Menu
Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Skôr ako sa tisícky mladých stretnú s pápežom, spoznávajú kultúru danej krajiny, stretávajú sa s domácimi a prichádzajú do kontaktu s odlišným životným štýlom. Na Svetových dňoch mládeže (SDM) nechýbajú ani workshopy, chvály, divadelné predstavenia a množstvo iného programu. Potrebné je však pamätať na to, že mladí tu nie sú na dovolenke. S dobrým úmyslom však ide všetko ľahšie. Ako som celý čas prežila ja?
Ako skupine z Trnavskej arcidiecézy nám bol pridelený dekanát Santa Maria da Feira v diecéze Porto. Po ďalekej a komplikovanej ceste nás po príchode na miesto milo prekvapil príjemný a veselý tím, ktorý nás očakával. Niektorí členovia skupiny sa hneď chopili rozhovorov v cudzích jazykoch. Áno, dobre čítate, cudzích. Nešlo len o angličtinu, keďže nás zvedavosť nepustila, chceli sme sa naučiť nejaké slovíčka po portugalsky. Na druhej strane sme nemali problém vysvetľovať im ani slovenské slovíčka.
Ešte pred začiatkom oficiálneho programu nás domáci vzali na prechádzku po dedine Vila Maior, kde bola v rodinách ubytovaná naša skupina. Mohli sme vidieť lesy plné eukalyptov, ale i korkových dubov, čím je Portugalsko známe. Naučili sme sa niečo aj o ich spracovaní, keďže Wendy, jedna z domácich, plynule ovládala angličtinu a bola veľmi otvorená odpovedať na naše zvedavé otázky. Príroda a počasie sú veľmi blízke tým našim.
Počas dní v diecéze sme mali možnosť stretnúť mladých z Talianska, Nemecka, pridali sa k nám i samotní Portugalci. Hneď v prvý oficiálny večer nás privítali veľkou hostinou. Na tvárach domácich bolo vidieť zvedavosť, ale i vďačnosť, keď videli, ako si mladí na ich dobrotách pochutnali. Martine z Komárna sa najviac páčilo, keď domáci tancovali tradičné tance a obslúžili nás svojimi špecialitami. Taktiež aj spoločné karaoke, kde sme si spievali „Žijeme len raz“.
Každé ráno sme začínali spoločnou modlitbou alebo svätou omšou. Zamýšľali sme sa nad putovaním Panny Márie k Alžbete, ale i nad tým, akým sme svetlom či soľou. Kládli nám otázky: „Ako sa vo vašich životoch prejavuje, že ste svetlom a soľou? Ste svetlom a soľou vo svojom okolí? Cítite sa svetlom a soľou?“
Slovensko je od Portugalska veľmi vzdialené, ale v mnohom sme cítili podobnosť.
Ďalší deň sme strávili v Santa Maria de Feira, kde nám ukázali najvýznamnejšie miesta. Medzi nimi bola aj knižnica, kostol či hrad. Onedlho sa tam mal konať festival Medieval. Nasledujúci deň nás čakal výlet do Porta, kde sme sa stihli pokochať niektorými pamiatkami. Zúčastnili sme sa tiež na slovenskej svätej omši, čo nás nesmierne povzbudilo. Toľko mladých zo Slovenska sa spoločne modlilo v Kostole svätého Antona! Nesmierna radosť sa niesla kostolom počas spevu slovenských piesní. Bolo krásne konečne rozumieť celej svätej omši a pridať sa nielen k odpovediam, ale aj k spevu.
Krásnymi pre nás boli tiež spoločné večere s rodinami. Počas niektorých nás prišli navštíviť domáci a taktiež miestny kňaz. Veľmi nás tešili rozhovory s nimi, nebáli sme sa pýtať, ale tiež hovoriť o Slovensku. Sú to veľmi veselí a priateľskí ľudia, ktorí nás privítali takých, akí sme a cítili sme sa u nich ako doma.
