Boj bez násilia. Vďaka Sviečkovej manifestácii sa môžeme pozrieť do očí demokratickému svetu (+podcast)

Zdroj: svieckovamanifestacia.sk
Neboli sme ľahostajní. Vtedy ani dnes. Pod týmto heslom oslávila Bratislava 35. výročie Sviečkovej manifestácie – jedného z najvýznamnejších verejných prejavov odporu proti komunistickému režimu v bývalom Československu. Tisícky ľudí rôzneho svetonázoru, vierovyznania i bez vyznania sa vtedy dokázali spojiť v boji za náboženské a občianske práva bez použitia akéhokoľvek násilia. Naopak, násilie prišlo z druhej strany – Hviezdoslavovo námestie zdanlivo ovládli policajné obušky, vodné delá či násilné zatýkanie. Dnes je odvážne vystúpenie týchto ľudí, z ktorých mnohí prišli aj o prácu, právom považované za predzvesť nežnej revolúcie. Ako sa na tento čin pozeráme dnes, po 35 rokoch? Ako je možné, že strach vtedy nezvíťazil, a čo si zo Sviečkovej manifestácie môžeme zobrať do súčasnosti?

Sme otvorení rozhovoru.
Potrebujeme však vašu pomoc.

Naším cieľom je urobiť z portálu nm.sk udržateľné médium. Obstáť v súčasnosti na mediálnom trhu však nie je jednoduché. Naše články nie sú uzamknuté. Chceme, aby k nim mal prístup každý, koho zaujmú. 

Vďaka vašim príspevkom budeme môcť naďalej prinášať kvalitné a korektné rozhovory a iný exkluzívny obsah. Ďakujeme!

Výročiu Sviečkovej manifestácie sa podrobnejšie venujeme v podcaste.

Štvordňové oslavy 35. výročia Sviečkovej manifestácie zastrešilo Fórum kresťanských inštitúcií a záštitu nad nimi prevzala prezidentka Zuzana Čaputová. V programe bolo mnoho podujatí, okrem iného aj svätá omša, sviečkový sprievod alebo slávnostné kolokvium v Primaciálnom paláci v Bratislave.

Toto hádam nie

„Niektoré udalosti nadobúdajú svoj význam až s odstupom času. Dnes vidíme, že to bola udalosť, pre ktorú sa Slováci môžu pozrieť do očí západnému demokratickému svetu. Bojovali sme, zápasili sme, išli sme na námestie a pritom sme boli nenásilní. Myslím si, že táto udalosť predznačila nežnú revolúciu, keď tie námestia kričali už na celom Slovensku,“ hovorí zvolávateľ Sviečkovej manifestácie František Mikloško.

Ako to na Hviezdoslavovom námestí 25. marca 1988 vyzeralo? „Prvý raz som zbadala ozbrojené sily krátko predtým, ako som išla na námestie. Predtým bola svätá omša v jezuitskom kostole na Hlavnom námestí, a keď sme vyšli z kostola, stál tam už kordón ozbrojených vojakov. Pozerali sme sa na nich, že toto hádam nie. Na Hviezdoslavovom námestí bol akoby taký tlmený hluk, pretože pršalo a už tam chodili polievacie autá a do toho vykrikoval amplión,“ opisuje priama účastníčka demonštrácie Ľudmila Talarovičová, ktorá mala aj strach, ale príležitosť niečo povedať bola silnejšia. „Strachom by sme nič nedosiahli,“ dodáva.

Odviezli ma ku Dvom levom, nasledoval výsluch tak ako pri zločincoch – odtlačky prstov, osobná prehliadka, fotografia.

Vo vysielačkách Verejnej bezpečnosti zaznel vtedy aj pokyn: „Tú ženu v modrom treba predviesť.“ Bola ňou práve Ľudmila Talarovičová. „Chytili ma až na druhý raz, po skončení akcie, na Gorkého ulici. Odviezli ma ku Dvom levom, nasledoval výsluch tak ako pri zločincoch – odtlačky prstov, osobná prehliadka, fotografia. Okolo jednej v noci ma previezli do cely predbežného zadržania,“ spomína si.

