Kedysi boli jeho životom tabuľky. Finančný sektor nakoniec vymenil za zelené strechy

Korporátny život zavesil Branislav Siklienka na klinec. Od roku 2018 sa venuje realizáciám zelených striech.

Podporte dialóg

Naším cieľom je urobiť z portálu nm.sk udržateľné médium. Obstáť v súčasnosti na mediálnom trhu však nie je jednoduché. Naše články nie sú uzamknuté. Chceme, aby k nim mal prístup každý, koho zaujmú. 

Preto potrebujeme aj vašu pomoc. Vďaka vašim príspevkom budeme môcť naďalej prinášať kvalitné a korektné rozhovory a iný exkluzívny obsah.

Najskôr vyštudoval finančný odbor, potom pôsobil v korporáte. Celých 12 rokov mal pred sebou excelové tabuľky, pracoval ako analytik. Neskôr však do jeho života vstúpili zelené strechy, ktoré ho fascinovali. Stali sa jeho poslaním a prostredníctvom nich sa dnes snaží prispievať k zlepšeniu klimatických podmienok. Nakoniec založil firmu Sky Gardens – zelená strecha. S partnermi zas založili profesnú organizáciu Asociácia pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru, ktorej cieľom je šírenie povedomia o zelených strechách, o ich pozitívnom vplyve na klímu a vytváranie podmienok na ich realizovanie. Okrem toho však chcú zelené strechy dostať do agendy kompetentných inštitúcií, ktoré sa zaoberajú témou životného prostredia a energetickej efektívnosti budov.

Branislav Siklienka dnes robí budovy zelenšími. Hovorí, že práve zelené strechy majú vynikajúce vlastnosti a pozitívny vplyv na životné prostredie.

Ako ste sa dostali k vegetačným strechám? Viem o vás, že ste pracovali vo finančnom sektore.

Áno, predtým som viedol klasický korporátny život, ale prestalo ma to baviť. Začalo sa to realizáciami záhrad, ktorým som sa venoval od roku 2015. V roku 2017 som začal chodiť na zahraničné konferencie, kde som sa zoznámil s myšlienkou zelených striech. Práve tam mi to začalo dávať zmysel – aj v súvislosti s klímou. Vtedy som si povedal, že sa tomu budem venovať naplno. No a v roku 2018 som si na jednej konferencii v Prahe dal záväzok, že založím asociáciu pre zelené strechy aj na Slovensku.

Hovorí sa, že zelené strechy znižujú náklady a zároveň majú pozitívny vplyv na ekológiu. V skutočnosti však netušíme, čo predstavujú, ako vyzerá zelená strecha. Zrejme to nebude len nejaký zelený trávnik na streche budovy…

Áno, niektorí si myslia, že je to iba strecha natretá nazeleno. (smiech)

Vegetačnú strechu alebo zelenú strechu tvorí niekoľko častí.  Tvorí ju vegetačné súvrstvie, ktorého súčasťou sú rastliny. Primárne sa zelené strechy delia na extenzívne a intenzívne. Pri extenzívnych je vegetačné súvrstvie 6 až 15 cm a tvoria ho rastliny, ktoré si nevyžadujú veľa údržby a vody. Na takúto suchomilnú strechu sadíme skalničky, rozchodníky, machy. Táto strecha nie je ťažká, a preto sa dá zrealizovať na takmer všetkých strešných konštrukciách. Investícia je najnižšia – už od 35 eur za meter štvorcový bez DPH –a jej inštalácia na rodinnom dome trvá približne jeden až dva dni.

Ďalej sú to intenzívne strechy. Sú to vlastne záhrady na streche a teda ide o plnohodnotnú záhradu, ktorú tvoria kríky, trávy, trvalky a ďalšie rastliny. Dokonca tu môžete pestovať stromy, zeleninu a ovocie. Sú určené na relax, posedenie s priateľmi a pri administratívnych budovách plnia funkciu pracovných či relaxačných zón. Sú náročnejšie na údržbu a je pri nich potrebný aj zavlažovací systém.

Prečo sa im pripisujú pozitívne vlastnosti, v čom spočíva ich prínos?

Z môjho pohľadu spĺňajú zelené strechy primárne funkčnú záležitosť stavby – okolité prostredie ochladzujú. Napríklad po daždi dochádza k vyparovaniu vody a následne k ochladzovaniu okolitého vzduchu o dva až tri stupne. To však nie je všetko, sú v tom i ďalšie pozitíva – zníži sa teplota interiéru pod strechou.

