Nemali by sme nechať manželstvá po sobáši na pokoji

Sprevádzanie manželov ako výzva času

Dvaja čerství manželia sú postavení pred množstvo nových výziev, pričom najsilnejšia z nich je práve tá, ako od počiatku budovať svoj vzťah medzi sebou a Bohom čo najvernejšie. Štart je vždy dôležitý, od neho závisí aj smerovanie, aj spôsob životnej cesty. Presne na toto upozorňuje Gabriella Gambino, podsekretárka Dikastéria pre laikov, rodinu a život: Cirkev musí venovať viac pozornosti manželom pred a po uzatvorení manželstva. Nakoniec, aj dve synodálne stretnutia o rodine ešte na začiatku pontifikátu pápeža Františka a predovšetkým apoštolská exhortácia Amoris laetitia upriamujú pozornosť Cirkvi práve na sprevádzanie manželov ako na potrebu času, rozlíšenú vzhľadom na situáciu mladých párov a spoločnosti.

Zdá sa, akoby sprevádzanie manželov bolo v pastoračnej praxi niečím novým. Pravda však je, že ho spomína aj Kódex kánonického práva ako potrebu. Pápež František znovu vyzýva obnoviť sprevádzanie manželov v Amoris laetitia, ktorý len potvrdzuje toto vnímanie vložené do apoštolskej exhortácie Familiaris consortio pápežom Jánom Pavlom II. Obaja pápeži si boli istí, ako je nevyhnuté znovu sa vrátiť k tejto praxi: pápež František vidí dokonca v sprevádzaní kľúč, ako pomôcť novým manželským párom lepšie pochopiť, čo bolo kedysi pre rodiny normálne a čo bežne v prirodzenom prostredí pevných rodinných zväzkov v rámci vzdialenej prípravy na manželstvo dostávali od svojich rodičov doma.

Práve prudko zmenená situácia v rodinách, ktoré zápasia so sekularizáciou, stratou katechetického zápalu ohlasovať evanjelium svojim deťom, nepoznaním právd viery do dôsledkov prenesených do životnej praxe, ako aj s kultúrnym tlakom, je dôvod, prečo mnohí mladí pred vstupom do manželstva nepoznajú základné pravdy viery, a tým ani podstatu sviatosti manželstva zo svojich rodín. Keďže nezažili príklad dobrého kresťanského manželského života, potrebujú ako pomoc a prevenciu sprevádzanie.

Skúsenosti tých, ktorí pripravujú snúbencov do manželstva alebo pracujú s mladými ľuďmi ako animátori spoločenstiev, často hovoria, ako veľmi majú pokrivené predstavy o rodine, manželstve, prijímaní detí, a to aj v súvislosti s učením viery a postojmi Cirkvi, ktorým často nerozumejú správne. Toto je dôvod, pre ktorý je nevyhnutné zmeniť pastoračnú prax Cirkvi a venovať sa týmto párom. Je to krok, ktorý zabráni zvýšenému počtu anulácií manželstiev, ako aj zraneniam, krízam a rozpadom sviatostných manželstiev, ku ktorým by pri dobrom sprevádzaní nemuselo dochádzať.

Zároveň chceme a potrebujeme mladým ľuďom ukázať krásu manželstva a rodiny, aby sme ich zbavili strachu, snahy uniknúť pred sviatosťou manželstva, obáv z prijímania detí ako daru a života vo vernosti. Strach vstúpiť do manželstva je prejavom ich zranení a zlých skúseností, ktoré získali vo svojich pôvodných rodinách, kde často chýbala živá viera, praktizovaná prijatím, láskou, odpustením a rastom ku svätosti.

Zanedbanie formácie manželov a rodín vo farnostiach počas rokov totality, ale aj po nich nám aj tu na Slovensku prináša príliš veľkú „daň z obratu“ v podobe mladých, ktorí nechcú žiť tak, ako ich rodičia. Tým, že často šlo o formálne katolícke manželstvá a rodiny, no bez vnútorného obsahu, zápalu a radosti, obraz kresťanských manželstiev v nich vyvoláva obavy, ak nie aj pochopiteľný odpor k takémuto životu. Máloktorí z nich sa pritom stretli so živým spoločenstvom, s formáciou vo viere, s príkladom skutočne krásneho manželského života vo svojom okolí, aby porozumeli, že to, čo zažili, nebolo tým, čo Cirkev a Boh ponúka ako dobré.

