Dieťa na základnej škole (druhá časť)

V prvom článku sme venovali pozornosť prechodu dieťaťa z materskej na základnú školu, rozvoju jeho myslenia a inteligencie, ako aj vzťahom s rovesníkmi. Aby sme aspoň čiastočne ukončili jednotlivé etapy vývoja dieťaťa na základnej škole, budeme sa v tomto druhom článku venovať sociálnemu rozvoju dieťaťa.

Podporte dialóg

Naším cieľom je urobiť z portálu nm.sk udržateľné médium. Obstáť v súčasnosti na mediálnom trhu však nie je jednoduché. Naše články nie sú uzamknuté. Chceme, aby k nim mal prístup každý, koho zaujmú. 

Preto potrebujeme aj vašu pomoc. Vďaka vašim príspevkom budeme môcť naďalej prinášať kvalitné a korektné rozhovory a iný exkluzívny obsah.

Osobitne sa zameriame na dva aspekty:

Pravidlá a život s inými osobami
• Šport a skupina

Pravidlá a život s inými osobami

Videli sme, že kognitívny vývin napreduje veľmi rýchlo a dieťa spoznáva svet s jeho pravidlami, normami, poznatkami, príležitosťami. Je to skutočná explózia informácií, ktoré si dieťa postupne osvojuje. Slúžia mu v najrozmanitejších situáciách a vďaka tomu ich dokáže aj lepšie pochopiť.

Položme si však otázku: ako vnímajú deti v tomto veku pravidlá? Dokážu im skutočne porozumieť?

Deti si overujú, či sú rodičia pri presadzovaní pravidiel dôslední.

Vek medzi šiestym a ôsmym rokom je obdobím veľkého intelektuálneho rozmachu, chápania sveta a jeho pravidiel. Preto sa môže stať, že dievčatá a chlapci v akejsi predzvesti dospievania spochybňujú pravidlá, ktoré im rodičia nastavili a ktoré od nich aj vyžadujú. Je to ich stratégia, ktorú používajú, aby pochopili, či sú pravidlá skutočne dôležité a nie svojvoľné a či sú rodičia pri ich presadzovaní dôslední a odhodlaní. Keď sú pravidlá primerané veku a dospelí od svojich ratolestí chcú, aby ich rešpektovali, deti môžu síce niekedy protestovať, neposlúchnuť, ale čoskoro pochopia, že pravidlá im nielen ukazujú cestu, ale aj ponúkajú istý výklad sveta. Zároveň majú deti chrániť.

Aká je teda tá správna výchova?

Ak sme vo výchove detí do šiestich rokov používali slová ako „prevencia“ a „tolerancia“, pretože ešte nie sú schopné pochopiť komplexnosť reality, teraz je čas použiť slovo „dohoda“.
Dohoda predstavuje spôsob spolužitia „veľkých“, samostatných ľudí, schopných rozhodovať a dodržiavať záväzky.

Áno, pretože teraz je už dieťa dosť veľké a vzťah rešpektujúci jeho dôstojnosť má podporovať jeho samostatnosť, vďaka čomu sa stáva stále viac sebestačným.
Rovnako ako medzi dospelými je dôležité snažiť sa s dieťaťom dohodnúť a pomôcť mu dohody aj dodržať. Samozrejme, prináša to so sebou aj istú námahu a obetu.

Žiaľ, treba poznamenať, že v dôsledku výchovy, ktorá je takmer výlučne v rukách matiek a učiteliek, je rozvoj samostatnosti často ohrozený a spomalený.

Je nevyhnutné, aby deti dokázali veriť vo vlastné schopnosti aj napriek chybám, ktorých sa dopúšťajú kvôli svojej neskúsenosti a nezrelosti.

Matka vníma dieťa neraz ako „súčasť seba samej“, a preto je pre ňu veľmi ťažké priznať dieťaťu jeho autonómiu a slobodu myslenia. A to až do takej miery, že pre vzťah medzi nimi je často príznačná istá forma „nanucovania“ a „zodpovedania sa“ zo všetkého matke, ktorá neraz doslova zasahuje do činnosti dieťaťa.

