Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Slová. Technicky vzaté, nie sú ničím iným ako zvukovými vlnami, ktoré rozvibrujú ušné bubienky, atramentovými znakmi s rozpoznateľným tvarom na papieri, pixelmi, usporiadanými určitým spôsobom na obrazovke, alebo neurologickými impulzmi v našom mozgu. Alebo sú predsa len oveľa viac. A to vieme všetci, aj bez toho, aby sme boli lingvistami.
Spomínam si, že keď som bola dieťaťom, veta „nechce sa mi“ bola takmer zakázanou frázou, skoro nikdy sa nepoužívala, len ak potichu, cez zuby, akoby to bola nadávka. Myšlienka „nemám chuť niečo robiť“ určite nebola neznámou, práve naopak, ale nehovorila sa len tak ľahkovážne. Možno zo slušnosti, možno zo zvyku, možno preto, že to nemalo zmysel. Neviem. Ale ako mnoho iných vecí, aj toto tabu sa v priebehu rokov už zdá byť prekonané a dnes mám pocit, že túto vetu počuť takmer odvšadiaľ.
Ale čo to vlastne obnáša? Prečo môže byť táto veta veľmi nebezpečná? Odpoveď je veľmi jednoduchá: slová majú na nás a na ostatných mimoriadne silný vplyv, majú moc zmeniť naše myslenie, vyvolať konkrétne činy a samy osebe byť činmi.
Tak ako slovo dokáže ničiť, tak môže aj niečo pozitívne vytvárať.
Vyslovovať vetu „nemám na to chuť“ je kontraproduktívne z dvoch dôvodov: na jednej strane preto, že nemá žiadnu informačnú hodnotu pre toho, kto ju počuje, na druhej strane preto, že škodí tomu, kto ju vyslovuje. Upresňujem, že existujú kontexty a situácie, v ktorých je táto veta úplne neškodná alebo dokonca užitočná či potrebná, ale, úprimne povedané, ide o výnimky v porovnaní s množstvom situácií, v ktorých ju skutočne počujeme alebo ju sami vyslovujeme, a práve na tie sa teraz zameriame.
Keď niekomu povieme, že sa nám nechce, zvyčajne tým vyjadrujeme dve veci: buď lenivosť či neochotu hovoriaceho, alebo pocit viny, ktorý zvaľujeme na poslucháča. Ani jeden z týchto dvoch aspektov sa nezdá byť zvlášť konštruktívny – ani pre samotnú činnosť, ktorú treba urobiť, ani pre celkovú atmosféru dobrej nálady medzi ľuďmi, a teda v konečnom dôsledku ani pre vzťah.
Najväčšiu škodu však utrpí ten, kto si namýšľa, že vyslovenie tejto frázy k niečomu slúži, zatiaľ čo v skutočnosti slúži len na to, aby sa človek vyžíval v sebaľútosti, ktorá sa v posledných rokoch – možno v dôsledku rastúceho individualizmu – stala úplne bežnou. Nepomáha však ani pri vykonávaní danej úlohy, ani pri riešení situácie správnym spôsobom. Tieto slová blokujú pozitívnu energiu a sústreďujú pozornosť na negatívne aspekty.
Platí však, že tak ako slovo dokáže ničiť, tak môže aj niečo pozitívne vytvárať.
Ak si zvykneme nahrádzať „nechce sa mi“ silnými a pozitívnymi vetami, môžeme premeniť nepríjemnú činnosť na príležitosť k cnosti. Pre veriacich je osvedčenou praxou využívať takéto príležitosti na oslavu Pána.
Existuje mnoho viet, ktoré môžeme vysloviť, aby sa aj nepríjemná činnosť premenila na príležitosť ku konkrétnej modlitbe, napríklad: „Toto ti obetujem.“
Pre všetkých, veriacich aj neveriacich, je veľkou pomocou nahradiť slová „nemám na to chuť“ slovami „z lásky“. Robím to z lásky. Nie preto, že musím, nie preto, že je to potrebné, nie preto, že som dobrý. Ale z lásky. Čej lásky, to je voľba, ktorú si každý robí vo svojom srdci.
Slová sú dôležité, aj keď ich počuje len ten, kto si ich myslí. Tak ako si človek vyberá, čím sa živí a čím sa obklopuje, rovnako dôležité je uvedomovať si silu a dôsledky slov, ktoré si vyberáme, pretože formujú spôsob, akým čelíme malým i veľkým výzvam každodenného života.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
