Peniaze v Cirkvi nemajú stáť na účtoch, majú pomáhať evanjelizácii

Tok peňazí v slovenských a českých farnostiach

Ako vlastne vyzerá financovanie farností v praxi? Odkiaľ peniaze prichádzajú a odkiaľ by ešte potenciálne mohli? Aj to sú otázky, ktoré by ľudí v Cirkvi, ako aj mimo nej mohli zaujímať.

„Príjmy, ktoré farnosti majú, sú zväčša z milodarov veriacich, z rôznych zbierok alebo prenájmu nehnuteľností či odpredaja cirkevných majetkov. Taktiež môže ísť o príjmy z nejakých nadácií alebo programov obnovy, či z eurofondov. V našej farnosti peniaze získavame aj z podnikania, a to prostredníctvom správy cintorína,“ vysvetlil v úvode diskusie katolícky kňaz Marek Ondrej.

Farnosť, v ktorej pôsobí, dostala cirkevný pozemok, kde už fungovalo prevádzkovanie pohrebiska. Majetok však spravovala iná spoločnosť, až kým sa farnosť v roku 2016 nerozhodla prevziať zodpovednosť a založiť si vlastnú s. r. o.

Komunistický režim potreboval mať čo najväčšiu kontrolu nad Cirkvou, preto ju sústreďoval do biskupstiev. Táto centralizácia stále vo veľkej miere pretrváva a ako jeden z dôsledkov je vytváranie pocitu, že za nás niekto hore rozhodne, niekto sa o nás postará.

Inú inšpirujúcu skúsenosť s hospodárením farnosti majú v Zlíne, kde podľa Martina Navláčila z nadačného fondu Teo via farnosť podpísala zmluvu o vedľajšej hospodárskej činnosti za účelom podporiť ukrajinské rodiny, ktoré utiekli pred vojnou. Farnosť od mesta prenajala 22 bytov v havarijnom stave, ktoré farníci spolu so skautským strediskom založeným pri farnosti zrekonštruovali.

„Cez náš nadačný fond sme dokázali vo farnosti vytvoriť zázemie pre zamestnanie prekladateliek a koordináciu tejto podpory. Minulý rok naša farnosť zároveň historicky prvýkrát zaplatila daň z príjmu, pretože vykázala zisk,“ podelil sa o svoju skúsenosť Navláčil.

Podľa riaditeľa nadácie Viktora Šimečka je však štandardný tok financií veľmi podobný ako na Slovensku a samotná ekonomická aktivita vyvíjaná farnosťami je výnimočným javom. Príčinu Šimeček vidí v minulosti.

„Komunistický režim potreboval mať čo najväčšiu kontrolu nad Cirkvou, preto ju sústreďoval do biskupstiev. Táto centralizácia stále vo veľkej miere pretrváva a ako jeden z dôsledkov je vytváranie pocitu, že za nás niekto hore rozhodne, niekto sa o nás postará. My túto zodpovednosť nemusíme niesť, a to podľa nášho názoru umŕtvuje aktivitu vo farnostiach.“

Na argument, či tento stav nezodpovedá faktu, že Cirkev je a má byť hierarchická, reagoval slovami: „Áno, Cirkev je hierarchická, ale zároveň by mala byť subsidiárna, a to sa podľa nás nevylučuje.“ Jej hierarchickosť spočíva podľa Šimečka v iných záležitostiach a netreba podľa neho zabúdať ani na to, že „základným prvkom Cirkvi je farnosť, nie diecéza ani Rím“.

Iný pohľad na hierarchickosť Cirkvi vzhľadom na hospodárenie a aktivity farnosti ponúkol slovenský kňaz Marek Ondrej. Podľa neho môže byť táto skutočnosť pre farnosti nielen veľkou pomocou, ale aj istou garanciou.

„Cirkev je založená na tom, že nado mnou ako farárom a štatutárom niekto je. Ten, kto je hore, nastavuje limity tomu, ktorý je dole, a ten, ktorý je hore, má zabezpečiť, že ten, kto je pod ním, spravuje hmotné veci správnym spôsobom. Áno, niekedy je potrebné veci viac vysvetľovať, ale myslím si, že kontrolný systém Cirkvi je vynikajúci. Zároveň vieme, že ak by k niečomu došlo, nie sme na to sami,“ poznamenal. 

Na príklade vlastnej farnosti tiež poukázal na to, že Cirkev na Slovensku i vo svete by mala mať odvahu začať si spravovať veci sama.

„Náš majetok bol predtým v správe inej spoločnosti, ktorá farnosti dávala odrobinku z toho, čo si zobrala. Toto je podľa mňa pre Cirkev výzva. Je totiž pohodlnejšie podpísať nejakú zmluvu a uspokojiť sa s odrobinkou, lebo ma to nič nestojí, nejdem do rizika, ako keď má ísť človek s kožou na trh, v noci nespí, lebo nevie, či bude mať na výplaty. O tom to však vlastne je,“ podotkol Ondrej.

Úloha farských ekonomických rád

V diskusii hostia neobišli ani tému farských ekonomických rád. Zo záverov celoslovenskej syntézy synodálneho procesu totiž vyplynulo, že tieto poradné orgány, ktoré by mali kňazom vo farnostiach pomáhať s hospodárením a financiami, sú často nefunkčné a v mnohých farnostiach vôbec neexistujú. 