„Zo skupiny pútnikov, ktorú sme prijali, sme mali naozaj dobrý pocit. Slovensko je od Portugalska veľmi vzdialené, ale v mnohom sme cítili podobnosť. Je trochu klišé povedať, že naše presvedčenie nás robilo blízkymi, ale naozaj to tak bolo. Cítili sme, že pútnici, ktorých sme prijali, neboli cudzí ľudia, ale niekto z našej rodiny, koho sme ešte nepoznali. Rodina, ktorá sa presťahovala do inej krajiny a teraz sa vrátila so svojimi deťmi,“ zhodnotila hostiteľka Wendy.
Silným svedectvom pre nás bol aj spoločný piknik s rodinami po odpustovej slávnosti, kde sme mohli vytvárať menšie spoločenstvá a zároveň byť v spoločenstve všetkých prítomných z rôznych národností. Mne osobne sa veľmi páčilo miešanie kultúr, vytváranie jednoty a poznávanie zvykov iných krajín. Napríklad Thao Lea Nguyen si chválila, že po obede si mohla dať ovocie, pretože v jej rodnom Vietname je to zvykom. Aj v tom môžeme vidieť mnoho podobnosti medzi zvykmi a krajinami. Oslovila ma tiež túžba mladých po vedomostiach, naozaj sme boli až veľmi rušní a hluční, pretože každý sa chcel dozvedieť čo najviac.
„Zakaždým ma veľmi teší, koľko mladých ľudí z celého sveta sa prišlo podeliť o svoje skúsenosti s Bohom a vierou. Je to, akoby všetky krajiny boli spojené na jednom mieste! Hovorila som so skupinami z Kanady, USA, zo Slovenska, z Talianska, Portugalska, Nórska, Anglicka, Francúzska a ďalších krajín. So všetkými sa dalo ľahko rozprávať, pretože všetci sme pútnici pápeža Františka. Tieto dni sú naozaj výnimočným zážitkom!“ opísala svoje dojmy Thao Lea Nguyen z Nemecka, ktorá sa na Svetových dňoch mládeže zúčastnila už druhý raz.
Dňami v diecéze sa však naše dobrodružstvo neskončilo. Po presune z Porta do Lisabonu sme sa ubytovali a začali spoznávať prvé náznaky toho, že SDM naozaj nie sú dovolenkou, ale púťou. Studené sprchy, preplnené metro, ba ani kilometre, ktoré bolo potrebné denne chodiť peši, nás neodradili. Boli sme plní očakávania, čo prinesú nasledujúce dni.
Prvý deň v Lisabone sme so skupinou využili na návštevu rôznych miest. Nie na všetky sme sa však dostali, pretože všade boli dlhé rady. Po obednej prestávke sme ešte skúsili navštíviť Belémsku vežu, no tá bola preplnená, a tak sme zvolili celkom správne riešenie: vybrať sa na uvítaciu svätú omšu, ktorá sa konala v parku Eduarda VII. Po príchode k jeho bránam sme stretli slovenskú dobrovoľníčku, čo bolo pre nás samo o sebe zážitkom a povzbudením, že aj Slováci sa ponúkli do tejto služby, hoci v úplne cudzej krajine. A nebolo ich málo, za to im patrí veľká vďaka. Úvodnú svätú omšu sme ťažšie prežívali, keďže bola takmer celá po portugalsky (s výnimkou liturgie slova) a my sme nemali slúchadlá, aby sme mohli počúvať preklad. Na druhej strane bolo úžasné sledovať tisíce mladých z celého sveta, ako sa zjednotili na jednom mieste.
Stredu sme začínali slovenskou katechézou, ktorú viedol vladyka Milan Lach. Venovali sme sa prekážkam. Musela ich prekonať Mária, keď išla za Alžbetou, ale prekonávame ich aj my na ceste za našimi cieľmi. Vladyka hovoril o tom, že my mladí máme potenciál obetovať sa a slúžiť druhým a nemáme sa báť. Povzbudil nás neunikať pred svetom, ale byť preň kvasom, obohacovať svoje okolie úsmevom.