Hľadať prieniky

Na námestie sa vybrala aj Marta Bariak Košíková. Rozhodla sa tak už vopred a nič na tom nezmenilo ani daždivé počasie. „Bolo to veľmi vypäté, neboli sme zvyknutí na konfrontáciu, spoločnosť bola skôr uspatá. Brutalitu, ktorú nasadili, som nečakala. Najhoršia situácia pre mňa bola, keď policajné autá tesne vedľa seba začali roztláčať dav. Podarilo sa mi stáť na palcoch ako baletka, aby mi neprešli kolesami po nohách,“ opisuje a dodáva, že dodnes ju na tejto akcii oslovuje zjednotenie ľudí. „Katolíci boli schopní napísať, že idú bojovať za občianske slobody, a ľudia z občianskeho prostredia sa tiež na demonštrácii zúčastnili. Aj dnes stojíme pred výzvou hľadať prieniky, aby ľudia mohli zápasiť za viac dobra v spoločnosti,“ pripomína Bariak Košíková.

A ako s výsledkami zápasu za slobodu a ľudské práva nakladáme dnes? „Sviečková manifestácia potvrdila, že pravda sa nedá utopiť vodnými delami, ubiť do bezvedomia, ani zavrieť za mreže. Nedá sa zastrašiť a ani podplatiť a aj to je jeden z odkazov Sviečkovej manifestácie spred 35 rokov. Dnes sa však ťažko vybojovaná a obeťami vykúpená sloboda stáva opäť ohrozenou hodnotou. Po viac než troch desaťročiach života v slobodnom svete sa mnohí tejto hodnoty dobrovoľne zriekajú, podporujú režim či politikov s autoritárskymi sklonmi, často tiež podliehajú pokušeniu obmedzovať práva iných z obavy, aby neboli ohrozené ich vlastné práva a slobody,“ povedala prezidentka Zuzana Čaputová počas slávnostného kolokvia v Primaciálnom paláci v Bratislave.

Sviečková manifestácia potvrdila, že pravda sa nedá utopiť vodnými delami, ubiť do bezvedomia, ani zavrieť za mreže.

Účastníci Sviečkovej manifestácie podľa hlavy štátu, podobne ako aktéri novembra 1989, verili v zodpovednú slobodu pre všetkých. Cieľ uchrániť si túto slobodu vníma prezidentka 35 rokov po Sviečkovej manifestácii ako mimoriadne dôležitý. „Pravda zostala, moc zmenila svoju podobu. Sloboda nie je vstupenkou do sveta bez problémov, ako sme si možno v roku 1989 mohli myslieť. Vojna za hranicami či inflácia sú zdrojom obáv a neistoty, ktorá nás rozdeľuje a rozbíja jemné tkanivo vzájomnej dôvery. Sklamania a dezilúzie budú s nami vždy, aj to je súčasťou pravdy. Nesmú sa však stať dôvodom na rozpustenie pravdy vo falošnej istote ochrany bezpečia a pokoja na úkor demokracie,“ upozornila prezidentka Čaputová a poďakovala všetkým, ktorí so sviečkami v dlaniach ukázali cestu a spojili všetky ostrovy zmeny v spoločnosti – veriacich, neveriacich, ochranárov, konzervatívcov i liberálov. Uzavrela, že to boli práve kresťania, svedkovia nádeje, ktorí vykročili ako prví a že svetlo ich nádeje budeme znovu potrebovať.

Rezignácia nie je cesta

Nádej vkladaná do kresťanov na jednej strane, no na strane druhej zaznel aj apel do vlastných kresťanských radov. Kresťania majú do spoločnosti prinášať pokoj, ktorý im odovzdal sám Kristus po svojom zmŕtvychvstaní. V praxi to podľa gréckokatolíckeho biskupa Petra Rusnáka znamená tlmiť napätia, mierniť nervozitu a nedramatizovať situácie. Realita je však podľa neho skôr opačná.

„Priznajme si to. My kresťania sa tak trochu bojíme tejto spoločnosti. Isteže, právom sme pohoršení nad postojmi tohto sveta, nad agresivitou zla, adoráciou hriechu, prekrútenou morálkou. No to nás neospravedlňuje. Nesmieme zložiť ruky do lona a povedať, že tu sa nedá nič robiť. Toto je rezignácia, ktorá nepristane veriacemu človeku. Ježiš sa za nás modlil: ,Nechcem, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich uchránil pred zlým.‘ Keby nás Ježiš chcel umiestniť do nejakej kresťanskej rezervácie, do nejakého kresťanského inkubátora, iste by to urobil, ale on spolu s nami žije v tomto svete,“ vysvetlil vladyka Rusnák.