Sprevádzať týchto mladých teda znamená zmeniť súčasnú bežnú prax života „na hromádke“ či striedanie partnerov a vytváranie „patchworkových“ rodín s množstvom zranení. Ak budeme snúbencov sprevádzať, hovoriť s nimi, vysvetľovať, dávať im zažiť ako sprevádzajúce páry príklad svojich manželstiev, ktoré sa snažia skutočne žiť podľa geniálneho Božieho scenára o manželstve, zmeníme ich dôvody, pre ktoré sa bránia vstúpiť doň a žiť ho.

Práve prudko zmenená situácia v rodinách je dôvod, prečo mnohí mladí pred vstupom do manželstva nepoznajú základné pravdy viery, a tým ani podstatu sviatosti manželstva zo svojich rodín. Keďže nezažili príklad dobrého kresťanského manželského života, potrebujú ako pomoc a prevenciu sprevádzanie.

Potrebné je teda iné ohlasovanie, iný spôsob práce so snúbencami a manželmi. To pomôže manželom pochopiť, že manželstvo je skutočne dobré a pravé povolanie, no rovnako ako kňazstvo si vyžaduje dôkladné rozlišovanie pred aj po uzavretí manželstva. V dnešnej situácii nepostačuje už len príprava na samotný obrad sviatosti manželstva, ale je nutné sprevádzanie v manželskom živote.

Výbornou správou je, že Cirkev porozumela, ako sú v súčasnosti manželia veľmi odkázaní na jej pomoc. Na druhej strane je výborné rozlíšenie doby, že bez zdravých manželstiev a rodín Cirkev ťažko obnoví samu seba, ak sú teda rodiny prvou bunkou Cirkvi. Poslední pápeži, predovšetkým Ján Pavol II. , ako aj pápež František, jasne smerujú pastoračnú starostlivosť práve na rodinu. Svedectvom sú aj mnohí noví blahoslavení z radov rodín, na čele s Louisom a Zeliou Martinovcami, rodičmi svätej Terézie z Lisieux. Aj z tohto uhla pohľadu je blížiaca sa slávnosť blahorečenia rodiny Ulmovcov v Poľsku výbornou pastoračnou správou a povzbudením pre rodiny, ako žiť autenticky ako manželia a rodičia. Rovnako to platí aj o blížiacom sa treťom roku sviatku starých rodičov a seniorov, ktorý znovu upriamuje pozornosť na rodinu a dáva motiváciu žiť v nej.

Kto má sprevádzať?

Aj u nás sme z tradičného spôsobu pastorácie boli zvyknutí na aktivitu kňazov smerom k veriacim a rovnako to často aj právom očakávame aj teraz, v akútnej potrebe sprevádzania snúbencov, manželov a rodín. Hoci sú zasvätení nevyhnutnou súčasťou a potrebnou zložkou pri formácii párov, pápež veľmi dáva do popredia spoluprácu kňazov a manželov pri tejto službe sprevádzania. V každom tíme prípravy snúbencov, animačných skupiniek mladých či sprevádzajúcich skupín pre manželov by mali byť manželia pevnou súčasťou zostavy. Dôraz Cirkvi sa však kladie aj na dôkladnú a trvalú formáciu kňazov aj manželov na túto službu. Rovnako je nevyhnutné, aby seminaristi mali ešte pred vysviackou skúsenosť s rodinnou pastoráciou vo farnostiach a spoločenstvách, aby nepoznali manželstvo len z prednášok.

Svoje o tom povedal aj vladyka Cyril Vasiľ počas Konferencie o rodine začiatkom mája v Badíne, keď pripomenul, že množstvo seminaristov prichádza z neúplných či nie dobre fungujúcich rodín, a tak ťažko možno od nich očakávať dobrú skúsenosť s rodinou a jej životom vo sviatostnom manželstve, ktoré by im bolo vzorom a inšpiráciou v pastoračnej praxi. Aj to je dôvod, pre ktorý napriek akútnej potrebe sprevádzania a tým aj prevencie proti pádom, či až rozpadom manželstiev, ešte nie je možné zabezpečiť túto službu v plnej miere.

