Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Január býva pre milovníkov filmov hluchým miestom, keďže tie najväčšie filmy sa typicky nasadzujú okolo Vianoc a v lete. Neostávalo mi teda teraz nič iné, ako zájsť na film, ktorý sa u nás premieta už dlhšie – historickú psychologickú drámu Norimberg (USA, 2025).
Po skončení druhej svetovej vojny nastala bezprecedentná situácia. Západní spojenci si uvedomovali, že musia nejako potrestať nacistických pohlavárov za všetky zverstvá ich režimu. Zároveň však vedeli, že brutálny útlak porazenej strany môže mať neblahé následky.
Rozhodli sa preto, že nacistov nepopravia bez procesu, ale postavia ich pred tribunál tvorený sudcami zo spojeneckých krajín. Jedným z takto súdených mužov bol aj Hermann Göring (Russell Crowe), druhý najsilnejší muž Tretej ríše.
Nám sa to tak z pohľadu súčasnosti, keď sú medzinárodné tribunály už bežnou vecou, nemusí zdať, ale v tom období boli nálady rôzne a objavovali sa aj hlasy (a vôbec nie okrajové), že je lepšie nacistov proste postrieľať alebo obesiť a nezaťažovať sa čímsi ako spravodlivým procesom. Napokon prevážili hlasy, ktoré takýto proces požadovali.
Spojenci sa však museli postarať o to, aby sa obžalovaní procesu vôbec dožili, a preto bol privolaný vojenský psychiater Douglas Kelley (Rami Malek). Práve na vzťahu Kelleyho a Göringa je založený celý nový film.
Nejde o nejaký historický veľkofilm, ale skôr o komornú drámu, ktorá sa poväčšine odohráva v kuloároch a celách. Kelley postupne preniká hlbšie a hlbšie do Göringovej psychiky a snaží sa zistiť, za akých podmienok je človek schopný veliť takým zločinom proti ľudskosti.
V tejto línii filmu výrazne pomáha Croweov herecký výkon. Hoci je jeho Göring morálne odpudivý, jeho herecké poňatie neupadá do stereotypu „šialeného nacistu“ a miestami sa dokonca objavuje náznak charizmy. Predsa len, tí muži o svojich zlých plánoch museli vedieť nejako presvedčiť verejnosť.
O to silnejšie sú potom scény zo samotného procesu, keď sa naplno odhalí, čo všetko vlastne nacisti popáchali. Táto stránka filmu však príde až v druhej polovici. Nečakajte teda procedurálnu alebo súdnu drámu či obyčajnú rekonštrukciu procesu. Tento film sa zameriava skôr na „ľudské“ pozadie celého procesu a samotné pojednávania tu pôsobia skôr ako doplnok k ľudskej psychologickej dráme ako vice versa.
Spoiler: Samotný Göring bol napokon síce odsúdený na trest smrti, ale jeho vykonania sa už nedožil. V tú noc, keď mal byť popravený, hrdý pohlavár požil kyanid a vyhol sa tak potupe popravy pred novinármi a inými svedkami.
V niektorých momentoch som mal pocit, že si film odhryzol o čosi väčšie sústo, ako bolo v jeho silách. Pootváral množstvo myšlienok a dejových línií, no niektoré z nich vyzneli trochu do stratena. Čakal som napríklad o čosi silnejšiu pointu týkajúcu sa toho, že si psychiater Kelley vybudoval určitý vzťah s Göringovou rodinou.
Takisto sa nedalo vyhnúť pocitu, že dĺžka filmu je trochu prehnaná vzhľadom na to, čo má ponúknuť. Predsa len, komornú atmosféru a súdny proces neviete naťahovať donekonečna a niektoré scény sa dali zlúčiť bez toho, aby utrpela ich pointa.
V záverečnej scéne, keď Kelley v americkom rádiu rozpráva o tom, že nacisti nemuseli byť nevyhnutne psychopati, ale že mohlo pokojne ísť o normálnych ľudí, ktorým ich ideológia zatemnila morálny úsudok, vidno, že sa tvorcovia snažili o to, aby mal film presah aj do súčasnosti.
Kelley však nebol taký úspešný ako iný psychiater, ktorý sa procesu tiež zúčastnil, a jeho záverom nenačúvalo veľa ľudí. Stal sa z neho alkoholik, ktorý mal problémy so zvládaním hnevu, a frustrovaný si vzal život na Nový rok v roku 1958. Pred svojou manželkou a troma deťmi požil kapsulu kyanidu. Zomrel tak rovnakým spôsobom ako Göring.
Z morálneho hľadiska film pripomína, že „tí zlí“ nie sú ontologicky odlišní od nás – predsa len, ľudskosť vo všetkých z nás je poškodená pádom a všetkým nám dennodenne hrozí, že spáchame niečo zlé.
Veľmi som ocenil, že film odolal pokušeniu tvoriť prvoplánové paralely hrôz druhej svetovej vojny so súčasnosťou, ako to spravil napríklad slovenský film Správa (2020) vo svojich záverečných titulkoch. Jeho posolstvo sa tak stane nadčasovejším a menej lacným, hoci Norimberg v žiadnom prípade nie je prelomovým filmovým dielom.
Moje hodnotenie: Nie majstrovsky spracovaná, ale aj tak dôležitá historická lekcia. 7/10
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
