Anorexia nemení len telo, ale aj prežívanie sexuality

Mgr. Tatiana Hess. Foto: Mária Kostyálová
Poruchy príjmu potravy sa spájajú najmä s narušeným vzťahom k jedlu, no ich dopady siahajú oveľa ďalej. Psychologička Tatiana Hess vo svojom výskume ukazuje, že najvýraznejšie ťažkosti sa objavujú pri mentálnej anorexii, kde sa túžba po blízkosti môže postupne vytrácať. V rozhovore približuje, prečo môže anorexia „vypnúť“ potrebu intimity, ako sa poruchy príjmu potravy premietajú do partnerského života a prečo by téma sexuality mala byť prirodzenou súčasťou liečby aj odborného prístupu.
Newsletter

Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

„Telo sa prepne do akéhosi „úsporného režimu“, aby zvládlo základné životné funkcie potrebné na prežitie. V takomto stave prirodzene slabne libido aj záujem o intimitu. Podobne ako sa stratí menštruácia, čím telo dáva najavo, že nie je schopné zvládnuť tehotenstvo, slabne aj sexuálna túžba.”

„V partnerstve dochádza často k nezhodám v sexuálnych potrebách. Kým partner má záujem o pravidelnú intimitu, partnerka s mentálnou anorexiou ju často odmieta, vyhýba sa jej, hľadá výhovorky alebo ju prežíva bez toho, aby bola psychicky naozaj prítomná,” hovorí psychologička Tatiana Hess.

V rozhovore s Tatianou sa okrem iného dozviete i to:

  • prečo môže byť pri anorexii aj dotyk vnímaný ako stresový spúšťač, nie ako blízkosť
  • ako fenomén drunkorexie spája kontrolu nad telom s alkoholom a prináša riziká do inimity
  • ako stabilizované ženy opisujú moment, keď sa po čase znovu objaví túžba po blízkosti.

Vo svojom výskume prepájate poruchy príjmu potravy (alebo skrátene PPP) so sexualitou, čo nie je úplne bežné spojenie. Ako ste sa k tejto téme dostali?

Veľkú rolu v tom zohralo moje štúdium a prax v zahraničí, kde som sa stretla s odborníkmi, ktorí sa venovali téme PPP, a zároveň na tom istom pracovisku nezávisle pracoval tím ľudí, ktorí sa venovali sexuálnym vzťahom a sexualite. Postupne som si uvedomila, že ide o veľmi dôležitú, no u nás málo reflektovanú tému.

Moju motiváciu výrazne posilnili aj skúsenosti počas štúdia v rámci povinnej klinickej praxe s deťmi a dospievajúcimi, kde som sa stretla aj s prípadmi sexuálneho zneužívania v ranom detstve. To mi veľmi jasne ukázalo, aký hlboký a dlhodobý vplyv môže mať sexualita – a jej narušenie – na duševné zdravie človeka. 

Uvedomila som si, že PPP neovplyvňujú len telo a stravovanie, ale zasahujú aj do intimity, medziľudských vzťahov a celkovej kvality života. Práve to bol hlavný impulz, prečo som sa rozhodla tejto téme venovať vo svojom doktorandskom výskume. Sexualita a sexuálne zdravie vôbec sa v našej krajine takmer vôbec nespomínajú v kontexte ľudí, ktorí majú nejaké psychické ťažkosti.

Z tohto dôvodu sa sotva niekto zamýšľa nad tým, či človek s ADHD, bipolárnou poruchou, hraničnou poruchou osobnosti, depresiou alebo na autistickom spektre nejako rieši svoj sexuálny život alebo ako môže pociťovať intimitu v pozadí symptomatológie svojej duševnej poruchy.

Ak by sme to mali vyjadriť komplexne, ako sa poruchy príjmu premietajú do kvality života človeka, konkrétne v sexuálnej oblasti?

Najčastejšie sa stretávame so zníženým alebo úplne chýbajúcim libidom, stratou sexuálnej túžby a fantázie, ale to veľmi závisí od závažnosti ochorenia a obdobia nástupu prvých symptómov.

Zároveň platí, že sa o tom veľmi ťažko hovorí všeobecne, pretože rozdiely medzi mentálnou anorexiou (alebo skrátene MA), bulímiou a záchvatovým prejedaním sú výrazné a každý typ PPP má svoje špecifické prejavy, od čoho sa potom vyvíja narušené sexuálne prežívanie či správanie.

Pri anorexii sa problémy v partnerskej oblasti často objavujú už veľmi skoro.

