Čas hanby sa ešte neskončil

Zneužívanie maloletých v Cirkvi je témou, o ktorej je stále potrebné hovoriť. Nesmie nás nechať ľahostajnými.

Podporte dialóg

Naším cieľom je urobiť z portálu nm.sk udržateľné médium. Obstáť v súčasnosti na mediálnom trhu však nie je jednoduché. Naše články nie sú uzamknuté. Chceme, aby k nim mal prístup každý, koho zaujmú. 

Preto potrebujeme aj vašu pomoc. Vďaka vašim príspevkom budeme môcť naďalej prinášať kvalitné a korektné rozhovory a iný exkluzívny obsah.

Téma zneužívania maloletých v Cirkvi opäť zarezonovala v mediálnom prostredí, či už to bolo zverejnením správy o zneužívaní vo Francúzsku začiatkom októbra, stretnutím o ochrane maloletých v prostredí Cirkvi vo Varšave v septembri, alebo v týchto dňoch publikovaním listu, ktorý dostal pápež od jednej obete.

Možno si položíme otázku, prečo opäť dávame priestor tejto téme, alebo zhodnotíme, že nás sa to netýka. Veď predsa tento portál v minulosti už publikoval zopár článkov na túto tému a spomínané udalosti sa netýkajú Slovenska.

V prvom rade musíme povedať, že táto téma sa týka aj nás a je stále potrebné o nej hovoriť. Nie v zmysle, ako to azda z niektorých smerov môžeme počúvať, že Cirkev je plná pedofilov, ale ani na druhej vravieť si, akí sme dobrí v tejto oblasti a pochvaľovať si, že tu na Slovensku nemáme žiadne veľké prípady.
Neustále hovoriť o tejto téme je dôležité, aby sme si v prvom rade uvedomili, že sa to týka každého jedného člena Cirkvi. Potrebné je neprestajne si pripomínať, že takéto konanie, ale aj jeho ututlávanie, je neprípustné. Občas potrebujeme opakovane počuť niektoré veci, aby sa v nás zakorenili. A aj takýmto spôsobom dať najavo, že nám záleží na obetiach, a povzbudiť ich, aby našli odvahu vychádzať so svojimi svedectvami v presvedčení, že budú v prvom rade vypočutí.

Ututlávanie je chyba a hanba

Práve jedno z takýchto svedectiev obete zneužívania bolo na žiadosť pápeža zverejnené kardinálom O’Malleyom, predsedom Komisie na ochranu maloletých. Majú sa s ním oboznámiť všetci kňazi ako s varovaním pred hrôzou, ktorej sa snaží Cirkev zo všetkých síl čeliť. Spomenuté svedectvo opisuje bolesť, jazvy a dlhotrvajúce následky, ktoré narušili integritu tejto osoby. Jeho cieľom je výzva chrániť Cirkev, no nie tak, ako sa to niekedy chybne robievalo ututlávaním, ale s odhodlaním postaviť sa týmto situáciám zoči-voči a následne konať. Jedine takto je možné, „aby sa tieto rany neprehlbovali a nevznikali nové“ a aby sme neostávali komplicmi tohto zla.

Keď sa hovorí o téme zneužívania, nemôže nás to nechať ľahostajnými. Ak tieto svedectvá s nami nič neurobia, mali by sme sa zamyslieť, aký máme vzťah k Cirkvi a či sme aj citeľne súčasťou jej mystického tela. Práve aktuálna synoda o synodalite by nám k tomu mohla pomôcť. Aj my pociťujeme hanbu za tieto činy tak ako pápež František? V reakcii na report od Nezávislej komisie pre sexuálne zneužívanie v Cirkvi vo Francúzsku (CIASE) začiatkom októbra povedal: „Chcem vyjadriť obetiam svoj zármutok a bolesť nad traumami, ktoré utrpeli, a moju hanbu – našu hanbu –, moju hanbu za veľmi dlhú neschopnosť Cirkvi dať ich do centra svojho záujmu. (…) Toto je chvíľa hanby.”

Keď sa hovorí o téme zneužívania, nemôže nás to nechať ľahostajnými.

Zoči-voči pravde

Čas hanby, ktorým prechádza Cirkev už niekoľko rokov a zrejme zopár ďalších ešte aj bude, je časom jej očisty a konverzie a týka sa jej budúcnosti, ako to zdôraznil pápež vo videoposolstve ku konferencii o ochrane maloletých v prostredí Cirkvi, ktorá sa konala v septembri vo Varšave za účasti odborníkov z dvoch desiatok krajín strednej a východnej Európy. Pápež František povzbudil účastníkov konferencie práve v tom, aby „načúvali volaniu obetí a zaangažovali sa spoločne i so spoločnosťou v širšom zmysle do týchto dôležitých diskusií, pretože sa skutočne týkajú budúcnosti Cirkvi v strednej a východnej Európe – nielen budúcnosti Cirkvi, ale aj sŕdc kresťanov. Týkajú sa našej zodpovednosti“.

Za tie roky nám už musí byť jasné, že „blaho obetí sa nebude odsúvať bokom v dôsledku pomýlenej starostlivosti o povesť Cirkvi ako inštitúcie. Práve naopak, len keď sa Cirkev postaví zoči-voči pravde o týchto bezcitných činoch a pokorne požiada obete a pozostalých o odpustenie, môže nájsť cestu k tomu, aby bola opäť s dôverou považovaná za miesto prijatia a bezpečia pre tých, ktorí to potrebujú. Naše prejavy ľútosti sa musia premeniť na konkrétnu cestu reformy, jednak aby sme predišli ďalším zneužívaniam, ako aj garantovali druhým dôveru, že naše úsilie povedie k skutočnej a spoľahlivej zmene“, dodal pápež.

