Mami, tati, pomôžte mi s úlohami!

V rubrike Krása výchovy reagujeme na ďalšiu otázku rodičov. Sú deti, ktoré aj napriek veku často pri domácich úlohách vyhľadávajú pomoc rodiča a prenášajú zodpovednosť za svoju prípravu do školy na neho. Dôvodov môže byť viacero. Psychologička radí, ako posilniť u detí rozmer samostatnosti a zároveň upustiť od prehnanej kontroly zo strany rodičov.

Exkluzívne pre vás čitateľov nm.sk odpovedá Lucie Kotková, psychologička a psychoterapeutka z Brna.

Otázky do rubriky Krása výchovy môžete posielať na adresu: vychova@nm.sk.

Náš 12-ročný syn sa nerád učí sám. Odkladá úlohy na poslednú chvíľu, je dosť pohodlný a väčšinou si počká, kým ho prizvem k spoločnému učeniu. Pomáha mu, keď ho aspoň počúvam, prípadne niečo vysvetlím. Je šikovný, má dobré známky, ale očakávala som, že v jeho veku už bude autonómnejší. Ako ho mám viesť k väčšej zodpovednosti a samostatnosti?

Srdečne vás pozdravujem a ďakujem za otázku. Máte pravdu, že od dvanásťročného dieťaťa už máte právo očakávať viac samostatnosti. Je otázka, z akého dôvodu to syn robí, či je – ako píšete – iba „pohodlný“ a nechce sa mu, alebo či má nejaký vnútorný blok (napríklad je úzkostnejší, neistý, má strach z toho, že by urobil chybu a nedôveruje vlastným schopnostiam). Asi by som potrebovala tiež vedieť, ako ste postupovali prvých šesť rokov jeho dochádzky do školy, či a ako ste sa to pokúšali zmeniť.

V istom veku je určite vhodné prestať preberať zodpovednosť za školské povinnosti dieťaťa.

Tak či tak syn odovzdáva zodpovednosť za domácu prípravu vám – vy mu musíte úlohy pripomínať, vy pri ňom musíte sedieť a pri výsledku ručíte za to, že zadania vypracuje dobre, látku správne pochopí a naučí sa ju. Trochu by ma zaujímalo, či má rovnaký postoj aj v iných situáciách, ktoré so školou nesúvisia – či je samostatný, zvládne si niečo zariadiť, stráži si svoje povinnosti a veci a podobne.

V každom prípade je určite vhodné prestať preberať zodpovednosť za jeho školské povinnosti. Nemusíte to robiť nejako násilne, zo dňa na deň, skôr je vhodné skúšať meniť návyky pozvoľna. Začala by som tým, že by som si so synom sadla a vysvetlila mu, prečo je dôležité, aby si domácu prípravu do školy robieval sám. Potom napríklad spoločne naplánujte, ako budete postupovať. Môžete navrhnúť nejaký systém, ktorý mu bude pomáhať mať kontrolu nad úlohami namiesto vás (dá sa napríklad nastaviť pripomienku do mobilu na každý deň, podľa toho, kedy prichádza zo školy alebo z krúžku). Spočiatku by som mu pripomenula iba raz za popoludnie, že má azda nejaké povinnosti do školy, ale či si ich pôjde robiť, by som už ponechala na neho. Postupne by som upustila aj od toho.

Navrhnite systém, ktorý mu bude pomáhať mať kontrolu nad úlohami namiesto vás.

Prestaňte kontrolovať, či má do školy nachystané všetky úlohy a pomôcky. Ak niečo zabudne, musí v tomto veku zvládnuť niesť dôsledky za to, že si to neustrážil (možno dostane poznámku alebo horšiu známku z testu). Zo začiatku z toho môže byť smutný alebo nahnevaný, môže sa na vás zlostiť a hovoriť, že je to vaša chyba. Ak sa mu niečo nepodarí, nemajte pocit viny, ale pomôžte mu vymyslieť, čo môže urobiť nabudúce, aby na svoje povinnosti nezabúdal.

Je dobré sa s ním taktiež dohodnúť, ktoré predmety sú pre neho náročnejšie a kde potrebuje prípadnú pomoc, a čo naopak už zvládne sám. Pri predmetoch, ktoré sú pre neho náročnejšie a pri ktorých si viac žiada vašu prítomnosť, by som uvažovala, ako mu pomôcť, ale určite by som to nepreháňala. Nie je potrebné, aby ste pri ňom celý čas presedeli, nekontrolujte proces, ale iba výsledok. Napríklad skontrolujte úlohu, či je napísaná správne, alebo ho vyskúšajte pred písomkou.

Prestaňte kontrolovať, či má do školy nachystané všetky úlohy a pomôcky. Ak niečo zabudne, musí v tomto veku vedieť niesť dôsledky za to, že si to neustrážil.

Pokiaľ sa syn zatiaľ nedokáže na testy učiť sám, pretože ste to doteraz robievali spolu, pokúste sa nájsť nové postupy, které mu pomôžu – robiť si poznámky, vypísať si dôležité body, farebne si podčiarknuť alebo zvýrazniť niektoré slová v zošite, nahrať si text zo zošita na diktafón v mobile a počúvať ho. Spôsobov efektívneho učenia je mnoho, keď pohľadáte na internete, určite nájdete veľa dobrých nápadov, ako pomôcť dieťaťu lepšie sa učiť.

Samozrejme, ak dieťa niečomu nerozumie, je dobré mu látku vysvetliť, ale položte si otázku, či to nevyhnutne musíte urobiť vy. Syn si napríklad môže nájsť nejaké video na internete, kde mu učivo alebo postup niekto vysvetlí. Alebo môže poprosiť o pomoc nejakého spolužiaka či učiteľa v škole.

Držím vám i synovi palce na ceste k jeho väčšej samostatnosti!