Menu
Naším cieľom je urobiť z portálu nm.sk udržateľné médium. Obstáť v súčasnosti na mediálnom trhu však nie je jednoduché. Naše články nie sú uzamknuté. Chceme, aby k nim mal prístup každý, koho zaujmú.
Vďaka vašim príspevkom budeme môcť naďalej prinášať kvalitné a korektné rozhovory a iný exkluzívny obsah. Ďakujeme!
Ubehli dva roky od momentu, ktorý nás definitívne vyviedol z omylu, že vojna v Európe je už navždy minulosťou. Aktuálne sa rozhoduje nielen o územnej celistvosti jedného štátu, ale aj o hrozbe svetového konfliktu. Napriek tomu sa zdá, že apel Ukrajiny na navýšenie dodávok munície ostáva nevypočutý.
S odborníkom na Rusko a politológom z Karlovej univerzity Karlom Svobodom sme sa rozprávali o tom:
Začnem aktuálnou kauzou. Česká kontrarozviedka odhalila proruskú sieť na podporu šírenia ruskej propagandy v europarlamente. Očakávate, že Kremeľ bude pred blížiacimi sa eurovoľbami podnikať ďalšie podobné pokusy o zásah do ich priebehu?
Myslím, že Rusi v tom budú pokračovať a podobné kauzy sa budú objavovať. Okrem toho sú tu však medzi európskymi kandidátmi aj priaznivci Kremľa, ktorí sú bytostne presvedčení, že Rusko nie je agresor. A títo ľudia žiadne peniaze nepotrebujú. Dokonca nepotrebujú ani ruskú propagandu. To bude pokračovať a Rusko nerobí nič, čo by nerobila nejaká iná diktátorská krajina.
Rusko v poslednom čase decimuje ukrajinskú energetickú infraštruktúru a existujú obavy, že sa pripravuje na veľký úder. Volodymyr Zelenskyj preto vyzýva Západ na ďalšiu pomoc. Odborníci však zdôrazňujú, že na vine nie sú len oneskorené dodávky munície, ale aj neschopnosť Ukrajiny zmobilizovať nových ľudí a pripraviť systém obrany. Súhlasíte?
Rusi sú v prvom rade ochotnejší obetovať svojich ľudí a vyhradiť na to väčší podiel svojej ekonomiky. Navyše, akýkoľvek prejav odporu voči rozhodnutiu Kremľa je v Rusku kruto potrestaný. Na Ukrajine to také jednoduché nie je. To znamená, že keby Zelenskyj nariadil direktívnu mobilizáciu, tak by to mohlo vyvolať protesty, ktoré on na rozdiel od Putina nemôže krvavo potlačiť a ľudí pozatvárať.
Ak si niekto myslí, že vojna sa na Ukrajine skončí, tak sa mýli.
Po druhé má Rusko v porovnaní s Ukrajinou oveľa viac zdrojov. Hoci Európa má podstatne väčšie zásoby, odmieta ich nasadiť všetky. Vidíme to napríklad v štátoch ako Maďarsko, teraz i Slovensko, že ochota participovať na spoločnej pomoci Ukrajine sa nestretáva s nadšením. V skutočnosti je oveľa populárnejšie povedať, že nás sa to netýka, že toto nie je naša vojna. Európa svoj potenciál jednoducho nevyužíva a medzi členskými štátmi nie je konsenzus, či by sa táto vojna mala považovať za európsku. Výsledkom toho je, že Rusko pomaly, ale isto postupuje.
Čím si vysvetľujete, že útoky na energetickú infraštruktúru prichádzajú v relatívne teplom období a nie v zime, keď by Ukrajinci odstrihnutie od dodávok energie oveľa viac pocítili?
Ja tam vidím dve možné príčiny. Buď v tom čase nemali zbrane na útok, ktoré teraz majú, alebo je to príprava na nejakú veľkú ofenzívu, ktorá je podmienená tým, aby čo najviac ochromili ukrajinskú stranu. Navyše, niečo podobné skúšali už minulú zimu a zistili, že vyradenie energetickej infraštruktúry krajinu nezlomí. Ona sa nevzdá.
Keď Zelenskyj hovorí, že bez podpory Západu Ukrajina túto vojnu prehrá, tak je to reálny scenár alebo skôr snaha nás vystrašiť?
