Je správne sa deťom ospravedlniť?

V rubrike Krása výchovy reagujeme na ďalšiu zaujímavú otázku zo strany rodičov. Exkluzívne pre vás, čitateľov nm.sk, odpovedá Ilona Špaňhelová, psychologička a psychoterapeutka z Prahy. Otázky do rubriky Krása výchovy môžete posielať na adresu: vychova@nm.sk.
Newsletter

Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Máme tri deti vo veku 3, 6 a 8 rokov. Zatiaľ nepracujem, takže s nimi trávim veľa času. Často som však netrpezlivá a unavená, a tak občas aj vybuchnem. Potom ma to mrzí. Je správne sa deťom ospravedlniť?
Janka z Prešova

Milá Janka, pozdravujem vás a zároveň veľmi jednoducho odpoviem na vašu otázku. Moja odpoveď znie áno. Ospravedlňte sa deťom. Dáte im tak do života veľký príklad, čo majú urobiť aj ony, keď niečo popletú alebo sa im niečo nepodarí. Svojím ospravedlnením im ukážete príklad pokory a veľkosť osobnosti mamy, že aj vy ste si schopná priznať vinu a viete vysloviť „prepáč“ aj pred deťmi.

Navrhujem, aby ste toto slovo povedali až potom, keď budete cítiť, že ste sa upokojili a je plodom vášho rozumu i citu k deťom. Nech je vaše ospravedlnenie vždy vedomým rozhodnutím. Ospravedlnením tiež deti učíme vnímať ich vlastné svedomie a byť naň citlivý. Deti tomuto slovu často príliš dobre nerozumejú. Keď im však poviete, že každý človek má v duši vnútorný hlas, ktorý mu hovorí, čo je dobré a čo je zlé, a že je dobré s ním spolupracovať, dokážu tomu porozumieť. Aby teda svedomie bolo čisté, je dobré aj ospravedlnením napraviť to, čo sme neurobili správne.

Ospravedlnením deti učíme vnímať ich vlastné svedomie a byť naň citlivý.

Neraz odporúčam uvedomiť si trojicu krokov – urobím niečo nesprávne, mám istú vinu, potom to slovom alebo skutkom napravím a svedomie mám opäť čisté. Ten trojlístok teda je vina, náprava, čisté svedomie.

A prichádza mi na myseľ ešte jeden návrh. Často je toho na nás mamičky príliš veľa. Sme stále v kolotoči dní, situácií, hádok medzi deťmi, až nakoniec nemáme silu a pokoj. Odporúčam vám porozprávať sa o tom s deťmi a zistiť, ako by vám aj ony mohli pomôcť – mohli by sa napríklad na chvíľu ísť samy hrať do izby, najstarší môže pre ne pripraviť nejakú hru. Dohodnite sa s manželom, aby pravidelne raz v týždni prichádzal skôr domov, aby ste si i vy mohli vyjsť na prechádzku, aby ste i takto spoločne budovali vzťahy vo svojej rodine.

Držím palce a prajem všetko dobré.

Foto: Ksenija Chernaya / Pexels.com

Autor
Články autora
Odporúčané
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Podobné články