Novorodenca v rodine môže niektoré z detí vnímať ako „votrelca“, hovorí psychologička

V rubrike Krása výchovy reagujeme na ďalšiu otázku rodičov. Príchod bábätka do rodiny môže u detí vyvolať rozporuplné pocity. Ako pristupovať k detskej žiarlivosti a ako vytvárať medzi deťmi pozitívne interakcie? Exkluzívne pre vás, čitateľov nm.sk, odpovedá Lucie Kotková, psychologička a psychoterapeutka z Brna. Otázky do rubriky Krása výchovy môžete posielať na adresu: vychova@nm.sk.

Podporte dialóg

Naším cieľom je urobiť z portálu nm.sk udržateľné médium. Obstáť v súčasnosti na mediálnom trhu však nie je jednoduché. Naše články nie sú uzamknuté. Chceme, aby k nim mal prístup každý, koho zaujmú. 

Preto potrebujeme aj vašu pomoc. Vďaka vašim príspevkom budeme môcť naďalej prinášať kvalitné a korektné rozhovory a iný exkluzívny obsah.

Som matka troch detí, najstarší syn má 7 rokov, dcérka 3,5 roka a pred dvoma mesiacmi k nám pribudol ďalší syn. Deti sa na súrodenca veľmi tešili, no po pár týždňoch sa u našej dcérky prejavila žiarlivosť. Predvádza sa pred návštevou, berie malému cumeľ, hnevá sa, keď bábätko dojčím. Hoci máme tretie dieťa, s podobným správaním sme sa doteraz nestretli. Čo by ste mi poradili?

Lenka

Milá Lenka,

malým deťom prináša narodenie mladšieho súrodenca rozporuplné pocity. Na jednej strane sa na bábätko tešili, radujú sa z neho, pýšia sa ním pred starými rodičmi či známymi. Na druhej strane je to malý „votrelec“, ktorý im berie pozornosť a starostlivosť rodičov. Zvlášť narodenie druhého dieťaťa do rodiny je pre staršie dieťa náročné, pretože dovtedy bolo v rodine jediné a o plnú pozornosť oboch rodičov sa nemuselo s nikým deliť. V tomto má vaša dcérka výhodu – tým, že je druhorodená, o vašu pozornosť sa delila už od narodenia a nie je to pre ňu až taká veľká zmena. Je dobré dať si pozor, aby sa starostlivosť o deti nerozdelila podľa vzoru „mamička je pre bábätko, otecko pre staršie deti“.

Žiarlivosť sa môže prejavovať upútavaním pozornosti, často i nevhodným správaním alebo zlostením. Deti si tiež môžu vyžadovať starostlivosť v oblastiach, ktoré už predtým zvládali samy (napríklad obliekanie, kŕmenie a podobne), začnú šušlať, chcú piť z fľašky, odmietajú zaspávať samy. Je to normálne a vo veľkej väčšine prípadov to prejde samo, nemusíte sa báť. Snažte sa svoju dcérku pochopiť a venovať jej zvýšenú pozornosť. Zapájajte ju do starostlivosti o bábätko, pokiaľ to sama chce – nech podá plienku, pomôže s kúpaním, zaspievajte spoločne bábätku, aby sa utíšilo. Keď jej dáte najavo, že je jej pomoc pre vás dôležitá a ste za ňu vďačná, bude sa snažiť ešte viac.

Dôležité je venovať sa dcérke (i staršiemu synovi), keď bábätko spí, aby sa necítila odstrčená – zahrajte sa s ňou, pomaznajte sa, porozprávajte. Keď k vám príde návšteva a obdivuje bábätko, poukážte na to, čo nové sa naučila vaša dcérka, môže ukázať obrázok alebo hračku, aby sa tiež cítila dôležitá. Ukážte jej fotky, keď ona sama bola bábätko a vy ste ju dojčili, kúpali, kolísali. Mne sa osvedčilo „pokarhať“ občas aj bábätko, aby staršie deti vnímali, že je výhodné byť „veľký“. Napríklad povedzte, že je pre vás náročné, keď bábätko plače a vy hneď nepoznáte dôvod jeho nespokojnosti, že je oveľa lepšie, keď už sú deti staršie a môžu samy povedať, čo potrebujú.

Zároveň je dobré dať si pozor, aby sa starostlivosť o deti nerozdelila podľa vzoru „mamička je pre bábätko, otecko pre staršie deti“. Osobitne sa to týka oblastí, kde je nastavená nejaká rutina. Ak sa napríklad pred narodením súrodenca o niektoré veci starala mamička (ukladanie do postele, čítanie, kúpanie a podobne), je dôležité, aby bola mamička aspoň niekedy k dispozícii. Dieťa sa lepšie učí prirodzenými dôsledkami než nejakým trestom.

Pokiaľ sa objaví snaha znepríjemniť bábätku život, budiť ho, brať mu cumlík, nejako mu fyzicky ublížiť, je potrebné, samozrejme, vždy zasiahnuť, ale s pochopením voči pocitom, ktoré staršie dieťa prežíva. Môžete napríklad povedať niečo ako „rozumiem, že chceš vyskúšať, ako bude bábätko reagovať; chápem, že sa naňho trochu hneváš, ale keď mu robíš to alebo ono, je mu to nepríjemné, potom bude mrzuté a ja namiesto toho, aby som sa s tebou hrala, budem musieť utešovať bábätko“. Dieťa sa lepšie učí prirodzenými dôsledkami (nebudete mať naňho čas, pretože budete musieť bábätko znovu uspať) než nejakým trestom.

Dobré je, aby vaša komunikácia prebiehala v pozitívnych formuláciách. Keď dcérka bude počuť iba to, čo nemá bábätku robiť, nebude to pro ňu také prínosné, ako keď jej budete hovoriť, čo robiť má (napríklad namiesto „neťahaj ho za ruku“ je lepšie povedať „radšej mu ručičku drž takto“).

Komentujte i to, aká je pre bábätko jeho staršia sestrička dôležitá („pozri sa, ako sa na teba pozerá, otáča sa za tvojím hlasom, smeje sa na teba“), vytvárajte medzi deťmi pekné interakcie („zatancuj bábätku, ukáž, čo si sa naučila, určite sa mu to bude páčiť“).

Veľmi vám držím palce a prajem, aby ste si toto krásne, ale neraz náročné obdobie všetci užili!

Foto: Ben Moses / Unsplash.com

Autor
Články autora
Odporúčané
Predošlé
Ďalšie
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Podobné články