Potrebu tejto služby videli už pred rokom a pol manželia Katarína a Kamil Baginovci, zodpovední za vedenie poradenského centra pre rodiny Family Garden. Práve oni spolu so saleziánom Karolom Maníkom stoja za spustením projektu ASAP (Ako pomáhať a sprevádzať). Projekt vznikol ako odpoveď na hlasy „zdola“, predovšetkým od saleziánov spolupracovníkov, ktorí videli situáciu v rodinách a porozumeli, že medzi kňazom a koučom musí existovať ešte jedna, viac osobná a bližšia spojka: sprevádzajúci pár manželov.

Katarína Baginová povedala: „Prichádzajú sa školiť ľudia, ktorí sami seba označujú ako bútľavé vŕby, veľmi často sa im iní zverujú a oni nevedia, čo s tým urobiť, aby im pomohli.“ Kurz ASAP im pomáha dobre porozumieť správnej komunikácii, emóciám a prijatiu, ako aj postupom pri sprevádzaní, a tak môžu byť títo ľudia pripravení pomôcť práve tam, kde sú a to bez oficialít. Oni sami zatiaľ odmietajú predstavu nejakého registra sprevádzajúcich osôb, usilujú sa byť vnímaví na svoje okolie a naozaj výborne zasahujú. Za osemnásť mesiacov existencie projektu ASAP ním prešlo vyše 650 ľudí a záujem stále pretrváva. „Často príde niekto z nejakého mesta a vidí, čo mu kurz dal. Preto túži v dobrom ho dopriať svojim priateľom, ktorí tiež slúžia, aby vedeli dobre robiť túto prácu,“ hovorí Katarína Baginová. Často ich pozývajú školiť, vyslovene cítia nevyhnutnosť a potrebu sprevádzania a sú ochotní vložiť čas nielen do školenia sa, ale aj do služby. Katarína Baginová hovorí, že dostali pozvanie na východné Slovensko robiť skupinové školenie pre tých, čo vedú rodinné spoločenstvá – pretože nie každý z vedúcich má dar sprevádzať alebo neovláda právne postupy či zručnosti na plnenie tejto úlohy. Výsledkom bolo dvojdňové školenie animátorov manželských stretiek, aby robili svoju službu lepšie, napríklad aj vtedy, ak majú v skupinke vyrušujúceho člena, ktorého nechcú stratiť, a na druhej strane ho potrebujú usmerniť tak, aby v nej ostal a neprinášal do diania na stretnutí rozdelenie.

Ideálne – aj podľa Dikastéria pre laikov, rodiny a život – by sprevádzanie malo prebiehať v úzkej spolupráci medzi kňazom a sprevádzajúcimi manželskými pármi. Realita na Slovensku je však iná, aj podľa Kataríny Baginovej sú to skôr lastovičky medzi kňazmi, ktorí sami pozvú na školenie alebo s radosťou prijmú takýto pár, ktorý by sa im mal ohlásiť po ukončení školenia a ponúknuť sa do služby vo farnosti. Realita je taká, že mnoho kňazov nejaví záujem o pastoráciu manželov a rodín, a tým ani o sprevádzanie, a často je v malých farnostiach na dedine nastavenie veriacich také, že odmietajú čokoľvek, čo je nové – nech je to akokoľvek dobré. Ostáva teda už len na vnímavosti každého sprevádzajúceho páru, aby bol pozorný a otvorený voči tým, ktorí potrebujú pomoc. Táto pomoc má však vysoko preventívny účinok s minimálnym rizikom, keďže prostredníctvom sprevádzajúceho páru vstupuje do diania skôr, ako začnú skutočné vážne zranenia a problémy. Dobrý sprevádzajúci pár dokáže usmerniť v pochybnostiach, povzbudiť v dobrom rozhodovaní a pomôcť vrátiť sa k ideálu, ktorý všetci nosíme v srdci, no často vinou nedostatočnej výchovy či zlým skúsenostiam a zážitkom z pôvodných rodín nevieme správne komunikovať, rozlišovať a konať v prospech svojho manželstva a jeho rastu k svätosti.