Ďalším benefitom je samotné zadržiavanie dažďovej vody. Nepúšťame ju do kanalizácie, ale zostáva tam, kam padne. Zelené strechy zvyšujú biodiverzitu, a to najmä tie pestrejšie vegetačné strechy. Biodiverzita v mestách je skutočne problematická, pretože radikálne klesá. Takáto strecha tiež láka užitočný hmyz – motýle, včely a podobne.

Zelené strechy znižujú náklady na klimatizovanie až do 70 percent. Zadržiavajú prach, oxid uhličitý, znižujú hluk a pridanú hodnotu pre mestá predstavujú aj pri prívalových dažďoch – spomalia odtok vody do kanalizácie, čím nedochádza k takým veľkým škodám a vyplavovaniu.

Zelené strechy zvyšujú biodiverzitu, a to najmä pestrejšie vegetačné strechy.

Veľa sa hovorí o tom, že máme prehriate mestá. V minulosti to tak nebolo, ale v minulosti ľudia nemali ani zelené strechy. Kde je teda problém? Prečo sme sa dostali do tohto štádia a kde vidíte riešenia?

Problémom miest je, že sa veľa betónuje. Povrchy sa stávajú nepriepustnými a aj kvalita zeme sa zhoršuje. Keď prídu dažde, je problém so vsakovaním a veľkým problémom je aj fakt, že si dažďovú vodu odvádzame kanalizáciou preč. Krajinu nemá čo ochladzovať, je málo zelene. Súvisí to aj s poľnohospodárstvom a obhospodarovaním pôdy – dnes sa pestuje veľa monotónnych plodín (repka, kukurica, obilie), dochádza k presúšaniu krajiny. Tým, že si dažďovú vodu odvádzame do kanalizácie preč, narúša sa malý vodný cyklus. Toto sú hlavné faktory, ktoré vplývajú na otepľovanie krajiny.

Keď sa mesto v lete cez deň rozhorúči, v noci sa nevie efektívne ochladiť a teplo sa kumuluje. Riešenie ponúkajú vodozádržné opatrenia – zelené strechy, zelené fasády, dažďové záhrady, rôzne retencie, budovanie vodných prvkov, výsadba zelene, parkov a podobne.

Ukážka extenzívnej strechy

Čiže len zelené strechy nestačia?

Ide o komplex opatrení, ktoré by sa mali robiť, ako som už skôr spomínal.

Na dedinách je to potom inak? Má takáto strecha väčší potenciál v zaľudnenom meste či na dedine, kde možno nie je toľko betónu?

Určite má väčší význam v mestách, pretože na dedinách je zelene celkovo viac. Neznamená to však, že toto riešenie nemá význam i pre dediny. Veď čím viac zelene máme, tým lepšie.

Ako sa vám darí spopularizovať túto tému? Chcú Slováci vôbec investovať čas a peniaze do takýchto projektov? Predsa len zohnať firmu, ktorá aj netradičnejší projekt zrealizuje kvalitne, to dá asi zabrať. Veď odborníci sa nehľadajú ľahko.

O popularizáciu sa snažím vyše dvoch rokov a myslím si, že sa mi celkom darí. Veľa prispievam na sociálnej sieti LinkedIn, nedávno som bol aj v talkshow Trochu inak s Adelou Vinczeovou, mal som tiež diskusiu v RTVS s ministrom životného prostredia Jánom Budajom. Vnímam, že záujem o tému je, ale na druhej strane sa snažím o nej aktívne hovoriť. Téma je živá aj vďaka asociácii, kde združujeme výrobcov a obchodníkov s materiálmi pre strechy, realizátorov, developerov a spoločnosti, ktoré sa venujú izoláciám striech. Vidíme rastúci dopyt, aj keď tento rok je špecifický – vzrástli ceny materiálov a začala sa vojna. Na jar sme si neboli ničím istí, ale postupne sa to rozbehlo.

Áno, odborníci chýbajú. Firiem je tiež menej a potom sa často stáva, že to robí hocikto z ulice, strechu „odfušuje“ a následná reinštalácia je potom drahšia. Vo väčšine takýchto prípadov treba strechu postaviť nanovo. Dopyt rastie v segmente rodinných domov, ľuďom sa strechy páčia, vidia funkčnosť ich riešenia. Dokonca niektoré samosprávy ich vyžadujú, hoci ich je stále máličko.

Ľuďom sa zelené strechy páčia, vidia funkčnosť ich riešenia.

Kde je problém?

