Menu
Naším cieľom je urobiť z portálu nm.sk udržateľné médium. Obstáť v súčasnosti na mediálnom trhu však nie je jednoduché. Naše články nie sú uzamknuté. Chceme, aby k nim mal prístup každý, koho zaujmú.
Vďaka vašim príspevkom budeme môcť naďalej prinášať kvalitné a korektné rozhovory a iný exkluzívny obsah. Ďakujeme!
Poďme pekne po poriadku. Pohľadov na ekonomiku existuje veľa. Niektoré z nich sa v ľudských dejinách uchytili natoľko, že si na nich krajiny postavili celé ekonomické systémy. Tými najznámejšími sú napríklad kapitalizmus, postavený na súkromnom vlastníctve, trhovej súťaži a na individuálnej podnikavosti s cieľom dosiahnuť čo najväčší zisk, alebo socialistický ekonomický systém, ktorý si mnohí pamätajú ešte spred roku 1989.
Niektoré ďalšie prístupy si zachovali skôr teoretický ráz alebo sa zamerali len na parciálne oblasti ekonomiky. Dnes mnohé z nich radíme medzi rozličné ekonomické školy (napr. rakúska ekonomická škola alebo keynesiánska ekonomická škola).
Jedným zo zaujímavých novodobých ekonomických prístupov je ten, ktorý nazývame „ekonomika spoločenstva“ Tento prístup zaujal dokonca aj pápeža Františka, ktorý sa netají tým, že v ňom našiel odpoveď na niektoré nedostatky tradičných ekonomických modelov a systémov, a preto sa v Katolíckej cirkvi stal významným hlasom práve tejto podoby ekonomiky.
Ide o relatívne nový koncept, ktorý sa začal vyvíjať v priebehu posledných desaťročí v reakcii na rastúce obavy týkajúce sa environmentálnych problémov, sociálnej nerovnosti a neudržateľného hospodárskeho rastu. Termín „ekonomika spoločenstva“ nie je spojený s jednou konkrétnou krajinou ani jedným konkrétnym zakladateľom. Ide skôr o filozofiu, ktorá sa vyvíjala v rôznych krajinách a kontextoch v priebehu času.
Treba tiež povedať, že k tomuto prístupu vo veľkej miere prispela a prispieva aj Katolícka cirkev, a to predovšetkým svojím sociálnym učením. Pápež František sa od začiatku svojho pontifikátu výrazne zasadzoval za ekonomické princípy, ktoré zdôrazňujú sociálnu spravodlivosť, starostlivosť o chudobných a zraniteľných a udržateľný rozvoj. Jeho pohľad na ekonomiku môžeme lepšie pochopiť aj pri čítaní jeho encyklík (Laudato si‘ a Fratelli tutti).
Ekonomika spoločenstva je teda koncept, ktorý zdôrazňuje spoluprácu, sociálnu zodpovednosť a vzájomné delenie sa o zdroje medzi jednotlivcami a komunitami. Hoci to môže znieť ako ideálna predstava, už dnes existujú určité príklady a iniciatívy, ktoré ukazujú, že zásady ekonomiky spoločenstva sa dajú prakticky aplikovať.
Kooperácie a spoločné podniky: Mnohé krajiny majú kooperatívne podniky a spoločné iniciatívy, ktoré sa zameriavajú na podieľanie sa zamestnancov na zisku a rozhodovacom procese. Príklady zahŕňajú mnohé potravinové a poľnohospodárske kooperácie, ako aj spoločnosti so zameraním na obnoviteľnú energiu.
Komunitné záhradkárstvo a farmárske trhy: V rôznych krajinách existujú komunitné záhradky a farmárske trhy, kde ľudia spolupracujú na pestovaní potravín a delia sa medzi sebou o zdroje. Tieto iniciatívy podporujú lokálnu výrobu a udržateľné praktiky.
Alternatívne mestské iniciatívy: Niektoré mestá majú alternatívne spoločenské inštitúcie, ako sú „commoning“ (zdieľanie) a „transition towns“ (prechodné mestá), ktoré sa zameriavajú na spoločné riadenie zdrojov a udržateľný rozvoj.
Spravodlivý obchod a lokálna ekonomika: Spravodlivý obchod podporuje spravodlivé mzdy a pracovné podmienky pre producentov v rozvojových krajinách. Okrem toho sa v niektorých oblastiach podporuje lokálna ekonomika a podnikanie s cieľom posilniť miestne spoločenstvá.