Je čo ponúknuť

Ešte stále tu však máme plno rodín, v ktorých dorastajú ďalšie generácie – a mali by byť pripravené na život. Je tu aj dosť tých, ktorí túžia žiť inak, ako to videli doma alebo vo svojom okolí, a nie celkom vedia ako. Vzhľadom na stále nepostačujúcu pastoráciu rodín a manželov vo farnostiach, zvlášť na vidieku, je potrebné aj im ponúknuť alternatívu, ako naozaj plnohodnotne žiť v manželstve a a vnímať ho ako to najlepšie, čo sa im mohlo prihodiť a čo im Boh ponúkol.

Práve preto je k dispozícii – a to aj v našich slovenských reáliách – viacero výborných materiálov. Cieľom je „manželský katechumenát“ ako spôsob formácie manželov. Katechumenát má byť zároveň odpoveďou na súčasné duchovné aj antropologické krízy, na pochybnosti o sebe, o tom druhom, a rovnako je aj odpoveďou na strach vstúpiť to trvalého zväzku. Jednoducho potrebné je naučiť ich, čo manželstvo z pohľadu Boha a Cirkvi v skutočnosti je, ako Bohu a Cirkvi na ňom záleží, ako práve v ňom Boh buduje osobnosť každého z manželov a zároveň ich spoločne ako páru, ako ich vedie k dozrievaniu, k altruistickej láske a darovaniu sa.

Hoci sme katechumenát doteraz poznali len v súvislosti s prípravou na krst dospelých, je namieste ho použiť aj pri formácii snúbencov, mladých, manželov v akomkoľvek štádiu manželstva, ktorí ho zas budú vedieť v praxi aj slovami priniesť do svojich rodín a vkladať výchovou a príkladom do svojich detí. Ak pod pojmom katechumenát rozumieme sprevádzanie k zrelosti viery, prijatiu kresťanského života, k porozumeniu a životu podľa mravných zásad, k aktívnemu životu v spoločenstve Cirkvi pri slávení liturgie, je to presná odpoveď na to, čo potrebujú manželstvá aj rodiny. Upevnenie v týchto postojoch, pravdách a hodnotách napomôže prijať samého seba, toho druhého, Boha ako Otca, Cirkev ako skutočnú milujúcu matku a nakoniec dovolí prijať aj nový život ako dar a radosť namiesto doterajšieho strachu a odmietania detí z rôznych dôvodov.

Súčasťou manželského katechumenátu sú aj state o tajomstve ľudskej osoby, jedinečnosti muža a ženy, aj o ich sexualite v hĺbke nielen telesného, ale aj duchovného prežívania. Práve porozumenie celému jemnému mechanizmu lásky k Bohu, k sebe aj tomu druhému vedie katechumenov k skutočnej čistote a cudnosti ako ku skutočnému prejavu zrelej slobodnej lásky. Čistota totiž je spojenec lásky, nie jej nepriateľ, ako hovorí aj pápež František v exhortácii Patris corde: „Čistota je skutočnosť, že sa človek oslobodí od posadnutosti vo všetkých oblastiach života. Len keď je láska cudná, je to skutočná láska. Láska, ktorá chce vlastniť, sa nakoniec vždy stáva nebezpečnou, väzní, dusí, robí nešťastnou.“ Skúsenosť mladých ľudí s čistotou je oslobodzujúca: učí ich prehlbovať svoj vzájomný vzťah na všetkých úrovniach a zároveň nepodľahnúť tlaku zredukovať toho druhého len na rozmer tela.

Pod pojmom katechumenát rozumieme sprevádzanie k zrelosti viery, prijatiu kresťanského života, k porozumeniu a životu podľa mravných zásad, k aktívnemu životu v spoločenstve Cirkvi pri slávení liturgie.

V slovenských podmienkach je touto formou katechumenátu napríklad čerstvo vydaná Malá cesta kresťanských manželov, čoskoro budú v ponuke aj v slovenčine materiály Katechumenátne itineráre pre manželský život či pastoračná príručka Svätosť v rodine, ktorá vyjde v auguste tohto roku. Pre tých, ktorí hľadajú, ako pomôcť svojmu manželstvu či iným, je k dispozícii ponuka materiálov Rady pre rodinu pri KBS. Dávať je čo a z čoho, dôležité je odvážne vstúpiť do premeny a chcieť sa učiť.

