Opakovane vybuchujem na deti a už mi je to trápne. Ako si mám pomôcť?

V rubrike Krása výchovy reagujeme na ďalšiu otázku rodičov. Exkluzívne pre čitateľov nm.sk odpovedá Ilona Špaňhelová, psychologička a psychoterapeutka z Prahy.

Otázky do rubriky Krása výchovy môžete posielať na adresu: vychova@nm.sk

Som vo veku, keď bývam častejšie unavená, najmä po práci, nezvládam už všetko ako predtým. Stáva sa mi, že doma na deti vybuchnem. Rýchlo strácam trpezlivosť. Potom sa cítim pred deťmi trápne, hanbím sa za svoje zlyhanie. Je správne zakaždým sa ospravedlňovať?

Na vašu otázku, či sa máte ospravedlňovať za svoje zlyhanie alebo za určitý prvok v správaní, keď cítite a vnímate, že ste to nezvládli, by som odpovedala áno.

Poďme sa pozrieť na princíp ospravedlnenia sa. Vedie nás k nemu naše svedomie. Hovorí sa, že človek si viac uvedomuje svedomie, čiže vnútorný hlas, už v predškolskom období, čiže vo veku tri až šesť rokov. Najviac to býva okolo štvrtého až piateho roku.

Svedomie začína regulovať, upozorňovať človeka, či robí veci dobre, alebo zle. Už v takomto skorom veku by malo dieťa toto svedomie (deti mu hovoria vnútorný hlások) vnímať a malo by ho priviesť k tomu, že sa druhému človeku ospravedlnení za svoj skutok, urobí pre neho niečo dobré. Takouto nápravou bude mať opäť čisté svedomie.

Predstavujem si, že svedomie sa ozýva aj u vás. Možno sa sama seba pýtate, či to už deti nevnímajú automaticky – nie som trpezlivá, tak sa ospravedlním a takto je to stále dookola. Vaša únava je zrejme výrazná, možno zažívate aj mnoho nových okolností (príprava do práce, povinnosti doma, pomoc deťom s vecami do školy…). Je toho na vás skrátka priveľa. A vy sa cítite ako v začarovanom kruhu, keď na deti nechcete kričať, ale vaše napätie a možno aj frustrácia sú silnejšie ako vaše predsavzatie.

Ukážte im, že potrebujete po práci napríklad 15 minút len tak sedieť a piť kávu, zatiaľ čo sa deti hrajú, a až potom sa s vami môžu rozprávať.

Skúste do tohto procesu, v ktorom sa nachádzate, zapojiť manžela aj deti. Ak je to možné, vezmite deti do práce, ukážte im, ako a kde pracujete, čo musíte stihnúť a kto sú vaši spolupracovníci. Ukážte im, že potrebujete po práci napríklad 15 minút len tak sedieť a piť kávu, zatiaľ čo sa deti hrajú, a až potom sa s vami môžu rozprávať. Môže to byť čas, keď sa nastavíte na to, že ste doma, tu a teraz.

Podľa veku detí si môžete pripraviť nejaké popoludnie, keď sa budete hrať a vymeníte si roly. Vy si budete stavať lego, čítať si alebo niečo počúvať a dieťa bude namiesto vás chystať večeru, skladať bielizeň alebo sa pýtať, či niekto niečo nepotrebuje do školy. Pri takejto hre si dieťa môže trochu viac uvedomiť, aké to je byť mamou. Nepomôže iba slovo či vaše vysvetlenie, ale konkrétny čin – skúška materskej roly.

Môžete sa tiež dohodnúť na znamení. Keď zdvihnete ruku, deti sa musia upokojiť, prestať. Takisto sa môžete dohodnúť s manželom, že raz, dvakrát za týždeň pôjdete sama na polhodinovú prechádzku a on zostane s deťmi. Netreba viac, stačí táto polhodina, ale je dôležité, aby bola pravidelná.

Dajte ostatným vedieť, že ste netrpezlivá, unavená, možno výbušná, povedzte im, že sa hanbíte a potrebujete pomoc. Nech aj vaše okolie vymyslí, ako by vám mohlo pomôcť.

Tip na čítanie pre deti