Letné čítanie s nm: Svet plný „ja“ nemá šancu prežiť

Taliansky spisovateľ Sebastiano Vassalli opisuje dnešný svet takto: „Súčasnosť, to je rámus: miliardy a miliardy kričiacich hlasov, všetci súčasne a vo všetkých jazykoch sa snažia prehlušiť jeden druhého slovom „ja“: ja, ja, ja…“

Nachádzame sa vo svete „ja“, vyskladanom z egocentrizmu, ale aj z osamelosti a smútku. „Ja“ podkopáva rodinné, komunitné, cirkevné „my“. V tomto „ja“ je veľká dávka osamelosti, ale aj agresie. Je v ňom aj veľká irelevantnosť osamelých ľudí, ktorí znášajú dejiny bez toho, aby sa k nim vyjadrovali.

Osamelý človek ťažko príde na nejaké iné nasmerovanie dejín. Veď v preceňovaní alebo uzatváraní sa do seba sa rodia sociálne, ale aj národnostné konflikty. Respektíve, musia sa znášať. Napokon, čo je nacionalizmus, ak nie kolektívny egoizmus?

V každom akte solidarity sa skrýva čin za mier.

Dejiny nás zasypali konfliktami. Vojna je nočný zlodej, o ktorom hovorí evanjelium: prichádza znenazdania. Ukrajina žila v ohrození, no jedného dňa sa zobudila a bola napadnutá: vojna sa začala. Židovský spisovateľ Štefan Zweig (Hitler pálil jeho knihy) sa v roku 1940 zo zúfalstva zabil, takto vyjadril pocit bezmocnosti, ktorý ho prenikol, keď jeho krajina vstúpila do vojny:

„Stál som ako všetci ostatní v mojej izbe, bezmocný ako mucha, bezmocný ako slimák, zatiaľ čo v stávke bol môj život a smrť… moja budúcnosť.“ Keď sa určitý konflikt začne, osudy sú v rukách hŕstky tých, čo o vojne rozhodujú.

Zranená Ukrajina vyvolala solidaritu. V každom akte solidarity sa skrýva čin za mier. Solidarita pôsobí proti hospodárskemu násiliu a nespravodlivej spoločnosti, ktorá generuje čoraz viac chudobných. Solidarita má schopnosť sceľovať roztrhané medziľudské tkanivo, lieči z osamelosti a upokojuje.

Integrácia cudzincov je mierovým aktom, pretože predchádza konfliktom a buduje spoločnosť spolunažívania, a tá znamená mier. Také bolo prijatie ukrajinských utečencov. Medzinárodná solidarita je bratským skutkom, prekonáva vzdialenosť a ľahostajnosť voči vzdialeným krajinám, prekračuje hranice a zbližuje ľudí.

Je to politický krok, ktorý upevňuje vedomie, že národy sú súčasťou jednej rodiny a jej osud je napokon spoločný pre všetkých. Bezmocnosť plodí ľahostajnosť, tá vedie k lenivosti a strachu, ale aj k útlaku vyvolanému rozhodnutiami prijímanými na úrovni mimo dosahu občanov.

Príchod Ukrajincov, ktorí utekajú zo svojej krajiny napadnutej Rusmi spochybňuje uzavretosť voči mimoeurópskym utečencom. V posledných rokoch Komunita Sant’Egidio otvorila humanitárne koridory, ako alternatívu, pre viac než 6 000 ľudí.

Prijímaním a integráciou utečencov sme si uvedomili, že tento proces predstavuje obohatenie pre Taliansko v súčasnej demografickej kríze, keď potrebuje nové pracovné sily. V každej integračnej akcii sa prejavuje nasadenie za mier.

Snaha o mier neznamená poddať sa agresorovi, ale zvažovať cenu každej vojny a neustále mať pred očami cieľ: mier.

Poznať, informovať sa a sledovať udalosti znamená zblízka sa na nich podieľať, nie odvrátiť zrak a pozerať inam. Nevedomosť je prvým krokom k nezáujmu. Nesústredenosť vedie k nepremysleným rozhodnutiam aj konaniu tých, čo vojnu vedú a o nej rozhodujú. Živá a informovaná verejná mienka ovplyvňuje politické udalosti a rozhodnutia.

Do centra pozornosti sa musí vrátiť mier ako cieľ každej politiky, dokonca aj samotnej vojny. Nemôžeme sa poddať vojne matke všetkej biedy. Zoberme do úvahy nielen Ukrajinu, ale aj Sýriu, ani ona nežije v mieri, ďalej hnisajúce konflikty, čo požierajú Etiópiu – najstaršiu nezávislú africkú krajinu. (800 000 mŕtvych v Tigraji), vojny rozpútané islamistickým terorizmom v Afrike a mnohé ďalšie.

A to sme sa ani zďaleka nedotkli všetkých hrôz súčasných vojen. Opakujem, že snaha o mier neznamená poddať sa agresorovi, ale zvažovať cenu každej vojny a neustále mať pred očami cieľ: mier. Kvôli tomu musíme obnoviť kultúru mieru a všeobecné hnutie, ktoré z tohto cieľa spraví ústredný bod politiky.

Modlitba je tiež odporom proti vojne. Sú o tom presvedčení mnohí veriacich. Americký biblista Walter Brueggemann píše: „Cirkvi sa ponúka miesto v Pánovej rade, kde sa prijímajú rozhodnutia…“; „Ježiš sa s nami delí o Božie tajomstvá.“

Veriaci môžu prosiť Boha o ukončenie vojny a mier vo svete. Vieme, že Boh chce mier; že mier prináša dobro všetkým ľuďom. Významný reformovaný teológ Karl Barth píše: Boh „nie je hluchý, počuje a koná.

Nekoná rovnako, bez ohľadu na to, či sa modlíme alebo nie. Existuje vplyv na Božie činy, na Božiu existenciu… Naše modlitby sú krehké a úbohé. Lenže nie je podstatné aké sú naše modlitby silné, ale to že ich Boh počuje.“

Boh nekoná rovnako, bez ohľadu na to, či sa modlíme alebo nie.

Starosta Florencie Giorgio La Pira spravil v rokoch studenej vojny zo svojho mesta srdce dialógu a hovorí: „Ja verím v historickú silu modlitby. K modlitbe za mier pozýval aj chudobných, ktorých zhromažďoval v opátstve pri kostole Badia Fiorentina. La Pira je prototypom kresťana, ktorý bojuje za mier: v rukách držal Bibliu, z nej čerpal myšlienky o mieri a pritom hľadel na usporiadanie jednotlivých národov a na ich trápenia.

Solidarita, modlitba, zodpovedná účasť predstavujú útok neozbrojených a mierumilovných ľudí na vojnu: sú srdcom mierových aktivít. Nastoliť mier znamená zaceliť rozkol medzi národmi a medzi ľuďmi: je to liečba rakoviny vojnového rozkolu.

Vojna sa začína ešte pred prvými nepriateľskými útokmi. Vtedy je ešte šanca konať a mierniť rozkoly. „Preventívny mier“ predchádza konfliktom. Nenávisť a absencia dialógu stoja pri počiatkoch hlbokých rozporov. Prvý Jánov list učí: „Každý, kto nenávidí svojho brata, je vrah.“ (1 Jn 3, 15)

Z knihy Volanie po mieri. Prečo mu treba načúvať.