Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Thuanovi sa zdalo, že začul nejaký zvuk. Zachvátila ho panika, myslel si, že ho zasiahlo ďalšie delírium. Pošmátral po zemi, nasadil si okuliare a snažil sa privyknúť oči na šero. Nič a nikto však nepohol zámkom. Na chvíľu ho premkla obava, že cez vetraciu mriežku sa dnu dostal potkan. Znechutenie mu ochromilo končatiny. Nemal silu bojovať s hlodavcom. Tvárou k zemi vzýval Boha a prosil ho, aby ho vyslobodil.
Zaliala ho vlna pokoja. Potom ďalšia. A ďalšia. Všetka jeho úzkosť sa zhromaždila a vytvorila obrovský balón, ktorý praskol ako mydlová bublina. „Syn môj,“ ozval sa hlas v jeho srdci, „netráp sa.“ „Musel som ich opustiť. Nechal som osamote svoje siroty, svojich núdznych, svoju rodinu.“ Thuan cítil, že ostrá bodavá bolesť v tele ustáva. „Aký má zmysel živoriť tu ako odporný hmyz? Totiž… už mi ani nezostáva nádej, čo by mi pomohla vydržať túto temnú noc.“
Keď všetka bolesť zmizla, Thuan využil príležitosť a úprimne sa vyrozprával. „Dal si do toho všetko.“ Každé slovo, ktoré počul vo svojej duši, vyvolalo príval svetla. „Prečo si to urobil? Prečo toľko úsilia a toľko odriekania?“ Tieto otázky umožnili priechod lúčom, ktoré Thuanovi osvetlili všetky spomienky na jeho život.
Všetky tvoje diela sú Božie, nie sú však Bohom. Ty si si myslel, že pracuješ pre mňa, ale to ja som pracoval v tebe.
„Koľko radosti si mi priniesol…“ Zatiaľ čo si vychutnával úspechy svojej minulosti, kládol si otázku, prečo to všetko urobil. A v tom okamihu sa cítil veľmi malý, maličký, keď sa díval na proporcie velikána, s ktorým konverzoval.
„Bože môj, chcel som to urobiť pre teba. Prispel som svojou troškou do mlyna, aby si ju znásobil. Len ty môžeš vytvoriť nový svet bez ničenia, chudoby a nenávisti,“ Thuan bol nadšený, keď videl, že znova nadobúda jasnú myseľ a s ňou aj schopnosť súvisle rozprávať. „František, dokázal si veľké veci. Všetky tvoje diela sú Božie, nie sú však Bohom. Ty si si myslel, že pracuješ pre mňa, ale to ja som pracoval v tebe.“ „Pán môj a Boh môj,“ zvolal odovzdane Thuan.
„Sťažuješ sa, že nemôžeš pre mňa pracovať… Prečo mi neprenecháš svoju prácu? Miluješ mňa… alebo miluješ to, čo pre mňa robíš?“ „Hanbím sa to priznať, ale… vo viere, že ťa milujem, som často myslel na úspech. Chválili moje výsledky… Možno mi niekedy toľko chvály zahmlilo tvoju nádheru.“
V existenčnej nahote Thuan jasne videl realitu svojej minulosti. „Na diela sa zabudne. Ale ty nikdy nezomrieš. Dnes chcem, aby všetko moje bolo tvoje a všetko tvoje moje!“ Nijaký zhon, strach, iba odraz blaženosti. Thuana zaplavil taký pocit šťastia, že ho chcel zažívať už naveky. „Strachuješ sa o svojich milovaných.
Ako veľmi im chcem pomôcť! Dôveruj mi. Ja sa postarám o tvoje diela tam vonku. Zverím ich iným, oveľa schopnejším ako ty.“ Ten hlas v jeho srdci ničil všetok strach a nostalgiu. „Bože môj, chcem si vybrať teba a chcem ti darovať svoje diela.“ Thuan sa už nemusel premáhať, aby vyjadril, čo cíti.
„Ty vieš, čo potrebujeme ešte skôr, ako o to poprosíme. Ak tu mám zostať, neprekáža mi to. Ako niktoš, bez odsúdenia, navždy… Neviem, či som sa nezbláznil. Ale jediné, na čom mi záleží, si ty. Zostaň so mnou. Potrebujem tvoju prítomnosť v tejto temnote. Teraz je všetko inak.
Žiadna cela, žiadne mučenie, žiadny tyran, žiadna choroba či pomätenosť, ani extrémna osamelosť ma od teba nemôžu odlúčiť, ak si so mnou.“ Závoj temnoty sa pretrhol a uprostred čiernoty sa znovu objavila nezničiteľná nádej. Napriek tomu, že dusivá vlhkosť cely Thuanovi ustavične pripomínala, že nad jeho životom visí hrozba.
Z knihy Van Thuan. Slobodný za mrežami.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