Pri MA, najmä ak sa objaví vo veľmi mladom, (pre)pubertálnom veku, môže ochorenie narušiť psychosexuálny vývin. Často sa zastaví menštruačný cyklus a spomalia sa prirodzené telesné zmeny, ktoré sprevádzajú dospievanie – ako rast poprsia či zaobľovanie kriviek. Zároveň je to obdobie, keď sa prirodzene výrazne formuje vzťah k vlastnému telu, intimite a sexualite.

Pri bulímii býva psychosexuálny vývin spočiatku zachovaný vzhľadom na to, že aj nástup či prejavy bulímie nastávajú obvykle neskoršie než pri MA (približne v 17. roku a neskôr). Neskôr sa však môžu objavovať problémy v partnerských vzťahoch. Tie súvisia najmä s impulzivitou, ktorá je typická pri bulímii a môže sa prejavovať aj v sexuálnom správaní. 

Poďme si tieto problémy prebrať postupne. Z vášho výskumu vyplýva, že pri mentálnej anorexii sú ťažkosti v oblasti sexuality najvýraznejšie. Ako sa to premieta do budovania intimity?

Pri mentálnej anorexii sa problémy v partnerskej oblasti často objavujú už veľmi skoro. Ako som už spomínala, ochorenie totiž zasahuje hlavne obdobie puberty a pred nástupom puberty, ktoré je výrazným míľnikom pri dozrievaní. Niekedy MA vznikne ešte predtým, než sa menštruačný cyklus stihne plne rozbehnúť, alebo krátko po prvej menštruácii.

V dôsledku výraznej podvýživy telo nemá dostatok nutričných zdrojov energie na správne fungovanie hormonálneho systému. Znižuje sa napr. hladina estrogénu, čo má reťazový efekt – objavuje sa vyčerpanosť, spomalené myslenie a narušené kognitívne funkcie, úzkostné či depresívne prežívanie a apatia.

Ja by som to metaforicky prirovnala k tomu, že telo sa prepne do akéhosi „úsporného režimu“, aby zvládlo základné životné funkcie potrebné na prežitie. V takomto stave prirodzene slabne libido aj záujem o intimitu.

Podobne ako sa stratí menštruácia, čím telo dáva najavo, že nie je schopné zvládnuť tehotenstvo a vynosiť potomka, slabne aj sexuálna túžba. Žena často nemá energiu ani mentálny priestor riešiť randenie, budovanie vzťahov či blízkosti.

S mentálnou anorexiou sa spája silný pocit hanby, ktorý súvisí s nespokojnosťou s vlastným telom. Ako sa tieto pocity prenášajú do vzťahu s partnerom?

Veľmi výrazne. Tieto ženy zväčša prežívajú vnútorný konflikt – hoci majú hlbokú túžbu po blízkosti, cítia veľký až iracionálny strach z odmietnutia a telesného odhalenia. Aj preto je zaujímavé vidieť, že veľká časť žien s anorexiou žije v partnerských vzťahoch, aj keď bez aktívneho sexuálneho života.

Nejde teda o absenciu potreby partnerského vzťahu, ale skôr o ťažkosti pri budovaní dôvery a pocitu bezpečia. V partnerstve dochádza často k nezhodám v sexuálnych potrebách. Kým partner má záujem o pravidelnú intimitu, partnerka s MA ju často odmieta, vyhýba sa jej, hľadá výhovorky alebo ju prežíva bez toho, aby bola psychicky naozaj prítomná.

Alkohol môže dočasne utlmiť neustály vnútorný stres a zahlcujúce myšlienky na jedlo či kalórie.

Inými slovami, objavuje sa akási „odpojenosť“ – ženy sú počas intímneho spojenia myšlienkami inde, riešia svoje telo, výzor či jedlo namiesto toho, aby prežívali blízkosť so svojím partnerom. To prirodzene vedie ku konfliktom a napätiu vo vzťahu.

Ak sa však žena lieči a partner má pochopenie pre jej stav, dokážu na tom pracovať spoločne – cez komunikáciu, bezpečie a postupné budovanie dôvery. Práve otvorená komunikácia a edukácia partnera sú v tomto procese kľúčové, pretože mnohé prejavy nesúvisia s osobnosťou ženy, ale s ochorením samotným, ktoré navonok potláča jej skutočné „ja“.

Ako je to pri bulímii či záchvatovom prejedaní? 

Pri týchto poruchách sa problémy prejavujú inak – viac súvisia s impulzivitou a prežívaním úzkosti. Ide o výraznú neschopnosť zvládať svoje emócie, ktoré si ženy následne regulujú vo forme patologického správania v stravovaní.