Počas katechézy sme počuli aj svedectvo manželov Liškovcov, ktorí majú štyri deti. „Nezamieňajme si slobodu so svojvôľou – sloboda ide ruka v ruke so zodpovednosťou. Robme kroky zodpovednosti, ktoré nám prinesú ovocie, aby sa láska mohla prelievať do sveta,“ vyzvali nás manželia. Počuli sme aj svedectvo mladého Fradyho, ktorý musel utekať z Iraku pred vojnou. Hovoril o prekážkach a ťažkostiach, ktoré musel prekonať na ceste. Dnes je na Slovensku, kde je stále aktívny a necháva sa oslovovať aj našou kultúrou. Po katechéze nasledovala svätá omša, ktorú celebroval otec biskup Tomáš Galis. Povzbudzoval nás k tomu, aby sme vstali a neľutovali sa, pretože naše poslanie na nás čaká.
V stredu popoludní mali mladí príležitosť zúčastniť sa na sprievodnom programe naprieč celým Lisabonom. Od svätej spovede, ktorá sa vysluhovala v 150 spovedniciach na jednom mieste, cez divadelné predstavenia, filmy a koncerty až po chvály na štadióne v elektrizujúcej atmosfére.
Na chvály sa chystal aj Martin Kocian. „Takmer pred bránou mi volala jedna kamoška, že má dva lístky a my sme boli práve dvaja. Vnímam to ako zázrak, že sme sa tam dostali. Bolo silné vidieť veľa mladých ľudí dvíhať ruky a chváliť Boha v jednote, že ideme za rovnakým Ježišom. Silným momentom pre mňa tiež bolo, keď som vstúpil do chvál so všetkými ľuďmi z celého sveta,“ podelil sa Martin.
Štvrtok sa opäť začal katechézou pripravenou pre mladých Slovákov v Lisabone. Katechézu mal tentoraz otec biskup Tomáš Galis. Pred ním však otvoril katechézu kňaz, ktorý nám ukázal, že Božie slovo je naozaj pravdivé a nechal sa pred všetkými zdvihnúť na dvoch prstoch viacerých ľudí z jeho spoločenstva, aby nám tak ukázal jeho silu. V príhovore otca biskupa zaznela silná myšlienka o tom, čo drží rodinné spoločenstvo. Je to modlitba, spoločné stolovanie a rozhovory o viere. Tiež nám pripomenul, že večnosť nie je niečo, čo je nám vzdialené: „Večnosť chceme žiť dnes a potom naveky.“ Svätú omšu celebroval biskup Peter Beňo. Počas kázne vladyka Milan Lach hovoril o tom, ako sa nám Boh prihovára: „Nie je dôležité, kto je šikovnejší, ale ako otvoríme srdce pre Božie konanie v našom živote,“ uviedol.
Nie je dôležité, kto je šikovnejší, ale ako otvoríme srdce pre Božie konanie v našom živote.
Poobede sa konalo prvé stretnutie Svätého Otca s mladými v Parku Eduarda VII. Na tejto udalosti sa zúčastnilo ešte viac ľudí a už niekoľko hodín pred príchodom pápeža bol problém dostať sa do sektorov. Vidieť Svätého Otca a stretnúť sa s ním, hoci len na pár sekúnd, bolo pre každého zážitkom. Jednoducho je to človek, ktorý šíri pokoj a radosť. Pápež sa prihovoril mladým, ktorí zažívali obrovskú radosť z jeho slov. Ešte aj po odchode pápeža množstvo mladých spievalo a skandovalo.
V piatok na poslednej slovenskej katechéze boli krátkymi svedectvami mladých predstavení všetci trinásti patróni SDM. Na katechéze sme sa zamýšľali nad slovami zo Svätého písma: „Mária uchovávala vo svojom srdci slovo.“ Zamýšľali sme sa, aké slová prijímame do svojho srdca, ale tiež, aké slová hovoríme. Mladý muž v jednom zo svedectiev hovoril o skúsenosti, keď si slovami „horšie sa mi stať nemohlo“ neustále privolával horšie veci, až kým si neuvedomil silu slova. V tento deň sme v rámci katechézy spoznávali aj otca biskupa Galisa ako vášnivého fotografa, na konci katechézy si dokonca so všetkými urobil selfie, no stihol aj odpovedať na mnohé zvedavé otázky mladých.