Ten apel nemusí byť až taký zastrašujúci. Môže to byť reálne zhodnotenie situácie. Jednoducho, Ukrajina tie zbrane stráca rovnako ako Rusi. Neexistuje žiadna nezničiteľná zbraň, o ktorú by ste neprišli. Rozdiel je v tom, že Rusi sú oveľa rýchlejší v obnove zbraní, pretože ich priemysel a výroba prešli na vojnový stav. Ukrajina jednoducho nemá odkiaľ čerpať zásoby munície a je závislá od podpory. Pokiaľ podpora nepríde, tak tento stav bude pokračovať. A ak si niekto myslí, že vojna sa na Ukrajine skončí, tak sa mýli, lebo Rusi sa už prestavili na vojnový režim.
Kľúčovým hráčom pri dodávke zbraní sú Spojené štáty. Ako vnímate v tejto súvislosti vyhlásenia prezidentského kandidáta Donalda Trumpa, ktorý hovorí o ukončení vojny tým, že sa Ukrajina vzdá časti svojho územia v prospech Kremľa? Čo by znamenalo víťazstvo Donalda Trumpa pre vývoj vojny na Ukrajine?
No, ak by vôbec chcel skutočne realizovať to, čo hovorí, tak by musel povedať aj to „B“. Ako chce donútiť ruskú stranu, ktorá v súčasnosti okupuje nielen Donbas a Krym, ale čiastočne aj Záporožskú a Chersonskú oblasť, aby sa týchto oblastí vzdala? Ak v tom pláne Trump predpokladá, že Rusko tieto oblasti opustí, tak je na veľkom omyle. Neviem si predstaviť, že by to urobili, najmä za aktuálnych okolností, keď si udržujú prevahu.
Akékoľvek sankcie by nemali šancu Rusko úplne zastaviť. Oni len zhoršujú ruskú pozíciu.
Ako by Donald Trump donútil ruskú stranu, aby pristúpila na mier? To, že Ukrajina sa svojho územia vzdá, je oveľa pravdepodobnejšie ako to, že sa Rusi uspokoja „len“ s Krymom a Donbasom. Po samozvaných referendách v týchto oblastiach, keď Rusi vyhlásili, že tieto oblasti sú ich, by musel Trump Rusko prinútiť, aby zmenilo ústavu. A týka sa to aj miest Cherson a Záporožie, ktoré Rusi v súčasnosti neovládajú. Toto mi príde ako veľmi nereálny plán, ktorý k mieru nepovedie.
Ako najúčinnejší a jediný možný spôsob sa v súčasnosti javia sankcie. Mal by podľa vás Západ viac pritvrdiť a pritlačiť na medzinárodnú izoláciu Ruska?
V tomto zmysle by som úlohu sankcií nepreceňoval. Rusi majú stále peniaze na zaplatenie dovozu cez bývalé krajiny Sovietskeho zväzu. Akékoľvek sankcie by nemali šancu Rusko úplne zastaviť. Oni len zhoršujú ruskú pozíciu a režim musí vynakladať viac prostriedkov. A Západ môže, samozrejme, tlačiť na to, aby sa tieto sankcie neobchádzali. Žiadne sankcie však tanky nezastavia.
Čiže sankcie nemajú zmysel…
…ak by sankcie neprišli, Rusi by si robili, čo chcú. Kupovali by tanky a vojenskú techniku odkiaľkoľvek za akékoľvek peniaze.
Ekonomicky slabšia Severná Kórea dodala Kremľu 1000 kontajnerov s vojenským vybavením a muníciou. Bezpečnostný analytik a dôstojník českej armády Otakar Foltýn hovorí o nedostatočnej vôli členských štátov Európskej únie podieľať sa na pomoci Ukrajine. Súhlasíte s ním?
Áno. Je za tým nedostatok vôle nejakým spôsobom obmedziť svoj blahobyt a prijať túto vojnu za svoju. Keby Európa chcela, tak má vojenskej munície k dispozícii oveľa, oveľa viac. Tieto prostriedky však chýbajú a nie sú venované tomu, aby sa táto vojna obrátila v prospech Ukrajiny. Takže ten nedostatok vôle je tam úplne zjavný.
Dalo by sa povedať, že žijeme v mylnej predstave, že Rusko nebude mať ambíciu postupovať ďalej, a že sme sa nepoučili z minulosti, keď sme podobným spôsobom uvažovali o nacistickom Nemecku?
Ja si myslím, že áno. Nemám veľmi rád túto analógiu, ale Rusi ju sami používajú, pričom oni sa, samozrejme, pasujú do roly bojovníkov proti fašizmu. A tu je to viac ako zjavné. Prečo sa mám obmedzovať kvôli nejakej krajine, ktorá je niekde ďaleko na východe, keď sa u nás nič nedeje? Toto bola logika, ktorá viedla k Mníchovskej dohode. Ustúpiť v niečom Hitlerovi, pretože on už potom dá pokoj. Ale agresora nezastavíte tým, že mu budete ustupovať.