Problémom je dopyt zo strany štátu. Zaregistroval som už i dopyt zo strany škôl, pričom v projekte rekonštrukcie rátali so zelenou strechou. Napríklad teraz sa navrhuje zelená strecha pre Múzeum Andyho Warhola. A síce máme takéto „lastovičky“, zo strany štátu je to ešte stále málo.

Rozchodník na zelenej streche

Poďme k cenám. Je zelená strecha náročnejšia po finančnej stránke?

Tie najjednoduchšie zelené strechy sa dajú zrealizovať približne od 35 eur na meter štvorcový bez DPH. Ceny sú závislé od typu vegetačnej strechy a jej náročnosti na realizáciu, dostupnosti a vzdialenosti nehnuteľnosti.

Samozrejme, je to investične náročnejšie. Zelenú strechu je však potrebné brať ako investíciu a nie ako náklad. Investície vynaložené do výstavby sa nám totiž postupne vracajú v znížených prevádzkových nákladoch na prevádzku domu. Zelená strecha predlžuje životnosť hydroizolácie, keďže na ňu priamo nedopadá slnečné UV žiarenie.

Čo to znamená?

Udáva sa, že si rekonštrukciu hydroizolácie vieme posunúť na neskôr, a to až dvoj- či trojnásobne. Predĺžime jej teda životnosť.

Je možné získať príspevok na takúto strechu?

Zelené strechy sú jedným z vodozádržných opatrení, ktoré sú podporované Európskou úniou alebo grantmi jednotlivých miest a obcí. Ľudia by sa však mali informovať o aktuálnych dotáciách na miestnych úradoch alebo príslušných ministerstvách. Viem, že momentálne podporuje budovanie zelených striech aj mesto Bratislava. Príspevok môžete dostať do výšky až 50 percent z preinvestovaných nákladov, maximálne však do výšky 1 000 eur na jedného žiadateľa. Takisto má dotačnú schému aj mesto Trnava.

Zelená strecha je živá. Nemôže mi potom zatiecť dovnútra?

Okolo zelených striech je niekoľko mýtov a toto je jeden z nich. Ak je však urobená dobre, tak nemôže k ničomu podobnému dôjsť. Problém nastáva vtedy, ak je nekvalitne urobená hydroizolácia. Ak mám strechu bez zelenej strechy a mám zle prevedenú hydroizoláciu, tak mi tá strecha zatekať jednoducho bude.

Ďalším mýtom je tiež bezúdržbovosť extenzívnych zelených striech. Sú to živé strechy, treba sa o ne starať, údržba je jednoduchá – na jar a na jeseň treba pretrhať náletové buriny, skontrolovať technické veci, napríklad to, či nie sú zapchaté vpusty, alebo drenážne pásy okolo strechy, v južnejších častiach Slovenska treba takúto strechu päť- až šesťkrát počas sezóny aj poliať.

To už vlastne hovoríme aj o údržbe. Na čo si treba dať ešte pozor a na čo treba pri vegetačných strechách myslieť?

Ešte by som doplnil, že údržba intenzívnych striech je rovnaká ako pri klasickej záhrade a teda plnohodnotná. Závisí to od typu vegetácie, takže majitelia intenzívnej strechy musia myslieť na strihanie, kosenie, hnojenie, automatické zavlažovacie systémy.

Polointenzívne strechy majú výšku substrátu od 15 do 30 centimetrov a sadia sa tam väčšinou trvalky a trávy, ktoré zvládajú sucho a dokážu fungovať aj bez polievania. Sám mám presne takúto strechu na garáži. Tento trend prišiel z Európy aj na základe toho, že sa zmenila klíma a z dlhodobého hľadiska sú polointenzívne strechy stabilnejšie.

Čo životnosť? Napríklad v porovnaní s klasickou škridlou?

V princípe, keď sa o zelenú strechu staráme, tak nemôžeme hovoriť o neobmedzenej životnosti, ale platí, že ju netreba meniť napríklad každých desať rokov a viac. Materiály majú životnosť približne 50 rokov, a keď sa starám o rastliny, tak tie mi fungujú rovnako ako v záhrade.

Pri ekologických stavbách sa zvykne hovoriť o návratnosti. Vy ste už povedali, že nám tieto strechy vlastne šetria peniaze, resp. energie. A čo ďalšie veci, ktoré sú zohľadnené?