Drobnosti, ktoré urobia veľa

Žiť dobre v manželstve a viesť dobrý rodinný život si vyžaduje dôslednú pripravenosť a neustály osobný aj spoločný rast. Preto nie je jedno, či aj napriek prejdeniu programom prípravy do manželstva pripustíme všetkých snúbencov k sviatosti manželstva. Sám pápež František poznamenal, že mnohým prípadom neplatnosti manželstva by sa dalo predísť, ak by snúbenci počkali so sobášom a dosiahli väčšiu osobnú zrelosť rozlíšiť, či je skutočne manželstvo ich spoločnou cestou. Čas zasnúbenia má byť totiž časom rozlišovania – a to aj s takým výsledkom, že sa pár snúbencov rozíde a nezosobáši. Ak je to výsledok dobrého poznávania sa, rozlišovania a uvažovania, je to vždy lepší krok, ako nešťastné manželstvo, zranenia či žiadosť o anuláciu.

V každom prípade je uzavretie manželstva niečím iným, ako koncom chodenia či snúbeneckého času: je to štart na spoločnej trase dozrievania, rastu, posväcovania sa, obety, na ktorej je potrebné mať sprevádzanie od prvých dní. Nie je teda ani múdre, ani dobré nechať tieto páry samy na seba. Často to totiž vedie k strate horlivosti vo viere a v jej raste, k rozchodom manželov pri prvej kríze a neschopnosti hľadať iné riešenie. Zdá sa im, že sú príliš krehkí na takýto spôsob života a že sami situáciu nezvládajú. Mať nablízku niekoho, kto im pomôže prejsť tento náročný čas – kritických je prvých sedem rokov manželstva, zvlášť ten siedmy – môže byť len dobré.

Dikastérium pre laikov, rodiny a život odporúča tiež vniesť do pastoračnej praxe časté obnovovanie manželských sľubov vo farnostiach, a to s plnou vážnosťou, slávnosťou a radosťou. Toto obnovovanie prináša nielen požehnanie pre manželov, ale znovu ich upevňuje v odhodlaní vytrvať. Výborné je, ak im farská komunita urobí z tejto obnovy manželských sľubov slávnosť a radostne spolu prežijú deň. Rovnako je takéto obnovenie sľubov vo farnosti svedectvom pre mladých ľudí, že sviatosť manželstva je možná, prináša krásny a plnohodnotný život vo dvojici s Bohom. Tam, kde to nie je zvykom, povzbudzuje Dikastérium laikov, aby si žiadali túto obnovu manželských sľubov vo farnostiach.

Výborným krokom je vytvoriť sieť zrelých aktívnych rodín vo farnostiach, ktoré budú nápomocné tým manželom a rodinám, ktoré sa ocitnú v situácii vhodnej na sprevádzanie. Či už ide o roztržky, nezhody týkajúce sa výchovy a spoločného života, duchovnej cesty a formácie, postavenia muža a ženy alebo zvyklostí, ktoré si obaja prinášajú z pôvodných rodín a náročne sa zlaďujú pri vytváraní tých svojich, sprevádzajúci manželský pár dokáže jemne a vnímavo previesť takéto manželstvo náročným obdobím tak, aby ostali spolu s dobrou skúsenosťou z prekonanej skúšky.

O zriadení rodinných pastoračných služieb tu na Slovensku však zatiaľ môžeme len snívať. Aj keď nám pribúdajú vyškolené sprevádzajúce manželské páry, sieťovanie a hlavne spolupráca s kňazmi je stále podnetom na mnoho modlitieb a komunikácie, hoci aj túto potrebu jasne pomenovalo Európske synodálne stretnutie v Prahe tohto roku.

V každom prípade je sprevádzanie manželských párov a snúbencov výborným krokom, ktorý pomôže udržať vzťahy zdravé, rodiny a manželstvá súdržné a pevné. Ak môžeme teda sprevádzaním získať toľko dobra pre manželov a ich rodiny, je múdre a správne v ňom pokračovať, podporovať ho, hľadať cesty spolupráce s kňazmi a vedením Cirkvi tu na Slovensku. Svätý Otec František má v tejto veci jasno, laici na Slovensku sú pripravení.

Voľne spracované podľa Famille Chretienne.