Zdieľaná ekonomika a platformy: Digitálne platformy a zdieľaná ekonomika (napr. vzájomné využívanie dopravy, ubytovania) môžu byť vnímané ako forma ekonomiky spoločenstva, keďže sa zakladajú na spoločnom využívaní zdrojov či delení sa o ne.
Indigénne spoločenstvá: V niektorých indigénnych spoločenstvách sa praktizujú tradičné formy hospodárenia a spoločného využívania zdrojov, ktoré môžu byť považované za podobné konceptu ekonomiky spoločenstva.
Hoci žiadna krajina doteraz úplne neprešla na model ekonomiky spoločenstva, existujú mnohé iniciatívy a príklady, ktoré ukazujú, že zásady spolupráce, zdieľania a sociálnej zodpovednosti sa môžu aplikovať v rôznych hospodárskych a spoločenských kontextoch. Je tiež dôležité si uvedomiť, že rôzne formy ekonomiky spoločenstva môžu byť prispôsobené kultúrnym, sociálnym a hospodárskym podmienkam jednotlivých krajín a komunít.
Ako sme už povedali, ekonomika spoločenstva je tiež jednou z dôležitých agend pápeža Františka. Aj preto v roku 2020, inšpirovaný životom a dielom sv. Františka z Assisi (ktorého by sme mohli považovať za prvého ambasádora ekonomiky spoločenstva), spustil celosvetovú iniciatívu s názvom Františkova ekonomika. Každoročne do nej pozýva mladých ekonómov, podnikateľov, aktivistov a changemakerov (teda tvorcov zmien) z celého sveta, aby súčasnú ekonomiku pretvárali zvnútra a začali sa globálne zasadzovať o typ tzv. „ekonomiky s dušou“. Aké princípy teda Františkova ekonomika zahŕňa? Zhrňme si to.
Starostlivosť o chudobných a zraniteľných: Pápež František zdôrazňuje dôležitosť starostlivosti o chudobných, marginalizovaných a zraniteľných. Vyzýva na sociálnu spravodlivosť a inkluzívne ekonomické systémy, ktoré zabezpečujú, aby všetci mali prístup k základným potrebám.
Udržateľný rozvoj: Ekonomika podľa pápeža Františka by mala byť zameraná na udržateľný rozvoj, ktorý rešpektuje životné prostredie a ochraňuje prírodné zdroje pre budúce generácie. V encyklike Laudato si‘ zdôrazňuje potrebu starostlivosti o Zem a boj proti environmentálnym problémom.
Solidarita a spolupráca: Pápež František podporuje princípy solidarity a spolupráce medzi národmi a ľuďmi. Vyzýva na odstránenie ekonomických nerovností a globálnych nespravodlivostí.
Ľudská dôstojnosť: Ekonomika by mala slúžiť ľudskej dôstojnosti a celkovému blahu ľudí a nie byť iba prostriedkom na dosiahnutie ekonomického rastu. Práca by mala byť uznávaná a rešpektovaná ako nástroj naplnenia ľudskej dôstojnosti.
Etický rozmer ekonomiky: Pápež František zdôrazňuje potrebu etického rozmeru v ekonomike. Ekonomické rozhodnutia by mali rešpektovať morálne hodnoty a nemali by sa obmedzovať len na hľadanie zisku.
Odpor voči kultúre odpadu: Pápež kritizuje „kultúru odpadu“, kde sa zanedbávajú ľudia aj zdroje a považujú sa za zbytočné. Ekonomika by mala slúžiť na vytváranie hodnoty pre spoločnosť a nie na plytvanie zdrojmi.
Spravodlivý obchod: Pápež podporuje spravodlivý obchod a fair trade, ktoré zabezpečujú, aby pracujúci ľudia dostávali spravodlivú odmenu za svoju prácu a aby obchodné vzťahy boli vzájomne prospešné.
Pápež František dlhodobo vyzýva, aby ekonomika slúžila spoločnému dobru a napomáhala vytvárať spravodlivú a inkluzívnu spoločnosť. Proces zmeny odštartoval už pred niekoľkými rokmi, ostáva už len dúfať, že jej ovocie uvidíme v čo najbližšej budúcnosti. Závisieť to bude aj od toho, ako rýchlo pochopíme hodnotu, význam a potrebu ekonomiky spoločenstva v našich konkrétnych životoch a spoločnosti.
Štvrté celosvetové stretnutie ekonómov, podnikateľov a aktivistov pod názvom Františkova ekonomika sa bude konať 6. októbra 2023.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
