„My“ verzus „oni“ pred voľbami. Sprievodca výsledkami DEMDIS diskusií

Slovensko sa zmieta v konfliktoch a ostrá predvolebná kampaň spoločenskej pohode nepomáha. Neschopnosť viesť slušný a vecný dialóg, pocit odcudzenia a nadradenosti, umelé nafukovanie konfliktov… To všetko obmedzuje našu kolektívnu spoluprácu a akcieschopnosť pri riešení závažných problémov našej krajiny.

Misiou iniciatívy DEMDIS je nachádzať, budovať a rozvíjať vzájomné porozumenie. V tíme DEMDIS sme presvedčení, že počas divokého predvolebného obdobia je to o to dôležitejšie a potrebnejšie. Preto sme odštartovali septembrový diskusný blok a teraz vám prinášame sprievodcu výsledkami našich vzájomných konverzácií. Táto unikátna sonda obsahuje nielen súhrn výsledkov septembrových diskusií, ale aj naše návrhy, tipy a odporúčania, ako budovať komunikačné mosty.

Článok je len výňatkom z kompletného sprievodcu, ktorý si môžete stiahnuť v PDF podobe.

Pred akou „pliagou“ potrebujeme zachrániť?

Slovensko, prechádzajúce náročným obdobím, čaká zásadné rozhodnutie. Voľby sú vyvrcholením spoločenskej diskusie a srdcom demokracie. Napriek zhode vo vážnych výzvach sa zmietame v „bratovražednom boji“. Hádame sa, prešľapujeme na mieste a stagnujeme. Prečo nie sme schopní spolupracovať na riešeniach? Skutočne nás rozdeľujú hodnoty? Kto tu zarába na konfliktoch? Akú chceme spoločnosť? A kým vlastne sme?

Prvým krokom riešenia spoločných problémov je ich pomenovanie a určenie priority ich riešenia. Upadajúce zdravotníctvo, narastajúca chudoba, zaspaté školstvo, odliv mozgov či korupcia – to všetko však vnímame ako vážnejšie problémy než „kultúrne vojny“. Prioritne by sme mali riešiť výzvy, na ktorých sa zhodneme, že sú vážne. Bez toho spolu ďaleko nezájdeme.

Politici neraz maľujú čertov na stenu, aby sa potom mohli pasovať do roly záchrancov národa.

Diskusiami sme dospeli k zhode na systematickom probléme – chýba nám slušný, vecný a racionálny dialóg. Práve jeho absencia je tou „pliagou“, pred ktorou sa potrebujeme zachrániť. Na to však netreba spasiteľov, ale aktívnych občanov a slušných diskutérov. Bez férovej diskusie niet porozumenia, dôvery ani spolupráce.

To však podkopáva hojne využívaná politická stratégia „rozdeľuj a panuj“. Zhodujeme sa, že politici neraz maľujú čertov na stenu, aby sa potom mohli pasovať do roly záchrancov národa. I keď to odmietame – politici by mali byť slušní, neviesť sa na vlne nenávisti a nerozdeľovať spoločnosť.

Narastajúce napätie

Problém je však nielen v tom, že konflikty pútajú pozornosť, ale aj v tom, že podkopávajú našu schopnosť spolupráce. Kmeňové myslenie „my“ verzus „oni“ zneužívajú populisti na mobilizáciu svojho tábora a zabezpečenie podpory „našich ľudí“. V skutočnosti sa však nechceme nechávať zbytočne rozdeľovať. Riešením je dialóg a úprimná snaha navzájom si porozumieť.

Zneužívanie stratégie „rozdeľuj a panuj“ politikmi však neznamená, že bez toho by všetky napätia pominuli. V rozmanitej spoločnosti je prirodzené a žiaduce, že každý máme svoje sny, predstavy, potreby a ciele. A tie sú často protipólne. Pýtali sme sa teda, aký konflikt leží na pozadí bežných hádok. Čo umožňuje politikom zneužívať naše kmeňové myslenie „my“ verzus „oni“ na vlastné politické ciele?

Diskusiami sme identifikovali aj konflikty, ktoré ležia pod povrchom. Okrem zásadného civilizačného štiepenia medzi Západom a Východom to je spor medzi „elitami“ a „bežnými ľuďmi“, ktorý ide ruka v ruke s konfliktom medzi vlastníkmi kapitálu a pracujúcou triedou. Tieto spoločenské štiepenia sú väčšinovo a zhodne vnímané naprieč tábormi.

Slušným a vecným dialógom budujeme vzájomné porozumenie a vytvárame základy našej spolupráce.

Demokracia je diskusia – a v tomto svetle záver príliš neprekvapuje. Ak žijeme v systéme, ktorý nás presviedča o ideáloch slobody, rovnosti a dôstojnosti a zároveň ich nedokážeme vierohodne realizovať, problém (demokratický deficit) je na svete.

Štrukturálny konflikt medzi „elitami“ a „bežnými ľuďmi“ sa tak dá chápať ako spor medzi tými, ktorým súčasné status quo vyhovuje, a tými, ktorí pociťujú frustráciu z vylúčenia. Jedna strana druhou neraz pohŕda – a tá druhá dlhodobú frustráciu premieta aj do radikálnejších prejavov nesúhlasu (s demokratickým konsenzom či spoločenskou zmluvou).

Všetci na jednej lodi

Ak nám k tomu všetkému chýba aj vzájomné porozumenie a pochopenie našich neraz neľahkých životných situácií, nemožno sa príliš čudovať narastajúcemu napätiu. Hádky, urážky, nálepkovanie, snaha umlčať druhú stranu či vyhrážanie sa a fyzické násilie sú pochopiteľnými dôsledkami.

Zhodneme sa však, že to je cestou do pekla, pričom existuje aj iná. Slušným a vecným dialógom budujeme vzájomné porozumenie a vytvárame základy našej spolupráce. Všetci sme na jednej lodi – považujeme sa za omylných, no empatických ľudí a diskutérov s otvorenou mysľou. Spoločne chceme žiť v lepšej spoločnosti a konať dobro.

Podľa diskusií sa vnímame ako aktívni občania, ktorí sú ochotní vstupovať do slušného dialógu s druhou stranou. Len tak sa zachránime pred spoločenskými neresťami.

Ak sa nám podarí tieto naše ašpirácie premieňať na realitu a nevraživosť odsunúť bokom, môžeme sa mať všetci lepšie. Vytvorením nových fór demokratickej diskusie môžeme vyrovnať pokrivené zrkadlo politiky a verejného diskurzu. Napriek tomu, že demokracia a diskusia dnes čelia vážnej kríze, zhodujeme sa na tom, že riešením je férový, otvorený a slušný dialóg.

Otázkou už je len to, či to myslíme úprimne a vážne. Máme odvahu vydať sa cestou, ktorá môže byť neraz nepríjemná, no očisťujúca? Máme odvahu nenechávať sa zbytočne rozdeľovať?

V DEMDIS tvoríme svet férovej a otvorenej diskusie. Ďakujeme za vašu ochotu podieľať sa na ňom a hľadať spoločné riešenia. Ďakujeme vám za účasť!