Zlo, ktoré napáda svet, je obrovské, ale nie je nekonečné

Už pred niekoľkými desaťročiami známy vedec Carl Friedrich von Weizsäcker nazval svoj manifest, ktorý mal veľký ohlas, Čas súri. Dnes si uvedomujeme, že je to stále aktuálnejšie. Tretia svetová vojna po kúskoch, ktorá exploduje vo všetkých zemepisných šírkach a otvára znepokojujúce scenáre, ekologická kríza, ktorá sa dnes už zdá byť takmer nezvratná, nezastaviteľné migračné pohyby, ktoré radikálne menia tvár našich spoločností, doteraz nepredstaviteľné hranice, ktoré sa stali dosiahnuteľnými vďaka vedeckým a technickým objavom, ktoré akoby menili samotnú identitu človeka…

A predsa sa tvárou v tvár tomu prehlbuje kríza zmyslu: Kto sme? Kam smerujeme? Čo máme robiť? V čo môžeme dúfať? Ak budeme ako pštrosy schovávať hlavy do piesku a neodpovedať na tieto otázky, čas sa bez poľavenia bude stále viac skracovať. A my sa rútime k hodine x. Je pravda, že existujú náznaky opačného trendu, najmä medzi mladými ľuďmi.

Pravda, spravodlivosť a láska majú posledné slovo.

A predsa si musíme uvedomiť, že dobré úmysly nestačia. Čo je teda absolútne nevyhnutné? Určite to sú dobre premyslené, uskutočniteľné a účinné stratégie v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte. Ale je tu niečo, čo je základom všetkého: viera, že pravda, spravodlivosť a láska majú posledné slovo.

A veriť v to znamená staviť na to svoj život. Pápež František nám to pripomenul opätovným predložením učenia svätej Terézie z Lisieux: „Najvhodnejším postojom je vložiť dôveru mimo seba.“ Kde? V čo? V koho? Samozrejme, ide o to, aby sme dôverovali Božiemu milosrdenstvu, pretože zlo, ktoré napáda svet, je obrovské – to musíme uznať –, ale nie je nekonečné. Zatiaľ čo Božia láska – Ježiš nám to ukazuje až do priepasti opustenosti – je nekonečná. A víťazí. A neustále klíči, v každej situácii a v každom čase. Ale ide aj o to, aby sme dali dôveru tej túžbe po dobre, ktorá nás všetkých poháňa k tomu, aby sme sa pozerali vždy ďalej. To prebúdza energiu, ktorá nás robí schopnými čeliť výzvam, aj tým najťažším a ľudsky dokonca nemožným.

Spoločne – s tými, ktorí síce pochádzajú z rôznych brehov, ale veria v to isté. S Božou pomocou – od toho, ktorý v nás napriek všetkému naďalej verí. Áno, toto je naša viera ako odpoveď na jeho vieru, vieru, ktorú dnes potrebujeme. Nečítame v evanjeliu zdrvujúcu otázku priamo z Ježišových úst: „Nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?“ (Lk 18, 8)

Prevzaté z cittanuova.it.

V nedeľnej rubrike Horizonty nm prinášame krátke úvahy zahraničných autorov  Piera Codu, Jesúsa Morána a Andrea Riccardiho . Reflektujú súčasnú situáciu a pomáhajú preniknúť do doby, v ktorej žijeme, aby sme jej mohli lepšie porozumieť. Články v tejto rubrike vychádzajú vďaka grantovej podpore Konferencie katolíckych biskupov Spojených štátov amerických.