Väčšinou je takýto postoj spôsobený aj neprítomnosťou otca, ktorý v tomto veku dieťaťa ešte príliš často, ba takmer výlučne deleguje výchovu na matku.
Treba konštatovať, že výchova je ešte stále vo veľkej miere zodpovednosťou matky, čo vnímam ako vážnu chybu. Je potrebné prekonať tvrdenie, že dnešní otcovia nedokážu vychovávať. Od narodenia dieťa neustále potrebuje oboch rodičov, aj keď o všetku potrebnú starostlivosť a pozornosť sa najmä spočiatku stará hlavne matka.
V období, ktorému sa teraz venujeme, však dieťa potrebuje predovšetkým otca a je dôležité, aby sa odpútalo od matky, vďaka čomu sa naučí byť samostatnejšie.

Najdôležitejším spôsobom, ako napomôcť túto samostatnosť, je podpora

Považujem za nevyhnutné, aby deti dokázali veriť vo vlastné schopnosti aj napriek chybám, ktorých sa dopúšťajú kvôli svojej neskúsenosti a nezrelosti.
Za kľúčové teda považujem slovo podpora.
Deti by sme mali podporovať za každých okolností – keď robia správne veci, aj keď sa mýlia.

Dieťa, ktoré chce vyrásť, nie je superhrdina, ktorý nikdy nezlyhá, ale je to krehká ľudská bytosť, ktorá sa dokáže zlepšovať.

Musíme ich podporiť, keď sa im darí, prejavením našej radosti a vďačnosti za dosiahnuté výsledky.

Samozrejme, je potrebné ich podporovať aj vtedy, keď sú výsledky negatívne. Vyjadrime svoje sklamanie, ale povzbuďme ich, aby začali odznova. Skutočná podpora sa prejaví cez našu dôveru, ktorú máme voči deťom, a našu pomoc pri organizovaní ich času na štúdium, hru a tak ďalej. Deti cítia, že ich podporujeme, keď im pomáhame zvládať školské povinnosti, zapájame ich do rozhovorov s učiteľmi a stojíme pri nich vždy, keď sa v triede vyskytnú nejaké ťažkosti. Neznamená to, že ich nemáme napomínať, keď nie sú úprimné alebo sa prejavujú „nesociálne“, či majú agresívne správanie. Našou úlohou je pomôcť im, aby pochopili, že život je neraz náročný, ale dá sa zvládať aj bez manipulácie a klamstiev.

Šport a skupina

U detí treba klásť veľký dôraz na ich začlenenie do športových skupín, ktoré podporujú motorický aj sociálny rozvoj. Futbalové, volejbalové či basketbalové družstvo sa pre deti stáva priestorom, kde si môžu precvičovať sociálne zručnosti nevyhnutné pre život. Život v skupine je preto mimoriadne dôležitý pre osvojenie si pravidiel, ktoré u detí podnecujú empatickú komunikáciu. Deti sa tak učia „vcítiť do kože druhého“.

Odpustenie sebe a druhým je základom zdravého a harmonického rastu.

V tomto veku, najmä zo začiatku, deti ľahko urobia chyby vo vzťahoch v skupine a tiež ich neraz odradia pochybenia iných. Niekedy môžu omyly ublížiť a narušiť to, čo deti medzi sebou vybudovali. Práve z tohto dôvodu je mimoriadne dôležité viesť deti k tolerancii a rozvíjať v nich túto hodnotu, ktorá je pre nás ľudí zásadná. Tolerancia nám pomáha pochopiť, že všetko sa dá zmeniť a ospravedlniť, pokiaľ berieme do úvahy, že každý sa môže mýliť a má slabosti. Preto je potrebné pomôcť dieťaťu, aby sa prijalo také, aké je. Mnohé deti v tomto veku obdivujú superhrdinov, pretože tak ako oni túžia nerobiť chyby a chcú byť človekom, ktorý neustále víťazí. Ozýva sa v nich hlboká túžba konať vždy dobro. Vieme však, že dieťa, ktoré chce vyrásť, nie je superhrdina, ktorý nikdy nezlyhá, ale je to krehká ľudská bytosť, ktorá sa dokáže zlepšovať vôľou a svojím úsilím.

Vieme však, že vôľa a odhodlanie bez tolerancie voči vlastným chybám podporuje narcizmus a efektivitu ako základnú hodnotu existencie. Odpustenie sebe a druhým je základom zdravého a harmonického rastu, pretože podnecuje rovnosť a spolunažívanie.

Prečítajte si tiež:

https://nm.sk/17285/dieta-na-zakladnej-skole-prva-cast/

Autor
Články autora
Odporúčané
Predošlé
Ďalšie
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Podobné články