Priznajme si to. My kresťania sa tak trochu bojíme tejto spoločnosti.

Dodal, že aj Ježišovi učeníci boli často v pokušení utiecť z tohto sveta alebo prinajmenšom zbaviť sa jeho zloby. „Toto je aj náš strach urobiť krok smerom k svetu a k tejto spoločnosti. Je to pokušenie utiecť do bezpečia kláštorov, seminárov, kostolov. Tým nechcem znevažovať potrebu ticha či modlitby a už vôbec nie formácie alebo výchovy. Aj Ježiš Kristus sa z času na čas utiahol do samoty, ale to len preto, aby o to s väčšou horlivosťou potom pokračoval v evanjelizácii sveta,“ objasnil biskup Rusnák.

Kresťankou žijúcou priamo vo svete je aj reportérka a akademička Iva Mrvová. Napriek rôznym neduhom, ktoré sa nevyhýbajú ani Cirkvi, tvrdí, že kresťania majú výhodu. Sú totiž povolaní vidieť svet širšie, vidieť viac ako seba, svoje šťastie a komfort. „Moje kresťanstvo v prvom rade pre mňa znamená žiť v odvahe a byť schopná vnímať druhých ľudí. Tak ako počas Sviečkovej manifestácie, kde rôzni ľudia stáli vedľa seba a volali po spoločnej slobode, po krajine, ktorá bude ich, kde budú môcť žiť podľa svojich predstáv a podľa svojich hodnôt,“ poukázala Mrvová.

Poznamenala tiež, že na Slovensku sa dnes kričí, čo je akýsi náš obľúbený verejný prejav. „Kričia politici, kričia novinári. Asi sa bojíme, že náš názor, naša pravda v tom hluku zanikne. Kto nekričí, vyzerá slabý. Tam sme sa dnes dostali. Je to presne naopak. Kto kričí, ten sa zväčša čohosi bojí. Sila je dnes predsa niekde úplne inde. To vnútorné i spoločné zomknutie, aké mnohí z vás pred 35 rokmi osobne zažili, nám dnes zľahka chýba. Dobré je, že si ho v týchto dňoch spoločne nanovo pripomíname aj vzhľadom na riziká, ktoré nám svet tam vonku, ale aj tu u nás v našej domovine aktuálne prináša,“ povedala novinárka Mrvová.

To vnútorné i spoločné zomknutie, aké mnohí z vás pred 35 rokmi osobne zažili, nám dnes zľahka chýba.

Dokumenty, publikácie aj výstava

Na záver sa ešte pozrime, ako tému Sviečkovej manifestácie reflektujeme ako krajina. „Máme pripravený dokumentárny film, ktorý hovorí o detailoch Sviečkovej manifestácie, motiváciách a dôsledkoch. Hovorí o tých ľuďoch, ktorí ju organizovali, o tých, ktorí sa na nej zúčastnili, aké boli ich osudy, ale aj o tých, ktorí sa snažili Sviečkovej manifestácii zabrániť. Máme takisto výstavu, ktorá bola prezentovaná už na viacerých miestach, napríklad na pôde Európskeho parlamentu v Štrasburgu, momentálne je vystavená na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave.

Pracujeme aj s mladými ľuďmi, chodíme do škôl, realizujeme prednášky. Máme informačné bulletiny, ktoré rovnako podrobne opisujú Sviečkovú manifestáciu, distribuovali sme ich do škôl. Máme aj publikáciu, ktorá zhromažďuje svedectvá a dokumenty doby. Pripravujeme ďalšie diely tejto publikácie, aby sme všetky podstatné dokumenty predložili verejnosti,“ uzavrel predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Jerguš Sivoš.

Zdroj fotografií: svieckovamanifestacia.sk

V rozšírenom podcaste si môžete navyše vypočuť:

  • historické súvislosti manifestácie v podaní historika Františka Neupauera
  • spomienky priameho účastníka manifestácie, súčasného podpredsedu Ekumenickej rady cirkví na Slovensku a poslanca parlamentu Jána Szöllösa
Autor
Články autora
Odporúčané
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.