaoberala otázkou, ako rozhodovať kolektívne, podcenila „otázku vlády“. Riešenie tejto otázky zvnútra je teraz nemožné pre právo veta, ktoré môžu nacionalistické vlády uvaliť na akúkoľvek reformu zmlúv.

Z tohto dôvodu navrhujem, aby koalícia ochotných odstúpila od zmlúv a vytvorila (federálnu) úniu vybavenú potrebnými daňovými a obrannými schopnosťami, aby konala ako jednotný aktér. Úzky federálny kruh v centre viacúrovňového systému (s ekonomickým a všeobecnejším okruhom spolupráce). Ústavne pluralitná Európa, v ktorej každý kruh sleduje iné ciele. Stručne povedané, priniesť De Gasperiho a Spinelliho do 21. storočia.                                                      

Čo si myslíte o návrhu kardinála Zuppiho na „európske Camaldoli“ v krátkodobom horizonte? (Dokument, ktorý vznikol z podnetu katolíckych intelektuálov. Cieľom tohto dokumentu je prebudiť vedomie zodpovednosti za účasť na verejnom živote a podnietiť k naplneniu myšlienky zjednotenej Európy, pozn. red.)                                           

Myslím si, že ide o výbornú myšlienku. Je potrebné oživiť „európskeho ducha“, počnúc mladými ľuďmi. Európska integrácia je naďalej jedinou odpoveďou v kontexte súčasných nacionalistických démonov (vojna, agresia, dominancia, rivalita).

Integračný projekt sa zrodil v mysliach mužov ako De Gasperi a Spinelli, ale tieto mysle boli poháňané srdcami poznačenými prežitým utrpením. „Nikdy viac!“ hovorili muži a ženy, ktorí zažili bombardovanie a koncentračné tábory.

Oportunizmus, zbabelosť a povrchnosť príliš mnohých politických vodcov nás dnes vedú na pokraj priepasti. Pripomínajú námesačných alebo tých, ktorí si strkajú hlavu do piesku.

Katolícky svet zohráva kľúčovú úlohu v boji proti suverénnej degenerácii a jej nevyhnutnému výsledku: návratu nacionalistického napätia zvnútra a vojny zvonku. Áno, „európske Camaldoli“, schopné reprezentovať pluralizmus, ktorý nás charakterizuje, by mohlo predstavovať dôležitý krok k oslobodeniu Európy od jej oživených démonov.                                                                                             

Silvio Minnetti

Prevzaté z cittanuova.it.