Pápež vo svojom prejave pri otvorení konferencie 1. októbra 2025 vyzval na starostlivosť o náš spoločný domov a tiež na to, aby sme prešli od slov k činom. Podčiarkol výzvu pápeža Františka, otca encykliky Laudato si’, na „ekologickú konverziu“ nás všetkých, ktorá prechádza od zhromažďovania údajov na papieri k „srdcu“ a nie je hluchá voči „volaniu Zeme a chudobných“. V šľapajach svojho predchodcu pápež Lev XIV. opakuje naliehavosť práce v starostlivosti o Zem.
Konferenciu s medzinárodnou účasťou v dňoch 1. až 3. októbra 2025 zorganizovalo Hnutie Laudato si’ v spolupráci s Dikastériom pre integrálny ľudský rozvoj, medzinárodnou charitatívnou organizáciou, katolíckymi organizáciami venujúcimi sa sociálnej spravodlivosti, Medzinárodnou úniou generálnych predstavených reholí, Hnutím fokoláre a Alianciou cirkevných sietí. Konferencie sa zúčastnilo viac ako tisíc ľudí vrátane lídrov zo sveta viery, hnutí, vedy a politiky.
Vplyv encykliky Laudato si’
Pápež začal svoj príhovor spontánnym vyhlásením, v ktorom sa obrátil na publikum: „Skutočnými hrdinami ste vy, ktorí spolupracujete na tom, aby ste niečo zmenili!“ Toto vyhlásenie odkazovalo na predchádzajúce vyhlásenie Arnolda Schwarzeneggera, bývalého guvernéra Kalifornie a súčasného predsedu Schwarzeneggerovho inštitútu USC, jedného z rečníkov na slávnostnom ceremoniáli.
Encyklika inšpirovala akcie na každom kontinente, ktoré pomáhajú nielen planéte, ale aj chudobným a vylúčeným, ktorí sú často prvými obeťami klimatickej krízy.
Schwarzenegger vo svojom prejave uviedol, že sa cíti „poctený“, že je blízko „akčného hrdinu, skutočného hrdinu“. Pápež ďalej pripomenul dosah encykliky Laudato si’, ktorý presiahol hranice Cirkvi. A to ako východiskový bod pre dialógy a reflexie, školské a univerzitné programy, spoluprácu a projekty inšpirovalo akcie na každom kontinente, ktoré pomáhajú nielen planéte, ale aj chudobným a vylúčeným, ktorí sú často prvými obeťami klimatickej krízy.
Jej vplyv sa prejavil na medzinárodných samitoch, v oblastiach ekumenizmu a medzináboženského dialógu, v ekonomike a podnikaní, ako aj v teologických a bioetických štúdiách. Termín „starostlivosť o náš spoločný domov“ sa stal súčasťou akademických, vedeckých a politických debát.
Výzvy, ktoré sú dnes ešte aktuálnejšie
Lev XIV. v prejave spomenul niekoľko pasáží z encykliky: analýzu environmentálnej situácie a z nej vyplývajúci návrh „paradigmy integrálnej ekológie“. Toto všetko sprevádza naliehavá výzva na dialóg, aby sme sa ako rodina zaoberali problémami Zeme.

„Vzdávajme vďaky nášmu nebeskému Otcovi za tento dar a toto dedičstvo od pápeža Františka! Ide o skutočné výzvy, ktoré sú dnes ešte aktuálnejšie ako pred desiatimi rokmi. Sociálne a politické výzvy a ešte viac duchovné: vyžadujú si obrátenie,“ hovorí Lev XIV.
Čo ešte treba urobiť
„Každé výročie,“ pokračuje pápež, „prináša so sebou spomienku na minulosť a otázky, čo ešte treba urobiť. Pokiaľ ide o starostlivosť o náš spoločný domov, prešli sme od fázy pochopenia a štúdia k fáze implementácie. Cesta je vytýčená, ale musíme počúvať ,volanie Zeme a chudobných‘.“ Pápež varuje, že by sa to nikdy nemalo javiť ako obyčajný „prechodný módny výstrelok“ alebo, ešte horšie, „ako rozdeľujúca otázka“.
Apoštolská exhortácia Laudate Deum, ktorej autorom je tiež pápež František, hovorí, že Laudato si’ sa konfrontuje s určitým zľahčovaním „stále zjavnejších znakov klimatických zmien“, ktoré „zosmiešňujú tých, ktorí hovoria o globálnom otepľovaní“.
Návrat „k srdcu“
Šírenie posolstva encykliky nestačí. Dnes je potrebný návrat k srdcu, a to nielen ako k centru citov a emócií, ale aj k sídlu slobody. Nielenže zahŕňa rozum, ale „presahuje ho a premieňa“, inšpiruje celého človeka a jeho vzťahy.
Iba návratom k srdcu môže dôjsť ku skutočnej ekologickej konverzii. Musíme prejsť od zhromažďovania údajov k starostlivosti; od environmentalistických diskusií k ekologickej konverzii, ktorá premení náš osobný a spoločný životný štýl.
Podľa Leva spoločnosť musí prostredníctvom mimovládnych organizácií a sprostredkovateľských združení vyvíjať tlak na vlády, aby vypracovali prísnejšie predpisy, postupy a kontroly.
Nemôžeme sa nazývať učeníkmi Ježiša Krista bez toho, aby sme sa podieľali na jeho pohľade na stvorenie a na jeho starostlivosti o to, čo je krehké a zranené.
Pápež potom vyzýva účastníkov konferencie, aby boli nositeľmi „tejto nádeje“, ktorá pramení z rozpoznania Boha, ktorý už v dejinách pôsobí. Laudato si’ opisuje svätého Františka z Assisi takto: „žil v jednoduchosti a v obdivuhodnej harmónii s Bohom, s ostatnými, s prírodou a so sebou samým. V ňom možno objaviť, do akej miery je neoddeliteľná starostlivosť o prírodu, spravodlivosť voči chudobným, angažovanosť v spoločnosti a vnútorný pokoj.“
Lev XIV. si v prejave želal, aby každý mohol rozvíjať štyri dimenzie existencie: vzťah s Bohom, s ostatnými, s prírodou a so sebou samým v neustálom postoji obrátenia.
Podľa Leva spoločnosť musí prostredníctvom mimovládnych organizácií a sprostredkovateľských združení vyvíjať tlak na vlády, aby vypracovali prísnejšie predpisy, postupy a kontroly. Ak občania nemonitorujú politickú moc – národnú, regionálnu a obecnú –, nie je možné bojovať proti škodám na životnom prostredí. Okrem toho môže byť obecná legislatíva účinnejšia, ak existujú dohody medzi susediacimi obyvateľmi a zhoda na podpore rovnakých politík.
Niet miesta pre ľahostajnosť a rezignáciu
Toto nabádanie by mohlo nájsť konkrétne uplatnenie na nadchádzajúcich medzinárodných samitoch, ktoré spomenul pápež: 30. konferencia OSN o zmene klímy (COP30); zasadnutie Výboru FAO pre potravinovú bezpečnosť a samit OSN o vode, ktorý sa má konať v roku 2026. Prácu diplomacie podporuje aj občianska spoločnosť, „najmä mladí ľudia“, aby prispeli „ku kultúrnej, duchovnej a vzdelávacej výzve“.

