Skauting očami sprevádzajúcich: Najdôležitejšie pre každého skauta je rozvíjať vzťah k Bohu, k sebe a blížnym

Sú kňazmi v pastorácii, matkami a otcami rodín a zároveň sú skautmi. Napriek tomu majú tento rozmer služby mladším veľmi radi, vnímajú ho ako zmysluplný a investujú doň čas a námahu. Čo pre nich znamená skauting a čo im dáva?

Sme otvorení rozhovoru.
Potrebujeme však vašu pomoc.

Naším cieľom je urobiť z portálu nm.sk udržateľné médium. Obstáť v súčasnosti na mediálnom trhu však nie je jednoduché. Naše články nie sú uzamknuté. Chceme, aby k nim mal prístup každý, koho zaujmú. 

Vďaka vašim príspevkom budeme môcť naďalej prinášať kvalitné a korektné rozhovory a iný exkluzívny obsah. Ďakujeme!

Miloš Pikala alias Inky, farár, Turčiansky Peter
Foto: archív M. Pikalu

Ku skautingu som sa dostal náhodou, čiže z Božej prozreteľnosti. Bol som čerstvým farárom vo farnosti Veľké Zálužie a hľadal som nejakú funkčnú organizáciu, ktorá sa venuje mládeži. Náhodou som ešte z kaplánskeho pôsobenia v Trnave poznal zopár skautov a pozval ich do farnosti, aby u nás skauting založili – bez toho, aby som toto hnutie v tom čase nejako dôkladnejšie poznal. No a tak sa to začalo. Ani som sa nenazdal a skladal som svoj vlastný skautský sľub a tak sa sám stal skautom.

Časom sa ukázalo, že skautské hnutie je pre potreby pastorácie ideálne. Skautské zbory a oddiely a ich spôsob práce v mnohom pripomínajú Cirkev a jej fungovanie. Perličkou je, že zakladateľa Skautského hnutia lorda Baden-Powella v jeho časoch naozaj mnohí obviňovali, že si založil nejakú vlastnú novú cirkev, čo on odmietal. Napriek tomu tá podobnosť tu je. Nakoniec, hlavným cieľom všetkého, čo skauti robia, je „duchovný rozmer“, spoznávať duchovnú realitu presahujúcu človeka a žiť podľa nej v súlade so skautskými hodnotami bratstva, ktoré presahuje všetky hranice a rozdielnosti. To nám, kresťanom, znie veľmi povedome, však? Presne toto je totiž cieľom aj evanjelia i samej Katolíckej cirkvi. Podobne skautská štruktúra zborov, oddielov (vedených dospelým vodcom) a družín (moderovaných rovesníkom s funkciou radcu) je takmer zrkadlovým obrazom štruktúry diecézy (vedenej biskupom), farnosti (spravovanej farárom) a v nej malých spoločenstiev (moderovaných „rovesníckym“ animátorom). A našli by sme toho viac.

Skautské hnutie je pre potreby pastorácie ideálne. Skautské zbory a oddiely a ich spôsob práce v mnohom pripomínajú Cirkev a jej fungovanie.

Skauting mi poskytol ucelený súbor nástrojov, know-how, podpory i vyše storočných skúseností. Postupne sa zo skromných začiatkov zrodili dva skautské zbory, 45. zbor Posledného spojenectva vo Veľkom Záluží a neskôr sa z neho zrodil 54. zbor Posledného spojenectva v Banskej Štiavnici. Odvtedy cez ne prešli stovky mladých ľudí, už celé generácie, kde tí prví dnes už do skautingu privádzajú svoje vlastné deti.

A zistil som ešte jednu vec: veľkým problémom v Cirkvi na Slovensku je prekladanie farárov, ktorému, priznám sa, nie celkom rozumiem. Jeho výsledkom spravidla je, že čo farár za tých pár rokov stihne vybudovať, po jeho odchode sa zrúti a nový farár akoby znovu začínal od nuly a tak stále dookola. U mňa to tiež nebolo inak, s jednou výnimkou: skauting nezanikol, pokračoval, rástol a rozvíjal sa ďalej. Dnes, keď uvažujeme o synodalite a o tom, ako sa veriaci laici môžu a majú ujať svojej časti práce a fungovania vo farnostiach a v diecézach, mi to pripadá ako veľmi užitočný a inšpiratívny príklad.

