Pozitívny vývoj trhu práce je prekvapujúci, keďže najmä priemysel a stavebníctvo zažili ťažký prvý štvrťrok s poklesom produkcie a neistými vyhliadkami pre biedny ekonomický rast v Európe. Zdá sa však, že firmy napriek tomu vidia svetlo na konci tunela.
Rast nových objednávok ich presviedča, že ekonomické oživenie je na dosah. Preto neváhajú prijímať nových zamestnancov. Dôvodom môže byť aj nahrádzanie tisícov ľudí, ktorí koncom minulého roka odišli na predčasný dôchodok. Počet nezamestnaných sa znížil o 10-tisíc.
Počet voľných pracovných miest ostáva na vysokej úrovni a dopyt po pracovnej sile ostáva naďalej vysoký, hovorí analytik Michal Doliak z Národnej banky Slovenska.
Vďaka jari a Ukrajincom
Analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák však upozorňuje, že vývoj nie je až taký ružový ako sa zdá, znižovanie nezamestnanosti sa v posledných mesiacoch spomalilo až zastavilo. Vďačíme zaň prakticky iba príchodu jari a rozbehu sezónnych prác. Trh práce sa už priblížil k historickým minimám z roku 2019. Ďalšiemu poklesu nebráni dopyt po pracovnej sile, ale skôr jej slabá ponuka.
Silný dopyt po zamestnancoch na západe krajiny už nie je možné uspokojiť z domácich zdrojov pre nízku ochotu ľudí cestovať z iných regiónov alebo chýbajúcu kvalifikáciu, či pracovné návyky nezamestnaných, vysvetľuje analytik. Prejavuje sa tak čoraz intenzívnejším dovozom pracovnej sily zo zahraničia, pričom zamestnávatelia musia hľadať pracovnú silu mimo Európy.
Za posledný mesiac si našlo prácu viac ako 2-tisíc cudzincov a celkovo sa ich počet dostal na rekordnú hodnotu 105-tisíc. Najviac cudzincov bolo z Ukrajiny (39%), z tých, čo prišli na slovenský trh práce za posledný rok bola Ukrajincov až polovica.
V poslednom období na slovenský trh práce začali prúdiť aj zamestnanci z exotických krajín ako India, Indonézia, či Filipíny. Výrazný nárast však zaznamenávajú i zamestnanci z bývalých sovietskych republík predovšetkým z Moldavska a Uzbekistanu. Cudzinci zapĺňajú hlavne pozície typické pre priemysel a stavebníctvo, ale aj ako pomocní a nekvalifikovaní pracovníci.
Lákadlom vyššie mzdy
Ďalším prejavom pozitívneho trhu práce je rast miezd, ktoré začiatkom roka prekonali očakávania a ich úlohou je prilákať zamestnancov z iných regiónov a oblastí ekonomiky. Kým na západe krajiny sa nezamestnanosť dostala len na 3,55%, na východe a juhu stredného Slovenska je stále na 8,34%, aj to len vďaka vyšším aktivačným prácam.
Počet neobsadených pracovných pozícií je pritom stále vysoký, v apríli sa vyšplhal na viac ako 87-tisíc. Len počas tohto mesiaca pribudlo približne 800 nových pracovných miest. Pracovné pozície pritom podľa Ľ. Koršňáka pribúdajú v celej ekonomike – v službách i priemysle. Z regiónov v apríli ubudli voľné pracovné miesta len v Nitrianskom kraji. Oproti vlaňajšku je len o málo práce viac v Nitrianskom a Trnavskom kraji, najviac voľných pracovných miest pribudlo v Žilinskom kraji (+46%).
Ak by sa všetky voľné pracovné pozície podarilo obsadiť nezamestnanými registrovanými na úradoch práce, miera nezamestnanosti by sa znížila len na 1,86%. Viaceré okresy na východe a juhu Slovenska totiž hlásia viac ako 20 nezamestnaných na jedno voľné pracovné miesto.
Rekordérom je Gelnica s 95, Sabinov 58, Stropkov 50, Kežmarok 45, Poltár 40, Lučenec a Sobrance 25, Medzilaborce 23 a Rožňava s 20 nezamestnanými na voľné pracovné miesto. Do niektorých regiónov však mieria nové priemyselné investície, takže by sa počet nezamestnaných mal znižovať.
Ekonomika sa podľa Ľ. Koršňáka stále správa dvojrýchlostne. Na jednej strane sú odvetvia v kríze, ktoré dodávajú nových nezamestnaných. Na úradoch práce sa však zvyčajne dlho neohrejú, v priebehu pár týždňov až mesiacov si nájdu uplatnenie na trhu práce. Stále vysoká zásoba voľných pracovných miest v kombinácií s ekonomickým rastom náročným na pracovnú silu, by i naďalej podľa neho mali brániť nárastu miery nezamestnanosti.
Ilustračné foto: APZD