Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
V užšom centre Košíc je dnes osem katolíckych kostolov. Tak to bolo i pred rokmi, keď som začal študovať na strojníckej fakulte (r. 1961). Vyberal som si medzi nimi takmer denne podľa vzdialenosti a času alebo osoby kazateľa, alebo i podľa organovej hudby.
Do jedného z nich – františkánskeho – som vkročil len jediný raz, natrvalo ma odradil neprimerane malý organ a akýsi ponurý dojem. Táto ilúzia sa zmenila na opačnú v marci 1993. Vedy som bol už kňazom a biskup Mons. Alojz Tkáč ma vymenoval za správcu tohto kostola s úlohou obnoviť ho, aby mohol plniť novú funkciu kostola seminárneho. Cirkev ma poverila spravovať chrám sv. Antona, bývalý františkánsky kostol a kláštor. Dostalo sa mi cti starať sa oň a o jeho spoločenstvo.
Medzi mnou a kostolom vzniklo silné duchovné puto. Podobné vnímanie kostola ako môjho vlastného domu ma opanovalo aj nedávno v evanjelickom kostole v Košiciach na Mlynskej ulici. Bol som tam na mnohých ekumenických či hudobných podujatiach.
Blízkosť je úžasnou teologickou a zároveň antropologickou realitou.
Tentokrát som prišiel na vianočný koncert pre nejaké okolnosti v značnom predstihu, pohodlne som sa usadil a nechal som na seba pôsobiť Božiu blízkosť, premýšľajúc nad výrazným nápisom na priečelí kostola – Soli Deo gloria. Tá jediná Božia sláva akoby sa mi prihovárala z oltárneho obrazu Krista v Getsemanskej záhrade, ktorý je smutný až na smrť i pre mňa. Prihovárala sa mi z krstiteľnice, kde sa znovu rodíme pre Boha, ako som i ja zrodený. Z pôsobivej architektúry, ktorá stvárnila dom Bohu a nám, a i mne, tu a teraz.
Uvedomil som si, že som tu doma a že ten kostol je i môj. Aj evanjelickí pastori, ktorí tu slúžia a ktorých poznám, sú mojimi priateľmi, a aj ich cirkev je mi s nimi blízkou. Vybavila sa mi jedna meditácia od sv. Jána z Kríža s jeho obdivuhodnou logikou: ak je Ježiš môj, potom je moja i Ježišova matka Mária i nebo i zem, anjeli, spravodliví, hriešnici; všetko je moje, lebo ja som Ježišov.
Blízkosť je úžasnou teologickou a zároveň antropologickou realitou. Nevyplýva z nás, takých nedokonalých a rozdielnych, ale z nášho Boha, takého nesmierneho a milujúceho, ktorému sme všetci celkom blízki. A aj nám môže byť a má byť blízke všetko, čo je blízke jemu. Tu istotne patrí ekuména.
Žijeme ťažké časy, keď sa šíri nezáujem, nenávisť, konflikty a vojny. Ale kde sa rozmnožil hriech, ešte viac sa rozmnožuje milosť (porov. Rim 5, 20). Jedným z jej viditeľných prejavov je ekumenické hnutie.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
