Lukáš Cabala: Prežil by som bez kníh, ale som šťastný, že môžem žiť s nimi

Ako ste sa ako rodina dostali k založeniu antikvariátu?

Úplne od začiatku, teda z ničoho nič, ale postupne. Začali sme s rodičmi zhromažďovať knižky, neskôr sme spustili web a ponúkame ich online. Antikvariát riadime v podstate všetci, rozhodnutia sú spoločné, mňa je len viac vidieť, asi preto, že som tak pribral. (Úsmev.)

Aká je vaša úloha vo firme?

Ja sa starám o marketing na sociálnych sieťach a emailovú komunikáciu, ale väčšinu času mi zaberá pridávanie kníh na web a následne do poličiek. Mama so sestrou majú na starosti kompletizovanie objednávok, fakturáciu a balenie. Otec, podobne ako ja, pridáva knihy do ponuky a popritom chodí po knižky, keď ich treba doviezť.

Knihy a ponúkaný sortiment zaberajú dosť miesta a vy máte naozaj veľký antikvariát. Kde to všetko skladujete?  

Máme cez 38-tisíc položiek. Kníh, platní, printov, tričiek… Deväťdesiatpäť percent, samozrejme, tvoria knihy. Sklad máme v podkroví nášho rodinného domu, ale i priamo v niektorých izbách. Našťastie je všetko nafukovacie, takže ak by bol problém, dofúkame a priestor sa rozšíri. (Úsmev.)

O čo je najväčší záujem? Máte v portfóliu aj nepredajné rarity?

Zvýšený záujem je skôr o konkrétne knižky, nie o celé kategórie. Ale tým, že najväčší podiel kníh tvorí beletria, zdá sa, že práve tá vyvoláva najviditeľnejší dopyt. Ja nás aj považujem za taký čitateľský antikvariát. Tým myslím, že u nás nakupujú skôr čitatelia než zberatelia, a z toho vyplýva aj odpoveď na druhú otázku – nepredajné rarity v tomto zmysle nemáme. Ja mám trebárs knižky, ktoré neplánujem predať, ale to sú buď také, ktoré sa ťažko zháňajú a chystám sa ich čítať, alebo pár tých, čo chcem mať v poličke. No nie je to nič finančne či zberateľsky vzácne, sú vzácne skôr osobne. Knižky Cormaca McCarthyho, Houellebecqa, Kunderu, edícia Na ceste od Volvox Globator a tak.

Znie to ako zoznam na celý rok. Predsa len, existuje kniha či autor, ktorých považujete za svoju srdcovku?

Myslíte niečo kardiovaskulárne? Máme na webe aj kategóriu Čierne na bielom odporúča, tam tieto naše obľúbené knižky zvykneme dávať. Veľa tam toho nie je, lebo ľudia si radi nechajú poradiť a tie naše tipy sa rýchlo rozchytajú. To sa nesťažujem, to je dobre. Vždy sa poteším, keď sa objaví knižka, ktorú môžem do kategórie našich „naj“ zaradiť. Patrí tam napríklad Martin Eden od Jacka Londona, Cesta na severozápad od Kennetha Robertsa, Salingerove poviedky, Ajtmatovovo Popravisko, ale často tam skončí aj kniha novšieho vydania, čo sme si kúpili v kníhkupectve a neskôr za tretinu dali do ponuky, lebo takíto sme my podnikatelia.

Patrí čítanie k tejto profesii a môžete čítať aj v pracovnom čase?

Čítanie v pracovnom čase by prácu neposunulo, lebo čítaním sa knihy do ponuky nepridajú a objednávky nevybavia. Ale čítame veľa po večeroch. V tomto smere sme naozaj nadšenci a dúfam, že je to aj vidieť. Som pomalý čitateľ, ale tých päťdesiat kníh ročne musím stihnúť, aj keby som v decembri prestal prijímať návštevy. Čítam modernú a súčasnú prózu, rád si kompletizujem rôzne edície, no je pravda, že prečítané knihy si zväčša nenechávam.

Prezraďte, čo pre vás znamenajú knihy. Zdá sa, že sú vašou životnou náplňou. 

O tom by sa dala napísať esej rozsahu Ottovho náučného slovníka. Vnímam ich aj ako čosi magické, myslím také to klišé, že nás príbeh vezme do iných svetov, odtrhne z reality a podobne. Osobne milujem knihy aj ako predmet, artefakt. Sú to skrátka krásne veci a je úžasné, že čosi také sa dá otvoriť a človek pri niečom papierovom môže stráviť hodiny, ktoré sú podobne hodnotné ako rozhovory so zaujímavými osobnosťami alebo motanie sa v dobrej galérii. Prežil by som bez kníh, ale som šťastný, že môžem žiť s nimi.

Spolupracujete s ilustrátorkou, dali ste si od nej pripraviť ilustrácie zobrazujúce chod antikvariátu a ponúkate aj tričká s témou Jany Eyrovej. Ako sa vám osvedčil tento krok?

Tá ilustrácia je asi najpopulárnejšia vec, čo sa nám kedy v súvislosti s antikvariátom podarila. Csilla Dózsa nás skvelo vystihla a krásne to dotvára náš príbeh. Na obrázku môžete vidieť aj rozdelenie práce, ktoré som spomínal. S tričkami je to prvá skúsenosť, nič sme od toho nečakali, pár desiatok kusov sa predalo, ale neplánujeme sa meniť na obchod s tričkami, je to skrátka taký doplnok. Jana Eyrová je najpredávanejšia kniha za celých dvanásť rokov našej existencie, tak si zaslúži byť na tričku. Zo spolupráce s Csillou sa veľmi tešíme a chystáme aj ďalšie spoločné projekty. Koncom roka to bola prenádherná vianočná kartička, ktorú sme dávali do decembrových objednávok, v tomto roku to bude nová séria záložiek, a to nie je všetko.

Ako vás ovplyvnila vaša profesia pri autorskej tvorbe?

To asi neviem povedať s nejakou istotou. Najúprimnejšia odpoveď je, že neviem. Ale často sa stáva – a viem, že sa ešte stane –, že niekto z hrdinov mojich noviel bude kníhkupec. Tomu sa nevyhnem, človeku sa dobre píše o tom, čo perfektne pozná. Takže ten vplyv tam je asi viditeľný.

Ako sa pozeráte na čítačky, prípadne knižné secondhandy, ktoré zažívajú v týchto dňoch úspech a sú založené na pohodlnom a rýchlom predaji kníh z druhej ruky? 

Myslíte elektronické čítačky? Sú tu už dosť dlho na to, aby sme mohli povedať, že sa ich netreba báť. Snáď sa niečo podobné bude dať o desať rokov povedať aj o spomínaných knižných projektoch.