Cirkev na ceste pastoračnej konverzie vyzýva na nulovú toleranciu v tomto smere. Táto cesta si vyžaduje, aby kánonické a občianske postupy boli nielen vo vzájomnom súlade, ale aj aktuálne, a tiež vytvorenie postupov a usmernení, pravidelne kontrolovaných a revidovaných, spolu s odbornou prípravou personálu Cirkvi a jeho previerku, pripomenul predseda Pápežskej komisie na ochranu maloletých kardinál Sean Patrick O’Malley.

Ochrana maloletých u nás

Ako sme na tom na Slovensku v tejto oblasti? V marci 2019 vzniklo ako pracovisko Teologickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku Centrum na ochranu maloletých v Košiciach. Poslaním tohto centra je predovšetkým ponúkať preventívne a formačné programy, ale aj špecializovanú pomoc obetiam sexuálneho zneužívania. Centrum ponúka kurzy na ochranu maloletých v spolupráci s Gregorovou univerzitou v Ríme. Na jeho čele stojí kňaz Andrej Kačmár, ktorý je zároveň tajomníkom Komisie KBS pre prípady sexuálneho zneužívania klerikmi. Predsedom danej komisie je košický pomocný biskup Marek Forgáč, ktorý osobne číta hlásenia sexuálneho zneužívania v prostredí Cirkvi zaslané na adresu: nahlaseniezneuzivania@kbs.sk.

JCLic. Andrej Kačmár, riaditeľ Centra na ochranu maloletých v Košiciach.
Zdroj: ochranamaloletych.sk

Andrej Kačmár pre nm.sk potvrdil, že na Slovensku existujú prípady zneužívania v prostredí Cirkvi. V takýchto prípadoch každá diecéza na čele s biskupom postupuje po nahlásení samostatne. Centrum na ochranu maloletých nevyšetruje prípady, ako to robí diecézny biskup, ale ak sú jej členovia kontaktovaní, vedia ponúknuť odbornú pomoc a nasmerovať tieto obete na konkrétnu pomoc v civilnej oblasti, preto spolupracujú tiež s odborom kriminalistiky v Košiciach. „Potrebujeme otvorene viac o týchto veciach rozprávať, lebo to nás očisťuje, a táto problematika existuje aj na Slovensku. Ututlávanie, zametávanie poškodilo viac, ako ochota otvorene o tom hovoriť,“ dodal Andrej Kačmár. Taktiež by sme mali vedieť, že „tu máme medzi sebou ľudí, aj odborníkov, ktorí sú v danej oblasti vyškolení, pracujú, sú nápomocní a dokážu byť diskrétni, ak si to žiada obeť. Je to veľmi citlivá téma, lebo intimita každej obete bola narušená“.

V mnohých krajinách, ako USA, Poľsko, Írsko, Nemecko, Čile, Francúzsko, sa v posledných rokoch skúmalo zneužívanie v Cirkvi, či z podnetu štátu, alebo samotnej Cirkvi, vyšetrovacou komisiou, aby všetko vyšlo na povrch, a následne sa vynakladalo úsilie, aby sa takéto činy nikdy viac neopakovali. Možno bude pre nás lepšie, ak si čím skôr aj my tu na Slovensku prejdeme takýmto lokálnym časom hanby. Zatiaľ sa u nás takéto hĺbkové skúmanie zneužívania neuskutočnilo, ale podľa Andreja Kačmára sa chystá, lebo „je potrebné pripraviť skutočnú a pravdivú správu o tom, aká je situácia na Slovensku“.

Ututlávanie, zametávanie poškodilo viac, ako ochota otvorene o tom hovoriť.

Zneužívanie aj v Hnutí fokoláre

Ani Hnutie fokoláre sa nesmie vyhýbať týmto témam a v niektorých častiach sveta prežíva svoj čas hanby, ako sme o tom písali pred pár mesiacmi. Aj tu platí to, čo bolo povedané vyššie. V nedávnom rozhovore pre taliansky denník Il Corriere della Sera sa prezidentka hnutia Margaret Karramová vyjadrila o tejto téme a potvrdila plné vedomie o zneužívaní, a nielen sexuálnom, vo vnútri hnutia. Aj preto bola zriadená ústredná Komisia na podporu blaha a ochrany maloletých a zraniteľných osôb (CO.BE.TU.) a miestne komisie v rôznych krajinách. Taktiež bolo zverené skúmanie tejto situácie jednej externej anglickej spoločnosti. Výsledky zverejní v decembri.

Teraz je čas pravdy a očistenia, ktoré je potrebné vykonať do hĺbky, uvedomiť si a uznať, že niektoré myšlienky zakladateľky Chiary Lubichovej boli interpretované nesprávne. Jesús Morán, spoluprezident hnutia, v tomto smere hovorí o potrebe očistenia pamäti, v čom sme neboli verní nášmu povolaniu, ako a prečo sme spôsobili rôzne deformácie. Tieto deformácie myšlienok spôsobili v minulosti mnohé traumatické skúsenosti. A s tým je spojené rozšírenie oblasti zneužívania nielen na to sexuálne, ale aj na iné formy (psychické, zneužívanie moci, osobné poníženia, obťažovanie, šikanovanie a iné). Preto je potrebná autokritika a dôležité je tiež požiadať o odpustenie, ako to spravila v rozhovore aktuálna prezidentka hnutia. Taktiež je nutné dať priestor obetiam, ktoré žiadajú predovšetkým vypočutie, blízkosť a pochopenie.

Foto: pexels.com

Autor
Články autora
Odporúčané
Predošlé
Ďalšie
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Podobné články