Môže sa stať, že sa budeme rozhodovať, či pošleme na Pobaltie zbrane alebo našich vojakov.
Tých ľudí, ktorí hovoria, že Rusko nie je agresor, až tak veľa nie je. Ale veľká skupina ľudí hovorí, že Rusi sú agresori, ale to nie je naša vec. Je to spor medzi Ruskom a Ukrajinou a nás sa to vôbec netýka. Týkať sa nás to však môže vo chvíli, keď Rusko napadne Pobaltie. Pokiaľ potom nepríde odpoveď členských štátov NATO, tak o pár rokov tu môže byť zase iný štát, ktorý si bude nárokovať územie, ktoré mu historicky patrí, a bude si ho môcť pokojne obsadiť. Pokiaľ tieto režimy nezastavíme, budú pokračovať a rozbíjať princíp kolektívnej spolupráce.
Mnoho ľudí si neuvedomuje, že prehra Ukrajiny a následný postup Ruska by nás vyšiel poriadne draho a že z ekonomického hľadiska je oveľa úspornejšie podporiť nášho východného suseda. Pomohlo by podľa vás, ak by sa spravili ekonomické prepočty, ktoré by na túto skutočnosť upozornili?
Mám obavy, že v tejto chvíli už neexistuje prostriedok, ktorý by presvedčil ľudí o tom, že táto vojna sa týka aj nás. Ak im aj ukážete akékoľvek vierohodné dáta, oni vám povedia, že Rusko nepredstavuje nebezpečenstvo. Týchto ľudí nepresvedčí už nič. Až keď bude mať Slovensko na hraniciach ruskú armádu, tak si začne uvedomovať, čo reálne hrozí, a začne dávať viac peňazí na obranu.
Aktuálne bojujú Ukrajinci, no môže sa stať, že o chvíľu to budú pobaltské krajiny. Hoci Putin hovorí, že ich nenapadne, niečo podobné hovoril aj o Ukrajine menej ako mesiac pred inváziou. Takže je naivné veriť jeho slovám. Postup Ruska na Pobaltie nás však vyjde oveľa drahšie a môže sa stať, že sa budeme naozaj rozhodovať, či pošleme na Pobaltie zbrane alebo vojakov, ktorí tam budú umierať.
V tomto kontexte sa vynára otázka aplikácie článku päť Severoatlantickej zmluvy, ktorý by mal zabezpečovať kolektívnu ochranu pre všetky krajiny NATO. Zo znenia článku však nie je explicitne jasné, ako by táto ochrana mala vyzerať. Bude podľa vás možné sa spoliehať na to, že naši vojaci pôjdu bojovať v prípade, ak bude jedna z členských krajín napadnutá?
To je, samozrejme, otázne, ale tu potom ide o problém pre NATO ako také. Ako môže potom napríklad Slovensko očakávať pomoc v prípade, ak si bude Maďarsko nárokovať na svoje historické územia Veľkého Maďarska? Nehovorím, že práve toto musí hroziť, ale ide tu o narušenie princípu vzájomnej solidarity, ktorý sa môže skôr alebo neskôr obrátiť proti tomu, kto pomoc odmietol poskytnúť.
Dalo by sa povedať, že narušenie vnútornej kohézie NATO najviac nahráva Rusku, ktoré by v prípade vojny s jeho členským štátom malo väčšiu šancu sa ubrániť?
Samozrejme. Putin vníma Západ od začiatku ako svojho nepriateľa a bojuje tým, že posilňuje svoju stranu a minimalizuje jeho silu. Pokiaľ naruší princíp vzájomnej podpory a pomoci, tak na čom by bude potom NATO ďalej stavať? Ak vyhrá americké voľby Donald Trump, ktorý otvorene hovorí, že z NATO by sa najradšej stiahol, pretože Európania si neplnia svoje záväzky, tak by sa mu podarilo ešte viac rozoštvať štáty proti sebe a takýto scenár by bol pre Putina úplne ideálny.
Kým sa tá vojna nezastaví, tak nebude ani mier.
Mohli by sme v súčasnosti hovoriť o dvoch najpravdepodobnejších scenároch vývoja vojny – výhra Ukrajiny a porážka Ruska alebo prehra Ukrajiny a vojna Ruska s NATO?