Ich konkrétnu úlohu prítomným priblížil kňaz Marek Ondrej. „Správa majetkov je taká dôležitá vec, že o nej nemôže rozhodovať jedna osoba. Farár má svoju autonómiu vo vzťahu k biskupovi. On je zodpovedný za celé hospodárenie. Farská ekonomická rada je orgán, ktorý mu má pomáhať pri tejto správe, a nejde len o otázku, ako naložíme s peniazmi, ktoré máme. Týka sa to v prvom rade zabezpečenia majetku, jeho zhodnotenia či investovania. Toto je norma, ktorá je obsiahnutá priamo v kánonickom práve.“

V jednej farnosti sme našli krásny príklad, kde členovia farskej rady podpísali ručenie za svoju farnosť. Pomáhajú pastierovi so správou majetku, a to do výšky toho svojho.

Podľa Viktora Šimečka funkčná farská rada prispieva k aktivite samotnej farnosti. Ide o dôležitú vec, ktorá je však aj v Cirkvi v Českej republike veľmi zanedbávaná. Súvisí pritom vo veľkej miere s úlohou laikov v Cirkvi. Tou by podľa jeho kolegu Martina Navláčila mala byť práve pomoc pastierom Cirkvi v oblasti, do ktorej sa im nechce, čo ilustroval aj na konkrétnom príklade.

„V jednej farnosti sme našli krásny príklad, kde členovia farskej rady podpísali ručenie za svoju farnosť. Pomáhajú pastierovi so správou majetku, a to do výšky toho svojho. Farníci najprv predali byt, kúpili pozemok, zhodnotili ho, predali, potom vysúťažili nákup školy od kraja, školu zrekonštruovali a uviedli do chodu. Ide o jednu z prvých aktivácií majetku. Veľakrát premýšľame na tým, ako zhodnotiť to, čo máme, ale nepremýšľame nad tým, či by sme nemohli niečo kúpiť. Niečo, čo by sa nám hodilo pre pastoráciu. V tomto je rola laikov nezastupiteľná.“

Peniaze v Cirkvi majú pomáhať evanjelizácii

Peniaze v Cirkvi majú svoje miesto a majú slúžiť konkrétnemu cieľu – evanjelizácii. Farské ekonomické rady by podľa Šimečka mali toto umožňovať. V prvom rade je však podľa jeho slov „potrebné uvoľniť kňazom ruky, aby mohli robiť to, čo je ich poslaním, a to ohlasovať evanjelium, vykonávať pastoráciu a formáciu“.

K tomu sú podľa kňaza Ondreja potrební laici, ktorí prevezmú vo svojich farnostiach zodpovednosť, zároveň však podotkol, že na takúto zmenu je potrebný čas, aby si „ľudia vzali za svoje, že Cirkev je naša a že to nie je len farárova či biskupova vec“.

Peniaze sú zároveň podľa zakladateľov nadačného fondu Teo via výborným senzorom toho, ako a čím žije konkrétne spoločenstvo. „Kde je vaše srdce, tam bude aj váš poklad, píše sa vo Svätom písme. Naše srdce je teda v istom zmysle tam, kde posielame peniaze. Ak to budú projekty, ktoré sa budú dotýkať nášho srdca, spôsobí to aj zmenu toku peňazí,“ poznamenal Šimeček.

K prúdeniu peňazí vo farnosti vyjadril svoj názor aj kňaz Ondrej. „Keď dáš, dostaneš. Moja skúsenosť je, že keď som niečo dal, Boh mi to vrátil z inej strany. Cirkevné spoločenstvo by zároveň malo mať tú vieru, že Boh sa oň postará. Bude sa však starať vtedy, keď budeme mať prázdne ruky. Respektíve on do jednej ruky vloží a my to druhou rukou odovzdáme ďalej. Toto je Božia starostlivosť, nieže nikomu nič nedáme. Finančné prostriedky nie sú na to, aby sme ich mali na účtoch, ale na to, aby sme pomohli hlásať evanjelium, na misiu, charitu, aby sme slúžili.“

Ako však zároveň zopakoval, k efektívnejšiemu hospodáreniu vo farnostiach je potrebná zmena zmýšľania. „Ľudia potrebujú cítiť spoluzodpovednosť za budovanie spoločenstva. Musíme sa oslobodiť od strachu z peňazí.“

Na otázku, či by k tomu nepomohla práve odluka Cirkvi od štátu, reagoval: „To si nemyslím, pretože financie, ktoré prichádzajú od štátu, teraz nejdú na farnosť, idú len na platy kňazov. Farnosť musí sama hľadať prostriedky.“

Opačný pohľad vyjadril v závere prvej časti diskusie Viktor Šimeček, podľa ktorého by práve odluka (ku ktorej má v Českej republike dôjsť v roku 2030) vyvolala zmenu v myslení. „Rozhodne by to farnosť zaskočilo. Časť farnosti by možno zanikla, ale tú druhú časť by to oživilo.“

Na otázku, či by strata nebola príliš veľká, odpovedal: „Pokiaľ farnosť nie je živá, udržiavať ju z tradície nedáva úplne zmysel. Podporme farnosti, kde ten život je. Niekedy držíme kňazov vo farnosti, kde prídu v nedeľu do kostola dvaja ľudia. Podľa mňa je to plytvanie potenciálom daného kňaza.“

Druhá časť diskusie bola venovaná diváckym otázkam.