Lev XIV. zakončil svoj prejav otázkou, ktorá je spoločná pre všetkých: Boh sa nás opýta, či sme dobre kultivovali tento svet a starali sa oň – o svet, ktorý stvoril v prospech všetkých minulých aj budúcich generácií – a či sme sa starali o svojich bratov a sestry. Čo teda odpovieme?
Požehnanie úlomku ľadu
Pápež potom požehnal 20 000 rokov starý úlomok ľadu z Grónska, ktorý do Ríma previezol umelec Olafur Eliasson s podporou geológa Minika Rosinga. Obaja spolupracujú na projekte Ice Watch, ktorý okrem iného prináša veľké bloky ľadu do verejných priestranstiev vo veľkých európskych mestách, od Kodane po Paríž, s cieľom priblížiť realitu klimatickej krízy verejnosti.
Otvárací ceremoniál s názvom „Oslava nádeje“ sa začal pred príchodom pápeža príhovormi a umeleckými vstupmi.
Slávnosť uviedol Yeb Saño, predseda správnej rady Hnutia Laudato si’, ktorý potom pripomenul, ako nás encyklika v téme starostlivosti o náš spoločný domov učí „nesúdiť svet, ale počúvať ho a konať“. V priebehu rokov sa hnutiu podarilo zjednotiť „ľudí všetkých náboženských vyznaní“, aby reagovali na klimatickú krízu.
Saño potom odovzdal slovo Schwarzeneggerovi, ktorý uviedol konkrétny dôvod, prečo pápeža nazval „hrdinom“: „Hneď ako sa stal pápežom, zabezpečil inštaláciu solárnych panelov vo Vatikáne. Je to úžasná iniciatíva,“ dodal s tým, že Vatikánsky mestský štát sa stane prvým na svete, ktorý dosiahne uhlíkovú neutralitu. Schwarzenegger potom pripomenul svoje politické skúsenosti v Kalifornii, kde úspešne spojil demokratov a republikánov, aby schválili environmentálne zákony, ktoré znížili emisie skleníkových plynov o 25 % a podporili výstavbu milióna solárnych striech.

Príhovor mala aj Marina Silva, ministerka životného prostredia a klimatických zmien Brazílie, ktorá vedie spoločné predsedníctvo COP30. Osobitne zdôraznila súvislosť medzi encyklikou a Parížskou dohodou, ktorá bola tiež podpísaná pred desiatimi rokmi. Hoci uznala dosiahnutý pokrok, odsúdila rozdiel medzi záväzkami a realitou: „Do odvetvia fosílnych palív sa naďalej odvádza priemerne 4 až 6 biliónov dolárov ročne,“ uprostred neúspešného zavedenia 100-miliardového fondu pre rozvojové krajiny. S výhľadom na konferenciu COP30, ktorá sa bude konať v Beléme, ministerka zopakovala potrebu spravodlivého a definitívneho odchodu od fosílnych palív. „Máme všetky technické zdroje na implementáciu tejto naliehavej agendy. Teraz potrebujeme pevné etické odhodlanie, ktoré nás dovedie k dodržaniu týchto záväzkov.“
Konferencia mala niekoľko hlavných cieľov:
- oslavovať plody Hnutia Laudato si’ a klimatických aktivít náboženských spoločenstiev za posledné desaťročie,
- vzbudiť nádej uprostred klimatickej krízy jedinečným duchovným a kultúrnym programom,
- mobilizovať konkrétne záväzky náboženských, politických a sociálnych lídrov smerom ku klimatickej spravodlivosti,
- podporovať dlhodobú spoluprácu medzi Cirkvou, občianskou spoločnosťou a tvorcami politík.