To sú dva z približne 150 možných scenárov. Samozrejme, druhá vec je, že Rusko sa môže vyčerpať, Putin môže zomrieť a na jeho miesto môže prísť niekto, kto bude postupovať inak. Tých možných scenárov je strašne veľa. Ale ja mám väčšiu obavu z porušenia princípu vzájomnej pomoci. A tomu môžeme čeliť vo chvíli, keď jednoducho Rusko na Ukrajine vyhrá a rozhodne sa, kam pôjde ďalej. Čo by potom prekážalo okupácii Pobaltia, ktoré sa samo neubráni? Ak by platil princíp, že členské štáty nemusia zasahovať, tak prečo by do toho Rusi nešli, ak by vedeli, že NATO nezasiahne?
Z toho mi vychádza, že ako členské štáty NATO môžeme v súčasnosti robiť najmä to, že budeme držať spolu…
Z môjho pohľadu áno. Ale pritom je tu stále Ukrajina, ktorá je ochotná bojovať aj napriek všetkým problémom. Kým sa tá vojna nezastaví, tak nebude ani mier. Tí, ktorí odmietajú pomoc Ukrajine, by mali povedať, ako sa postavíme k ruskej okupácii Ukrajiny a ukrajinskej emigrácii, ktorá by nastala, lebo veľké množstvo ľudí jednoducho nechce žiť pod Ruskom. A, napokon, ako sa postavíme k čistkám, ktoré tam budú prebiehať, keď vidíme, čo Rusi robili na miestach, ktoré obsadili. To všetko sú veci, ktorými sa budeme zaoberať, ak Ukrajina padne.
Podľa prieskumov by väčšina Ukrajincov súhlasila s mierovými rokovaniami. Čo by to v praxi znamenalo? Že by sa vzdali okupovaných území (Donecka, Luhanska)?
To je presne ten problém. Ukrajinci by mohli súhlasiť s tým, že sa vzdajú Donecka a Luhanska a možno aj Krymu, ale Rusi chcú aj Záporožskú a Chersonskú oblasť a, podotýkam, vrátane toho, čo ešte nekontrolujú. To nie je tak, že Rusi chcú len to, kde je aktuálne ich armáda. Oni chcú Cherson a Záporožie, ktoré neobsadili, a oni by podmienili akékoľvek rokovania tým, že im Ukrajinci odovzdajú tieto dve mestá.
Zámienok na to, aby Rusi začali inváziu, bolo nespočetné množstvo a oni si ich v prípade potreby opäť nájdu.
No nikde nie je napísané, že v momente, keď Rusom tieto dohody prestanú vyhovovať, tak nepôjdu ďalej. Tých zámienok na to, aby Rusi začali inváziu, bolo nespočetné množstvo a oni si ich v prípade potreby opäť nájdu. O pár rokov budeme riešiť znova to isté a nie je to môj výmysel. Je to skúsenosť, ktorú máme s Ruskom a ktorú jednoducho nemôžeme ignorovať.
Lotyšský analytik Toms Rostoks tvrdí, že táto vojna sa bude musieť takpovediac sama vyčerpať. Rusko v nej musí vyskúšať všetko a musí pri tom zlyhať. Nebolo by cestou diplomatické riešenie?
Agresora donútite zastaviť sa iba tak, že narazí na neprekonateľný odpor. Pokiaľ Rusi narazia na ukrajinskú obranu, tak budú ochotní pristúpiť na rokovania, pokiaľ nie, tak budú postupovať ďalej. Myslieť si, že sa zastavia len preto, že ich o to niekto úctivo poprosí, je detsky naivné.
Ako reálne vidíte šance samotných Rusov na vzburu, ktorá by mohla zastaviť Putinov režim?
Šanca, že by Rusko implodovalo, je z môjho pohľadu tak 0,1 %. Je to jeden zo scenárov, ktorému však veľmi neverím. Je dôležité si uvedomiť, že režim Vladimira Putina netvoria hlupáci. Sú to inteligentní ľudia, hoci morálne veľmi sporní. Vedia, ako si udržať popularitu a efektívne obchádzať sankcie.
Starostlivosť o dostatočné dodávky z krajín bývalého Sovietskeho zväzu je do veľkej miery daná tým, aby ľudia následky vojny nepocítili. Aby mali stále dojem, že Rusko vedie vojnu s jednou rukou za chrbtom proti celému Západu, zatiaľ čo si oni žijú relatívne dobre. Nie je to ako za prvej svetovej vojny, keď bol chronický nedostatok všetkého a ľudia vyšli do ulíc protestovať, lebo chceli chlieb.
Alexander Duleba nazval Alexeja Navaľného jediným skutočným oponentom Putina. Môže byť za neschopnosťou ruskej opozície zmobilizovať sa aj to, že po jeho smrti chýba silný líder?
