Prečo by sme mali počúvať, keď Lev XIV. rozpráva o filmoch

Foto: Pexels
Pápež varoval pred súčasnou tendenciou kinematografie stať sa akýmsi individualistickým uspokojovaním vkusu jednotlivca.
Newsletter

Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Z Vatikánu v posledných týždňoch prichádzajú príjemné správy pre milovníkov kinematografie. Rímsky biskup Lev XIV. sa snaží aktívne nadviazať dialóg s filmovou komunitou a do Vatikánu pozval zástupcov „áčkovej“ kinematografie ako herečku Cate Blanchettovú, herca Chrisa Pinea, herečku Monicu Bellucciovú alebo oscarového režiséra Spika Leeho.

Zástupcovia filmového umenia sa s Levom XIV. stretli 15. novembra v Apoštolskom paláci. Vatikán predtým dokonca vydal zoznam pápežových obľúbených filmov. Dostala sa naň komédia a dráma Život je krásny (Taliansko, 1997), muzikál Za zvukov hudby (USA, 1965) a vianočná dráma Život je krásny (USA, 1946). Áno, dva z týchto filmov majú v slovenčine totožný preklad.

Ak by ste si z nich mali tento rok pozrieť jeden film, tak by som vám odporúčal posledný menovaný. Ide o hrejivý vianočný príbeh, ktorý je v podstate psychoterapiou na plátne. Premýšľali ste niekedy nad tým, čo všetko by bolo na tomto svete inak, ak by ste sa nikdy neboli narodili? Nuž, po tomto filme budete.

Moderné romány

Pápežov prístup k filmovému umeniu je však hlbší ako len „bulvárne“ prezrádzanie detailov o jeho kinematografickom vkuse. Z prejavu, ktorý Lev XIV. predniesol pred zástupcami filmárskeho sveta, je zrejmé, že o filme uvažuje ako o dôležitej súčasti súčasnej kultúry.

Dáva to zmysel. Keď sa nad tým zamyslíte, tak čo je vlastne vyššou formou kultúry, s ktorou bežní ľudia pravidelne prichádzajú do styku? Divadlo a galérie sú skôr príležitostným zážitkom, pričom s filmami sa stretávame oveľa častejšie.

Ide pritom o vyššiu formu umenia, ktorá prepája vizuálne umenie so sofistikovaným príbehom, typicky veľkou výpravou a hudbou. Inými slovami, nie je to reelsko na Instagrame ani video na TikToku.

Vďaka svojej rozsiahlej forme je zároveň film ideálnym médiom na komunikáciu hlbších posolstiev. Viem, že literatúra má nenahraditeľnú úlohu, sám som knihomoľ, ale snáď nebude ďaleko od pravdy, keď poviem, že celovečerné filmy sú svojím spôsobom románmi dnešnej doby.

Preto by sme mali pozorne počúvať, keď Svätý Otec rozpráva o tejto forme umenia. A čo vlastne jej zástupcom odkázal?

Pozor na individualizmus

Lev XIV. vyzdvihol práve to, že „mladé, snové umenie“, ktoré sa v podstate len teraz blíži k svojim 130. narodeninám, nie je len formou úniku pred každodennými starosťami, ale aj médiom, ktoré nám pomáha zamýšľať sa nad hlbokými duchovnými i existenciálnymi témami.

Keď vchádzame do kinosály, v podstate sa na malú chvíľu stávame účastníkmi inej reality, mohli by sme parafrázovať pápežove slová. To nás v konečnom dôsledku robí empatickejšími a rozširuje to našu životnú skúsenosť aj o také situácie, ktoré by sa v našom vlastnom živote nikdy nevyskytli.

Filmárov pápež otvorene vyzval, aby temnejšie filmové námety, ako je násilie, chudoba či osamelosť, nezneužívali, ale úprimne „skúmali“. Kino môže byť „dielňou nádeje“, povedal konkrétne Lev XIV.

Pre mňa osobne asi najzaujímavejším momentom prejavu bolo to, keď pápež varoval pred súčasnou tendenciou kinematografie stať sa akýmsi individualistickým, komerčným uspokojovaním vkusu jednotlivca.

Konkrétne to vidíme napríklad na tom, keď sa filmový zážitok presúva z kinosál a rodinných obývačiek na obrazovky telefónov, aby každý mohol sám sledovať to, čo sa najviac páči jemu samému.

Z pápežových slov sa dá vyvodiť, že kinematografia je nevyhnutne spoločenským podnikom, a to ako na úrovni produkcie (kde dáva prácu množstvu ľudí nad rámec samotných režisérov alebo hercov), tak na úrovni sledovania. Pápež o divadlách a kinách v prejave doslova hovoril ako o kultúrnom srdci miest.

„Logika algoritmov má tendenciu opakovať to, čo „funguje“, ale umenie otvára nové možnosti. Nie všetko musí byť okamžité alebo predvídateľné. Obhajujte pomalosť, keď slúži určitému účelu, ticho, keď hovorí, a odlišnosť, keď je evokujúca. Krása nie je len prostriedkom úniku, je predovšetkým výzvou. Keď je kinematografia autentická, nielen utešuje, ale aj provokuje. Vyjadruje otázky, ktoré v nás prebývajú, a niekedy dokonca vyvoláva slzy, o ktorých sme nevedeli, že ich potrebujeme vyjadriť,“ povedal navyše pontifex.

Zhrnuté a podčiarknuté, moja najbližšia návšteva kina bude po týchto slovách o čosi vyšším zážitkom.

Autor
Články autora
Odporúčané
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Podobné články