Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Prednedávnom som sa zúčastnil významného slovensko-ukrajinského ekumenického stretnutia v Sinjaku v Zakarpatskej oblasti na Ukrajine. Jeho nevšednosť spočívala v obnovení už tradičných stretnutí Ekumenického spoločenstva cirkví na území mesta Košice a Ekumény na Zakarpatí (UA) po ich prerušení z dôvodu pandémie covidu a začiatku vojny.
Cieľom stretnutia bolo podeliť sa o obsah a dojmy z medzinárodného ekumenického kongresu Povolaní k nádeji – protagonisti dialógu v marci tohto roku v Ríme, ktoré predniesli prítomní zástupcovia zo Slovenska a z Ukrajiny.
Stretnutie ozrejmilo vzrastajúci význam ekumény, úmerný rastu súčasných problémov vrátane vojenských konfliktov. Riešenie jestvuje – je ním zmierenie, odpustenie a láska, ktoré prináša Ježiš Kristus. Všetci kresťania by mali prijať, žiť a šíriť túto kultúru Ježišovej blahozvesti. Naše rozdelenie oslabuje toto svedectvo a, naopak, ekuména ho napomáha. A preto byť kresťanom dnes znamená byť ekumenickým.
Robme všetko pre to, aby Krista bolo viac.
Upevnili sme sa na tejto ceste, vymenili si skúsenosti a doslova objavili nový druh ekumény – ekumény v núdzi. So zatajeným dychom sme počúvali svedectvá Tibora, kazateľa Cirkvi živého Boha, a Maxima, ktorý sa podelil o zážitky z frontovej línie. Sledovali sme realitu bojov v zákopoch, čítania Biblie i modlitieb. Služba týchto kňazov, pastorov a kazateľov je novým druhom ekumény. Táto ekuména v núdzi nerozlišuje, kto a komu poskytuje službu.
Dovolím si priblížiť ich myšlienky.
Do kostola chodil Maxim od 12 rokov a v škole sa naučil veľa veršov z Biblie. Sám o sebe si vždy myslel, že je veriacim človekom, že pozná Bibliu a vie i svedčiť o svojej viere. V situáciách na frontovej línii však neraz nevedel nič povedať, ale zároveň objavil nové skutočnosti. Nezaznamenal žiadny medzikonfesijný problém. Náčelník bol protestant, jeho pomocník pravoslávny, kapláni boli rôzneho vierovyznania, ale službu vykonávali spoločne. Tak ako v príbehu o milosrdnom Samaritánovi.
Máš byť tam, kde vidíš potrebu, kde vidíš núdzu. Dôležité je pomôcť, modliť sa, poskytnúť útechu, nádej a istotu, že Pán naše potreby pozná.
Brat Maxim si spomenul na jedného chlapca, ktorý bol zo situácie na fronte veľmi skľúčený. Bol to ateista a prítomnosť smrti bola pre neho silnejšia než slová o Bohu. Brat Maxim mu však nechcel kázať ani s ním polemizovať. Ten chlapec potreboval jeho súcit i praktické rady na upokojenie. Poradil mu teda, aby vyskúšal dychové cvičenia.
Brat Tibor patrí k Ukrajinskej biblickej spoločnosti so sídlom v Kyjeve, ktorá spája 21 rôznych kresťanských cirkví. Ide o pastorov a služobníkov, ktorí približne raz za mesiac odchádzajú pomáhať na územie, kde sa bojuje. Unaveným vojakom prinášajú hmotné potreby, niektoré i od slovenských partnerov. Avšak to najdôležitejšie, čo týmto ľuďom prinášajú, je viera a spása.
Častá a ťažká otázka ľudí na Ukrajine je: Prečo sme tu? – opustení, zbavení komfortu, zbavení všetkého, neustále pod paľbou. Tým, ktorí často pozerajú smrti do očí, hovorí brat Tibor so svojimi spolupracovníkmi o Kristovi a o tom, že existuje niečo viac – Kristus uprostred nich.
Situácia týchto ľudí pripomína starozákonný príbeh, kde Amalekiti bojujú proti Božiemu ľudu, chcú ho zničiť. A sú tu obrancovia, ktorí volajú k Bohu, predovšetkým Mojžiš so zdvihnutým rukami. Možno aj vy na Slovensku sa tiež úpenlivo modlíte. Nech nikdy vaše ruky neklesnú. Robme všetko pre to, aby Krista bolo viac.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