Podvečer sa konala krížová cesta mladých so Svätým Otcom. Neskutočne bola oživená umeleckým zoskupením, ktoré sprevádzalo svojím tancom celý hlavný program. Skôr, ako sa prečítalo zamyslenie nad jednotlivými zastaveniami, umelci scénickým tancom stvárnili, čo sa v danom zastavení odohrávalo. Zamyslenia tvorené na základe a s pomocou mnohých svedectiev mladých ľudí oslovovali každého, kto bol prítomný. S nemým úžasom sme hľadeli nielen na šikovnosť umelcov, ale i silné posolstvo, ktoré niesol každý ich pohyb.
Sobotný program sa celý sústreďoval na jasné vyústenie – vigíliu so Svätým Otcom. Naša skupina začala hneď po raňajkách putovať na miesto vigílie. Spolu s ďalšími skupinami a mladými z rôznych krajín sme prešli desať kilometrov prevažne na slnku. Našou motiváciou boli nielen naše úmysly, ale tiež sila mladých, ktorí prežívali čosi podobné a mali spoločný cieľ. Poobede po príchode sme mali priestor oddýchnuť si, spoznať ďalších ľudí, načerpať sily na večernú vigíliu a počúvať kapely z rôznych kútov sveta.
Vigília sa začala príchodom Svätého Otca. Najprv si vypočul svedectvá mladých ľudí o ich živote poznačenom odvrátením sa od viery, nerozhodnosťou či zlými rozhodnutiami a návratom k dobru a Božej láske. Po svedectvách sa pápež prihovoril mladým slovami: „Kráčajte, a ak spadnete, vráťte sa späť; choďte za cieľom; trénujte každý deň v živote. V živote nie je nič zadarmo, za všetko sa platí. Len jedna vec je zadarmo: Ježišova láska! Takže s týmto darom, ktorý máme – s Ježišovou láskou – a s vôľou kráčať, kráčajme v nádeji, hľadajme svoje korene a kráčajme vpred, bez strachu. Nebojte sa.“ Po príhovore nasledovala adorácia. Celý dav zmĺkol a v úplnom tichu adoroval Krista.
Ráno sme mali úžasný budíček od skvelého dídžeja a kňaza v jednej osobe. Hral naozaj populárnu hudbu, pri ktorej sa vstávalo s úsmevom aj po noci strávenej na tvrdej zemi. Už asi polhodinu pred svätou omšou prišiel na miesto Svätý Otec, ktorý tentoraz prechádzal všetkými sektormi.
Lea zo Smoleníc mala možnosť vidieť pápeža zblízka: „Videla som všetky jeho vrásky a jeho úsmev, ktorým sa usmial na dav mladých ľudí. Bol to neopísateľný pocit. V tom momente, ako prechádzal okolo, ma zaplavila radosť, slzy mi stekali po tvári a mala som chuť tancovať.“
Kráčajte, a ak spadnete, vráťte sa späť.
Po prechode pápeža obrovským areálom sa začala záverečná svätá omša, ktorá sa nazýva aj „missioning mass“, teda svätá omša vyslania. Počas nej pápež vyzval mladých, aby žili v radosti, čo je našou misijnou úlohou. Hovoril o tom, že potrebujeme svetlo, ktoré nám pomôže čeliť temnotám. Krista, ktorý je svetlom svietiacim aj v noci. V príhovore bol veľmi osobný, čo odzrkadľujú jeho slová o túžbe pozrieť sa každému mladému do očí. Túto túžbu však prenechal Ježišovi, ktorý nám všetkým neustále hľadí do očí a pozná nás. Pozná naše životy, úspechy i neúspechy, radosti, trápenia a celé naše srdcia. Na záver povedal: „Nebojte sa. Majte odvahu, nebojte sa.“
Po svätej omši sa mladí rozpŕchli do všetkých kútov Lisabonu i sveta svedčiť o radosti zo stretnutia. Veríme, že i na Slovensku bude ešte dlho cítiť entuziazmus, ktorý vyžaroval v Lisabone skutočne z každého účastníka.
Pätnásť výziev z SDM v Lisabone, ktoré nie sú len pre mladých
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