V oblasti sexuality sa to môže prejavovať potvrdzovaním si svojej sebahodnoty a telesnej príťažlivosti vo vzťahoch, častým striedaním partnerov či promiskuitným správaním. Následne sa objavujú pocity viny, prázdnoty alebo úzkosti. Sexualita v tomto prípade nebýva zdrojom skutočnej blízkosti či uspokojenia, ale skôr odrazom vnútorného prežívania alebo spomínaného emočného napätia.

K novším formám porúch príjmu potravy patrí aj drunkorexia – kombinácia obmedzovania jedla a nadmerného užívania alkoholu. Prejavuje sa tento typ poruchy aj v oblasti sexuality?

Keďže ide o pomerne nový fenomén, ktorý zatiaľ nie je dostatočne preskúmaný, môžem vychádzať len z dostupných poznatkov, ktoré mám o PPP. Myslím, že aj pri drunkorexii sa objavujú problémy v oblasti sexuality, no iným spôsobom, než by si mnohí mysleli.

Pri PPP je veľmi silná potreba kontroly – nad hmotnosťou, jedlom aj emóciami. Najmä pri mentálnej anorexii je táto kontrola mimoriadne rigidná, preto si myslím, že alkohol nebýva primárne používaný na „uvoľnenie sa“, ale skôr ako vopred kalkulovaný kalorický príjem. 

Žena má často presnú predstavu o tom, koľko alkoholu si môže dovoliť vypiť, koľko kalórií tým prijme a akým spôsobom ich následne kompenzuje, najčastejšie nadmerným cvičením. Bežnou stratégiou je aj konzumácia alkoholu nalačno alebo zvýšený energetický výdaj prostredníctvom pohybovej aktivity ešte pred jeho užitím.

Foto: Freepik

Ak k takejto kompenzácii nedôjde vopred, môže sa objaviť až po konzumácii alkoholu, napríklad vo forme vyvolaného vracania. V niektorých prípadoch sa vracanie dostaví spontánne v dôsledku nevoľnosti alebo intoxikácie alkoholom.

Alkohol však môže dočasne utlmiť neustály vnútorný stres a zahlcujúce myšlienky na jedlo či kalórie. V tomto stave môže dôjsť k väčšej otvorenosti v sociálnych a niekedy aj sexuálnych situáciách. Nejde však o skutočné uvoľnenie alebo prežívanie blízkosti, ale skôr o krátkodobé „vypnutie“ kontroly.

Zároveň ide o situácie, ktoré so sebou nesú zvýšené riziko. Alkohol môže oslabiť schopnosť vnímať vlastné hranice a potreby a tým ovplyvniť správanie spôsobom, ktorý nemusí úplne zodpovedať tomu, ako sa žena v skutočnosti cíti.

Sexualita sa v takýchto chvíľach môže stať priestorom, kde sa prirodzene mieša potreba kontroly s túžbou po úľave, blízkosti či prijatí. Často pritom nejde o vedomé rozhodnutie, ale skôr o reakciu organizmu a psychiky, teda následok dlhodobého psychického a telesného preťaženia. 

Na liečbe porúch príjmu potravy sa podieľa psychológ, prípadne psychiater a nutričný špecialista. V akom bode je vhodné zahrnúť do liečby aj tému partnerského a intímneho života?

Pri akútnej fáze mentálnej anorexie ide v prvom rade o fyzické zdravie a boj o život. V takom prípade je prioritou stabilizácia hmotnosti a fyzického stavu. Okrem toho, v tomto štádiu liečby by pacientka pravdepodobne ani nemala mentálnu kapacitu či energiu zamýšľať sa nad partnerským a sexuálnym životom. 

Optimálnejšie je otvárať tému sexuality a vzťahov až po fyziologickej stabilizácii, keď sa začína intenzívnejšia práca so psychikou, ako napríklad s prijatím svojho tela, vzhľadu a budovaním vzťahu k sebe samej.

Keď žena s mentálnou anorexiou nastúpi na cestu uzdravovania a prejavy porúch príjmu potravy prestávajú byť hlavnou témou dňa, prirodzene sa môžu začať objavovať túžby po blízkosti, partnerskom živote či rodine.

Pri bulímii sa liečba viac zameriava na reguláciu emócií a zvládanie záchvatov jedenia, keďže ide o spôsob, ako sa vyrovnať so psychickým tlakom. V oboch prípadoch platí, že téma intimity má v terapii svoje miesto, ale prichádza na rad až vtedy, keď na ňu má človek priestor a je na to psychicky pripravený.

Čo malo u vašich respondentiek najväčší vplyv na ich vzťah s partnerom a cestu k uzdraveniu?

