Prečo sa pápež montuje do svetovej ekonomiky? Chce jej dať ľudskú tvár, preto iniciuje zmenu (+ podcast)

Rozhovor je dodatočne upravený a celý si ho môžete vypočuť ako podcast.

Ekonomika je pre mnohých ľudí dosť komplexná vec a – povedzme si na rovinu – bežný laik sa môže častokrát v tejto oblasti strácať. Ako ľuďom vysvetľujete, čo je ekonomika spoločenstva či Františkova ekonomika?

Musím povedať, že naozaj sa to ťažko vysvetľuje, pretože ekonomiku ľudia – okrem tých, ktorí sa jej venujú – väčšinou nevnímajú. Vnímajú napríklad, že platia dane, ale častokrát nevnímajú, že ekonomika sa dá meniť, že má nejaké dôsledky a nejaké príčiny. Z mojej skúsenosti ľudia vnímajú ekonomiku ako gravitáciu. Jednoducho tu je, ale všetci dobre vieme, že keď idete do vesmíru, tak tam gravitácia nie je alebo je iná. My dnes, samozrejme, žijeme nejakú ekonomiku, ktorú sme si vytvorili skrz zriadenie štátov a usporiadanie sveta. Táto ekonomika má však dôsledky, ktoré sa nám už až tak veľmi nepáčia. Má na jednotlivých ľudí dosah, ktorý už nie je veľmi pozitívny a ľudia sa voči nemu začínajú brániť.

Ekonomika spoločenstva existuje už pár rokov. Nie je to až taká nová vec. V podnikateľskom prostredí sa zameriava na to, ako firmy nakladajú so ziskom a aké majú vzájomné vzťahy. Táto myšlienka sa pápežovi Františkovi veľmi zapáčila, a preto v roku 2019 vyzval mladých ľudí, aby zmenili ekonomiku, aby začali podnikať a vyvíjať aktivity, ktoré postavia do stredu záujmu človeka jeho dobro, ako aj dobro celej planéty.

Čo to teda znamená, ak sa firma riadi ekonomikou spoločenstva?

Ekonomika spoločenstva hovorí o dvoch aspektoch. Jeden sa venuje tomu, aké sú vo firme vzťahy, a poukazuje na to, ako by ľudia mali navzájom žiť a pracovať, aby to nebolo len o tom, že si odkrútime svoju zmenu a ideme domov a o nikoho a nič sa nestaráme. Druhý aspekt sa týka toho, ako sa nakladá so ziskom spoločnosti. Ten sa podľa ekonomiky spoločenstva rozdeľuje na tri časti. Jedna časť ostáva vo vnútri firmy a má sa použiť na ďalší rozvoj, výskum alebo inovácie. Druhá časť sa použije na pomoc núdznym, teda pre charitatívne organizácie, ktoré sú osvedčené. A tretia časť ide na osvetu, aby sa aj ostatné firmy a ľudia dozvedeli o ekonomike spoločenstva a mohli sa do nej zapojiť a aby tiež vyvíjali aktivity, kde v strede záujmu bude človek a nie len zisk.

Keď si spomínala vzťahy na pracovisku, do akej miery je možné zmeniť prístup ľudí k zamestnancom, aby bol otvorenejší a ľudskejší? Je niečo také vôbec zrealizovateľné?

Myslím si, že je to veľmi dobre zrealizovateľné, pretože to nestojí vôbec žiadne peniaze. Ide naozaj len o prístup. A ako zmeniť človeku prístup? Stručne povedané, stačí mu otvoriť oči. To sa dá docieliť napríklad rôznymi školeniami. Vieme, že firmy si bežne objednávajú napríklad školenia asertivity či manažmentu. My tiež pripravujeme jedno takéto školenie, zamerané na ľudskosť a vzájomné interakcie medzi zamestnancami. Na tieto veci sme totiž akosi zabudli. Stále sme hnaní do nejakého výkonu, zisku, do časového deadlinu, ale aj s týmto vypätím a týmto stresom sa to dá spraviť. Sama som to zažila a musím povedať, že veľkým pozitívom môže byť to, že firma takto dokáže prekonať hlavne obdobie krízy.

