Ako mnoho mladíkov, aj ja hrám v hudobnej kapele. Spomínam si, ako sme sa raz po nahratí niekoľkých pesničiek rozprávali o tom, ako chceme nazvať kolekciu týchto počinov.
Keď sme spomínali rôzne možnosti, padol aj návrh, ktorý explicitne poukazoval na kresťanské náboženstvo. Zamietli sme ho. Nie preto, že by sme sa hanbili za skutočnosť, že v našej kapele prevládajú kresťania. Išlo skôr o to, aby naša tvorba bola relevantná pre širší okruh ľudí.
Skúsenosti reflektované v umení, ak nie sú explicitne kresťanského charakteru (napríklad vo worshipových či liturgických skladbách), totiž môžu oslovovať aj tých ľudí, ktorí nie sú kresťania. Dať kresťanskú nálepku na o čosi vágnejší umelecký produkt by preto znamenalo apriórne si odcudziť veľkú časť poslucháčov, ktorí by v našej tvorbe mohli nájsť im blízke prvky.
Na túto internú debatu som si spomenul, keď som teraz čítal esej doktora Daniela McInernyho, filozofa, scenáristu a románopisca. McInerny v nej písal o tom, aký typ filmov mu chýba na poli súčasnej katolíckej kinematografie, a musím povedať, že ma pointa tohto textu veľmi prekvapila.
Aký typ filmov to teda je? McInerny píše, že mu chýbajú iné ako biblické príbehy.
Nebiblické príbehy
Príklady úspešných projektov, ktoré spracovávajú biblické témy, nemusíme hľadať dlho. V súčasnosti sa točí už šiesta séria mimoriadne úspešného seriálu The Chosen, ktorá z netypických perspektív zachytáva život Ježiša Krista. Ide pritom o najväčší seriálový projekt všetkých čias financovaný cez zbierky. Príbeh kráľa Dávida sa zas v seriáli House of David dostal na streamovaciu službu Prime Video.
Len aby sme McInernyho argument nepochopili zle: On netvrdí, že adaptovať biblické príbehy je zlé, práve naopak. Čo sa týka vzoru kresťanského života, príbehy o Ježišovi a svätých sú pre nás najrelevantnejšie. Čím viac kvalitných a nerúhavých spracovaní týchto udalostí, tým lepšie. (Spomínal tu niekto napríklad Princa Egyptského?)
Tvrdí však, že biblické príbehy nepokrývajú celú paletu divákov, ktorých je potrebné evanjelizovať. A nielen to, aj katolíci potrebujú (alebo prinajmenšom chcú) sledovať aj iné ako biblické príbehy.
Hitchcock ako príklad
Keď prídem po dlhom dni v škole a v práci domov, pustím si dobré krimi alebo vojnový seriál. Čestne sa priznávam, že biblické príbehy nie sú vysoko v mojom rebríčku filmov na vypnutie hlavy.
Frank Capra, John Ford, Alfred Hitchcock… Toto všetko sú katolíci s významným vplyvom na mainstreamovú kultúru.
Svoj vplyv nadobudli práve tak, že sa vydali do žánrových zákutí, ktoré nie sú prvoplánovo „katolícke“, ako napríklad Hitchcock so svojimi trilermi na hranici hororu. Pritom katolícke motívy sa v ich dielach dajú nájsť, len nemôžeme čakať, že ich budeme mať priamo pred očami.
Ospravedlňujem sa za túto typicky katechetickú otočku, ale McInerny nám dáva aj tip, kto nám v tomto môže dobre poradiť.
Je to (prekvapivo!) Ježiš Kristus.
Čo by urobil Ježiš?
Vzorom nám môže byť konkrétne v tom, akým spôsobom vytváral svoje príbehy, ktorými ľuďom vysvetľoval svoju náuku.
Hoci bol Ježiš zbehlý v Starom zákone (čo vidíme napríklad počas jeho pôstu na púšti, keď v teologickej debate rozmetá diabla), pri vysvetľovaní kľúčových poučení používal príklady z bežného života, s ktorými sa mohol jeho poslucháč ľahko stotožniť.
Siatie semien, usporiadanie osláv, trampoty s potomkami, neúprimnosť v práci… To všetko sú situácie, ktorých obdoby nájdeme v podstate aj v našich súčasných životoch.
Viem si úplne predstaviť, že si niekto vypočul Ježišove slová a potom si ich pripomenul, keď vo svojom živote zažil niektoré z týchto situácií. „Hej, vieš, ako sme mali ten problém s burinou? To mi pripomína slová jedného židovského kazateľa…“
Ak budú dnešní katolícki filmári spracovávať aj nekonvenčné žánre, dostanú sa bližšie aj k divákom, ktorí by si nikdy sami od seba len tak nepozreli biblický film. A to je teda veľké rozšírenie diváckeho záberu! Vďaka tomu sa odkazy z ich filmov budú môcť dostať aj do životov takýchto ľudí.
Tak teda, do toho! Neviem sa dočkať kvalitného moderného katolíckeho hororu či trileru.
(A možno by som aj ja sám mal oprášiť pár nápadov, skrytých hlboko v útrobách textového editora.)