Putin nemal reálneho oponenta ani pred smrťou Alexeja Navaľného. V Rusku bol podstatne menej známy ako na Západe. Musíme si uvedomiť, že všetky ruské médiá sú štátne a fungujú len na podporu režimu. Nepočujete tam žiadny kritický hlas a nemôžete si založiť nejakú opozičnú politickú stranu. Hneď vás zatknú za diskreditáciu armády, šírenie nacizmu a podobne. To znamená, že Navaľnyj nemal ani v Rusku taký obrovský dosah.
Nie je to tak, že keby kandidoval v prezidentských voľbách, tak by získal 60 percent hlasov. Nejaká časť ruskej populácie ho stále brala ako agenta Západu, ktorý sa snaží rozvrátiť Rusko, a všetky kauzy považovala za konšpiračné. V Rusku je to skôr o tom, že sú nejakí statoční jedinci, ktorí sa rozhodnú vystúpiť proti režimu napriek tomu, že im hrozí väzenie. A Navaľnyj nebol jediný. Skutočná opozícia však v Rusku neexistuje.
Čo by znamenalo pre Rusko, ak by túto vojnu prehralo?
Aby Rusko vojnu prehralo, muselo by sa stretnúť naraz viacero okolností. Šanca na porážku bola niekedy na začiatku roku 2023, ale Ukrajina opäť nedostala včas zbrane. Ak by Rusko túto vojnu prehralo, bol by to obrovský problém pre propagandu Vladimira Putina. Ale oni by to aj tak zvládli.
Nerobme si ilúzie, že keby Ukrajina v nejakom hypotetickom scenári dobyla Krym a Donbas, režim Vladimira Putina by padol. Oni by začali hlásať, že bojovali proti celému Západu a že zastavili jeho expanziu a vďaka vojne dokázali Rusko ochrániť. Aby Putinov režim padol, muselo by dôjsť k úplnému kolapsu centrálnej moci, čo v tejto chvíli nevidím veľmi reálne.
Čiže to celé stojí na postave Vladimira Putina, ktorý aj v prípade akéhokoľvek výsledku vojny dokáže manipulovať verejnú mienku vo svoj prospech?
Z veľkej časti áno. Stačí sa pozrieť na ruskú verziu atentátu na koncertnú sieň Crocus City Hall v Moskve, kde vyznieva úplne absurdne, že by bol útok iniciovaný ukrajinskou tajnou službou. A napriek tomu Rusi tejto verzii veria. Propaganda funguje v Rusku veľmi efektívne a dokáže využiť vo svoj prospech prakticky čokoľvek.
Na druhej strane by som nepreceňoval možnosť, že Putinovým odchodom by sa režim musel nevyhnutne zrútiť. Nemusí sa zrútiť, pretože môže nastúpiť niekto iný. Ani smrťou Stalina sa socializmus v Sovietskom zväze neskončil, pretože na jeho miesto nastúpil niekto iný.
Myslíte, že by v Rusku mohol nastať podobný scenár ako v Nemecku, ktoré sa po páde Berlínskeho múru pretransformovalo na demokratický režim?
Treba si uvedomiť, že Vladimir Putin dôsledne pracoval na diskreditácii akejkoľvek demokracie. Stále hovoril o deväťdesiatych rokoch ako o tom najhoršom, čo sa Rusku mohlo stať. Na druhej strane propaganda funguje len vtedy, keď má úrodnú pôdu. Keď ju ľudia chcú prijať, pretože to nejakým spôsobom sedí ich povahe a videniu sveta. Ani odchod Vladimira Putina by nemusel znamenať to, že Rusi zmenia názor. Vladimir Putin je pri moci už takmer štvrťstoročie, a ak máte generáciu, ktorá nepoznala nikoho iného ako prezidenta, ktorý celou svojou propagandou bojoval proti liberálnej demokracii, tak sa vám ťažko verí čomukoľvek inému.
Ľudia v Rusku majú zakódované, že kde je demokracia, tam vládne chaos.
Napríklad aj protesty v rokoch 2011 – 2012 zarámcovali do hrozby, čo sa stane, ak režim trošku zvoľní. Bude chaos, protesty, revolúcia a tomu musíme zabrániť. Ľudia v Rusku majú zakódované, že kde je demokracia, tam vládne chaos, a kde sa vládne pevnou rukou, tam sa máme dobre. Demokratická transformácia je veľmi pomalý a dlhodobý proces a obávam sa, že Rusko je aktuálne úplne nasiaknuté ideologickým jedom, takže to môže trvať aj desaťročia.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