Františkova ekonomika hovorí práve o tom, aby sme sa vrátili k pôvodným hodnotám, aby sme videli v človeku človeka a nielen zamestnanca alebo položku na výplatnej páske.

Takže chcete firmy školiť?

Presne tak. Chceme firmám ponúknuť nový pohľad na hodnoty. Ukázať im, že existujú aj iné ako tie ekonomické a že môžeme ekonomiku meniť. Františkova ekonomika hovorí práve o tom, aby sme sa vrátili k pôvodným hodnotám, aby sme videli v človeku človeka a nielen zamestnanca alebo položku na výplatnej páske. Ale aby sme sa vrátili k tým základným ľudským hodnotám a pracovali s nimi, pretože na človeka treba pozerať ako na celú bytosť. Nie je prirodzené si iba niečo odpracovať a potom sa večer vrátiť domov. Práca by mala byť súčasťou nášho života, nie niečím oddeleným. A je dôležité, aby to takto vnímali aj firmy. Ak oni zmenia svoj pohľad, zmení sa aj pohľad ľudí a všetci na tom získajú.

Ako vnímaš snahu hlavy Katolíckej cirkvi zasahovať do globálnej ekonomiky takýmto spôsobom?

Som veľmi rada, že Svätý Otec „strká prsty“ do ekonomiky, že sa do nej „montuje“, pretože konečne je tu známa osobnosť, ktorá má svoju hodnotu a svoju váhu, ktorá povedala nahlas, že niečo je tu zlé. Niečo robíme nesprávne a musíme to zmeniť. Veľa politikov a prezidentov vo svete alebo aj taká OSN hovorí, že tu máme mnohé krízy a musíme ich riešiť, ale ako keby to boli len také prázdne slová, a ak sa niečo robí, robí sa málo. Pápež František nás všetkých vyzýva, aby sme robili viac a robili to lepšie a aby sme to skúsili robiť spôsobom ekonomiky spoločenstva, ktorá funguje, ktorá má výsledky a ktorá sa stará o ľudí. A pokiaľ to teda nejde z pozície štátnikov a politikov, poďme to spraviť my ako ľudia, poďme to zmeniť odspodu. Zmeňme vlastné životy, zmeňme vlastné firmy a pomôžme aj ostatným ľuďom.

Veľmi sa mi páči, že pápež František do ekonomiky zahŕňa aj takzvaný globálny juh, pretože keď hovoríme o ekonomike, hovoríme väčšinou o Európe, Amerike, Číne, ale stále je tu ešte Afrika, Indonézia, Južná Amerika a tieto krajiny majú tiež čo hovoriť do globálnej ekonomiky. Ekonomika nie je len pre pár vyvolených, ale pre všetkých ľudí na svete, teda aj pre tých chudobných. A ak pochádzame z bohatých krajín, nestačí, že chudobným budeme iba posielať peniaze. Treba ich kontrolovať, treba robiť viac, aby peniaze boli adresné, aby naozaj pomáhali.

Keď niekto teraz číta náš rozhovor a chcel by sa pričiniť, spraviť niečo pre ekonomiku s ľudskejšou podobou, kde a ako by mohol začať?

Môže vyhľadať aj nás. Máme pobočku v Košiciach. Z vlastnej skúsenosti viem, že je najlepšie, ak sa človek pridá k niekomu, kto už vie, čo a ako treba robiť. Františkovu ekonomiku definuje dvanásť oblastí (tzv. villages). Každý si teda môže vybrať oblasť a aktivitu, na ktorú sa cíti. Sme veľmi otvorení a budeme radi, keď prídu ďalší ľudia a budeme môcť začať malými krôčikmi meniť veci na Slovensku, v našom živote aj v Európe.