Chesterton o večne umierajúcich Vianociach

„Neexistuje nebezpečnejší alebo odpornejší zvyk ako ten, že oslavujeme Vianoce skôr, než prídu, ako to robím napríklad ja v tomto článku,“ napísal v roku 1906 slávny anglický spisovateľ Gilbert Keith Chesterton vo svojom článku Vianoce, ktoré prichádzajú.

Budete mi to teda musieť odpustiť. Môže za to určité obmedzenie, vychádzajúce z podstaty publicistického povolania. Ľudia čítajú takéto texty buď pred, alebo po významných udalostiach. Tie samotné udalosti sú príliš dôležité na to, aby sme ich trávili nad displejmi.

Preto som už minulý rok započal túto tradíciu, v rámci ktorej predstavím pohľad významného katolíckeho mysliteľa na Vianoce – už deň pred samotnými Vianocami.

Minulý rok to bol C. S. Lewis. Vysvetlil som, prečo tento slávny mysliteľ nedával svojim dospelým priateľom žiadne darčeky ani pohľadnice. Aj to, prečo vnímal Vianoce v podstate ako dva sviatky, ktoré prebiehajú paralelne, no vo svojej podstate sú úplne odlišné.

Prečítajte si:

Tento rok zájdeme o čosi, no nie príliš ďalej do histórie – k G. K. Chestertonovi. Tento mysliteľ zohral kľúčovú rolu pri konverzii C. S. Lewisa a kresťanských čitateľov oslovuje dodnes.

Facebookový spisovateľ

Jeho odľahčený, no ostrý štýl vo forme poetickej prózy podáva čitateľom večné pravdy trochu iným spôsobom, na aký sme konvenčne zvyknutí. Zjavne to dodnes funguje. Jeden z mojich vôbec prvých textov o literatúre na tomto portáli sa venoval práve románu Muž, ktorý bol Štvrtok, ktorý v daný rok vyšiel v novom slovenskom preklade.

Chesterton podľa mňa patrí k najviac citovateľným katolíckym mysliteľom. Vety z jeho diel fungujú ako vtipné bonmoty aj samostatne, preto ich používatelia sociálnych sietí vďačne a často zdieľajú. Niekedy sa mu do úst dostanú dokonca aj také slová, ktoré nikdy sám nepovedal.

Čo sa týka Vianoc, Chesterton nás takýmito bonmotmi zásobil štedro. Napísal o nich viacero básní, ako napríklad The Nativity (Zrodenie), A Christmas Carol (Vianočná koleda) či Joseph (Jozef). 

Každá z nich má osobitné čaro, no priznám sa, že mám Chestertona radšej, keď svoje básnické umenie predvádza na plátnach prózy.

Vianoce oslávila napríklad jeho krátka, no krásna poviedka A Shop of Ghosts (Obchod duchov), o ktorej bude tento text. Poviem viac o jej obsahu, no predtým trochu historického kontextu.

Ako puritáni zakázali Vianoce

V poviedke zohrá kľúčovú úlohu Father Christmas (Otec Vianoc), čo je vlastne anglická personifikácia Vianoc. Vznikla niekedy v 17. storočí v rámci odporu voči snahe puritánov zakázať Vianoce.

Áno, presne tak – anglická puritánska vláda vydala zákon, ktorým zakázala slávenie Vianoc. Keďže mimo zákona bolo postavené aj slávenie svätej omše (na čo niektorí katolíci doplatili životom), oslava niečoho, čo sa nazývalo „Christ-Mass“ (mass je omša), puritánom príliš smrdelo „pápežizmom“.

Odpor voči tyranii však rástol. Objavil sa preto Otec Vianoc, zosobnenie starých dobrých Vianoc, sprevádzaných primeranou oslavou a radosťou. Práve toto zosobnenie je hlavnou postavou v spomínanej Chestertonovej poviedke.

Príbeh predstavuje tajomné hračkárstvo a jeho tajomného majiteľa, ktorý je „veľmi starý a zlomený, so strapatými bielymi vlasmi, pokrývajúcimi hlavu a polovicu tváre, vlasmi takými prekvapivo bielymi, že vyzerali takmer umelo“.

Keď si od neho chce niekto kúpiť vojačikov, majiteľ odmietne prijať peniaze so slovami, že svoje hračky vždy rozdával zadarmo. Kupujúci prekvapene zistí, že majiteľom je samotný Otec Vianoc.

On zomiera vždy

Hlavná postava však priznáva, že zomiera. „Všetci noví ľudia opustili môj obchod. Nemôžem to pochopiť. Zdá sa, že majú voči mne námietky z takých zvláštnych a rozporuplných dôvodov, títo vedci a títo novátori… Nerozumiem tomu. Ale jednej veci rozumiem dosť dobre. Títo moderní ľudia žijú a ja som mŕtvy,“ uvádza.

Na to mu kupujúci povie, že možno je mŕtvy, ale to, čo vonku prežívajú ostatní ľudia, sa rozhodne nemôže nazývať životom. Znie to pochmúrne, ale príbeh sa tu nekončí.

V obchode sa totiž objavia ďalšie postavy – Charles Dickens, Sir Richard Steele, Ben Jonson a nakoniec Robin Hood. Všetci prekvapene poznamenajú, že Otec Vianoc vyzerá presne tak, ako si ho pamätajú. A že vlastne vždy vyzeral, akoby už mal zomrieť.

„Už dlho sa tak cítim,“ priznáva Otec Vianoc. Keď sa Dickens uistí, že sa tak Otec cítil, odkedy sa narodil, dôjde mu, koľká bije.

„Teraz to už chápem,“ zvolá Dickens, „Ty nikdy nezomrieš.“

Nedá sa to

Aj keď sa nám môže zdať, že Vianoce zomierajú a že im naša konzumná kultúra zasadila smrteľný úder, podľa Chestertona je to nemožné. Generácie, názory a kultúry sa rodia a zomierajú, no sviatok narodenia toho, kto žije večne, nie je možné zahubiť.

„Mimoriadnou skutočnosťou, ktorou sa vyznačujú dejiny, je táto – Európa sa znovu a znovu prevracala hore nohami; a na konci každej z týchto revolúcií sa na vrchole opäť ocitlo to isté náboženstvo,“ napísal Chesterton vo svojom Večnom človekovi.

Vianoce sa môžu pokúsiť zahubiť anglickí puritáni, československí komunisti či nemeckí nacisti, môžeme sa ich pokúsiť zabiť aj my sami opulentným konzumom či zhonom, no nikdy sa nám to nepodarí.

Otec Vianoc nezomrie, pretože je duchom oslavy narodenia toho, kto smrťou smrť premohol.