Musím spomenúť ešte jednu dôležitú tému, a to kombináciu zelenej strechy a fotovoltiky. Práve pre klimatickú krízu sa veľa ľudí snaží zabezpečiť si fotovoltické panely. Tu dochádza k synergii. Klasická strecha má v lete 50 až 80 stupňov a fotovoltické panely fungujú optimálne do teploty 25 stupňov. Ak je teplota vyššia, znižuje sa ich účinnosť. Zelená strecha má do 30 stupňov a neprehrieva panely. Podľa austrálskeho prieskumu je účinnosť fotovoltických panelov lepšia v priemere o 3,6 percenta práve na zelených strechách. Takže to dáva naozaj veľký zmysel aj v rámci šetrenia a osamostatňovania sa.

Aké sú reakcie ľudí u nás na zelené strechy? Ako ich vnímajú?

Je to rôzne. Závisí to od miesta a mesta, ale v princípe ich ľudia začínajú vnímať, zaujímať sa a pýtať. Často si ich dávajú aj z dôvodu estetiky, nielen iba kvôli ich funkčnosti. Architekt im zelenú strechu navrhne a im sa to zapáči. Každým rokom je to lepšie aj zo strany odbornej verejnosti, takže do projektov už kreslia aj zelené strechy.

Kde na svete sa zeleným strechám darí najviac?

Naši rakúski susedia robia približne milión metrov štvorcových zelených striech ročne. Nemci zas 7,2 milióna metrov štvorcových ročne a Česi robia vyše 300 000 metrov štvorcových ročne.

A čo my?

Náš odhad je niekoľko desiatok tisícov metrov štvorcových. My štatistiky zatiaľ nerobíme, ale plánujeme sa na to pozrieť.

Vedeli ste, že…

…zelené strechy dokážu zadržať až 90 percent atmosférických zrážok?

…vegetačné strechy zachytávajú prach a oxid uhličitý, čím zlepšujú kvalitu prostredia, v ktorom žijeme?

…tieto strechy zvyšujú biodiverzitu?

…tie najjednoduchšie zelené strechy sa dajú zrealizovať približne od 35 eur na meter štvorcový?

zelené strechy sa inštalujú podľa štandardov? U nás sa uplatňujú väčšinou nemecké štandardy FLL. Práve v Nemecku sa totiž zelenými strechami zaoberajú už 40 rokov.

A čo také veľkomestá ako New York? Ten sa radí medzi najľudnatejšie mestá sveta. Majú aj tam zelené strechy? Neviem si to celkom predstaviť na mrakodrapoch.

Vo veľkých metropolách sa robia zelené strechy a áno, aj na mrakodrapoch. Ale netreba si ich predstavovať len ako strechy. Dnes sa už robia aj pobytové zelené strechy, môžete ich vidieť na administratívnych budovách, v obchodných centrách, kde trávia ľudia čas.

Poznáme strechy, ktoré sú pestovateľské, pričom najväčšia je v Paríži a má 14 000 metrov štvorcových. Ak majú reštaurácie možnosť, tiež môžu mať zelenú strechu a na nej si môžu pestovať nejaké základné suroviny ako zeleninu či bylinky. Hovorí sa im pocket gardens. Znižuje sa tým uhlíková stopa a nemusia dovážať základné ingrediencie zďaleka autom. Aj z hľadiska marketingu znie lepšie, ak môže reštaurácia povedať, že úrodu si dopestovali vo vlastnej záhrade.

Zelené strechy môžu plniť aj rôzne funkcie. Sú fantastické na cvičenie – predstavte si hodinu jogy na zelenej streche. Zelené strechy sú preto netradičné, majú veľký potenciál aj na ďalšie prenajímanie, môžu prilákať ľudí.

Môže sa Slovensko pochváliť vydarenou realizáciou takejto strechy?

Pekný príklad zelenej pobytovej strechy máme na bratislavských Mlynských Nivách. Má približne 12 000 metrov štvorcových. Pekné zelené strechy sú aj v projektoch GUTHAUS alebo EINPARK. Tieto budovy sú vlastne „top“ vo svetovom meradle z hľadiska environmentálnych certifikátov a ide skutočne o raritu. Vďaka ich vegetácii sa napríklad v lete zabráni prehrievaniu budovy a pozitívne ovplyvňuje okolitú mikroklímu. Zároveň strechy zachytávajú a dokážu zužitkovať dažďovú vodu.

A vy doma máte vegetačnú strechu?

Čo sa týka mňa, mám zelenú strechu na každej streche. Beriem to ako poslanie, vysníval som si to a snažím sa téme pomôcť, aby sa robili adaptačné opatrenia, aby sa rozširovali. Mám dokonca strechu, kde si skúšam, čo funguje a čo nie. (úsmev)

Foto: archív B. Siklienku

Autor
Články autora
Odporúčané
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Podobné články