Veľmi častou bariérou v liečbe mentálnej anorexie či v partnerskej harmónii bolo zo začiatku popieranie problému a zároveň strach ho pomenovať – pred sebou aj pred okolím. Mnohé ženy si už vnútorne uvedomujú, že s jedlom a telom niečo nie je v poriadku, no dlhý čas to odmietajú alebo bagatelizujú.

Navonok sa snažia normálne fungovať, udržiavať vzťahy, neskôr sa začnú vyhýbať spoločným stretnutiam pri jedle, vymýšľajú výhovorky, ako sa vyhnúť situáciám, ktoré si vyžadujú konzumáciu jedla – a okolie si to často ani nevšimne.

Do partnerských vzťahov už zväčša vstupujú s rozvinutou poruchou príjmu potravy. Partner dlho o nej nemusí vedieť alebo nerozumie partnerkinmu správaniu a nevedomky u nej môže poruchu ešte posilňovať – napríklad poznámkami o výzore, tlakom na cvičenie či „zdravý životný štýl“.

Stabilizované respondentky evidovali postupný návrat sexuálnej túžby.

Z rozhovorov vyplynulo, že bez otvorenej komunikácie, dôvery a vzájomného rešpektu sa mentálna anorexia v partnerstve skôr prehlbuje, než lieči. Zásadným momentom uzdravenia býva až chvíľa, keď si žena s mentálnou anorexiou začne budovať vzťah k sebe samej.

Keď sa prijme taká, aká je, pochopí, že zdravý partnerský vzťah stojí na úplne iných hodnotách než len na telesnom vzhľade a hmotnosti. Zaujímavé pritom je, že v mnohých prípadoch partner ani netlačil na štíhlosť. Tlak vychádzal skôr z vnútorného nastavenia ženy, ktorá nedokázala prijať samu seba. 

Podľa akých znakov ste z odpovedí respondentiek vedeli vyhodnotiť, že po absolvovaní terapie dochádza k zlepšeniu pri prežívaní intimity?

Stabilizované respondentky evidovali postupný návrat sexuálnej túžby, zvyšovanie libida, sexuálne potešenie a uvoľnenie od napätia. Za dôležitý signál zlepšenia považovali najmä to, že intimita už nebola prežívaná ako partnerská povinnosť. Objavovalo sa spontánne vzrušenie a túžba, ktorá vychádzala z ich vlastného prežívania. 

Respondentky spomenuli, že začali samy iniciovať blízkosť, vedeli sa viac uvoľniť a neboli počas intimity „odpojené od vlastného tela“. Odborníci poukazujú na to, že jeden zo znakov stabilizácie je návrat libida a prežívanie sexuálnej spokojnosti. Niektoré ženy spomínali sebaprijatie a menšiu fixáciu na jedlo, čo sa pretavovalo aj do intímneho života.

Máte predstavu, ako by sa poznatky z vášho výskumu mohli premietnuť do praxe a do prístupu k ľuďom s poruchami príjmu potravy?

V prvom rade by som chcela zdôrazniť – najmä smerom k odborníkom, ktorí sa venujú PPP –, že dané ochorenie nevplýva len na príjem potravy, telesnú hmotnosť či vnímanie vlastného tela. Poruchy príjmu potravy zasahujú oveľa širšie oblasti života vrátane hormonálneho zdravia, intimity a partnerských vzťahov.

Preto je nevyhnutné, aby mali o týchto súvislostiach aspoň základné poznatky odborníci z rôznych oblastí ako psychiatri, psychológovia, gynekológovia či endokrinológovia a aby medzi sebou multidisciplinárne spolupracovali.

Myslím, že dlhodobo nám na Slovensku chýba kvalitná sexuálna edukácia.

V bežnej terapii sa téma vzťahov a intimity takmer vždy prirodzene objaví. Nemyslím si, že každý terapeut musí byť vyslovene sexuológom, ale mal by byť otvorený týmto témam, prípadne klientku nasmerovať k odborníkovi, ktorý sa sexualite odborne venuje. Zároveň si myslím, že dlhodobo nám na Slovensku chýba kvalitná sexuálna edukácia.

Nielen v súvislosti so vzťahmi a intimitou, ale aj so základným poznaním vlastného tela. Mnohé ženy, s ktorými som hovorila, nemali v adolescencii ani len základné informácie o menštruácii, hormonálnych zmenách či sexualite. 

Ak by sme tieto témy o sexuálnom zdraví dokázali prirodzene integrovať do zdravotnej starostlivosti a vzdelávania – samozrejme, veku primeraným spôsobom a so súhlasom rodičov –, mohlo by to výrazne pomôcť nielen v liečbe porúch príjmu potravy, ale aj v celkovom vzťahu ľudí k vlastnému telu, intimite a zdraviu.


Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.