Martin Raškovský, predseda Duchovnej rady Slovenského skautingu
Foto: archív M. Raškovského

My skauti zvykneme hovoriť, že skauting je hra, ktorá sa prenáša do života. A je to naozaj pravda. Často v našich hrách a aktivitách riešime fiktívne problémy a situácie, ktoré majú základ v reálnom živote. Učíme sa problémy riešiť spolu, učíme sa počúvať názory iných v rámci skautskej družiny, nekonať zbrklo. Máme svoj výchovný systém, skautskú metódu a viac ako storočné skúsenosti skautského hnutia. To je tá vonkajšia stránka skautského života.

Skauting je hra, ktorá sa prenáša do života.

Podstatnejšie však je a vedie nás k tomu aj skautský sľub, že sa učíme rozvíjať sa v troch oblastiach: vo vzťahu k Bohu, vo vzťahu k sebe a vo vzťahu k blížnemu. Znamená to, že si máme plniť povinnosti v týchto troch vzťahoch. Konkrétne: 1. objavovať duchovno v sebe a prírode okolo nás a budovať vzťah s Bohom, 2. poznať samého seba a snažiť sa byť lepšími v každej oblasti života, 3. byť osožní a vedieť pomôcť ľuďom, ktorí to potrebujú. S pribúdajúcimi rokmi prichádzam na to, že toto je pre skauta podstatnejšie, ako všetky vonkajšie aktivity. Rovnako, ako v reálnom živote, vonkajšie aktivity a angažovanosť nie sú najdôležitejšie.

Mária Antónia Strýčková, vedecká výskumníčka
Foto: archív M. A. Strýčkovej

Skauting si ma našiel v roku 2004 doma, v malej rusínskej dedinke Litmanová. Bolo to krátko po mojom ročnom študijnom pobyte v USA, keď sa v našej Gréckokatolíckej cerkvi po liturgii nejaký kňaz s úsmevom popod fúzy opýtal mládeže, kto vie, čo znamená slovo skaut. Ten kňaz sa volal Cyril Vasiľ a pozval ho miestny kňaz otec Daniel Galajda, ktorý chcel rozbehnúť nejakú zmysluplnú aktivitu s mládežou. O skautingu sa dozvedel z časopisu Slovo, v ktorom o Federácii skautov Európy písal Milan Lach. To bol môj prvý uzlík, ktorý síce nebol pevný, no znamenal začiatok stavby.

Skautský duch, ktorý je súčasťou živej viery v Krista, mi stále dáva ohromnú radosť a vďačnosť do života, pretože ma naučil pozorovať ohromné každodenné maličkosti.

A postupne „sa“ to lano priťahovalo a priťahovalo, až vznikla pevná väzba. Na zahraničných, medzinárodných či školiacich táboroch som zrazu videla, že na pozadí hier, ceremónií, spevu, duchovných rozhovorov, či varenia kávy v daždi počas túry, je čosi hlbšie, čo tých ľudí spája. Každý má vlastný životný príbeh, batoh, ktorý si nesie na pleciach, nášivku krajiny z rôznych kútov sveta, no rovnako zablatené vibramy, uniformu a iskru v očiach, ktorá prezrádza, že máte toľko toho spoločného, až sa môžete oslovovať sestry. Zrazu aj divné večerné skákanie okolo ohňa dávalo zmysel.

Skautský duch, ktorý je súčasťou živej viery v Krista, mi stále dáva ohromnú radosť a vďačnosť do života, pretože ma naučil pozorovať ohromné každodenné maličkosti. Doteraz čerpám a rozvíjam mnoho pridaných praktických zručností nielen v skautskej službe, ale i v práci vedeckej výskumníčky, alebo manželky a matky. Stále spoznávam výnimočných ľudí a reálnych priateľov, ktorí keď padáte vám nielen povedia, že modlím sa za teba, ale majú vykasané rukávy a pomôžu vstať a niesť batoh. V neposlednom rade mi dáva nádej, že vďaka týmto mladým ľuďom budúcnosť nemusí byť taká čierna ako sa môže zdať, pretože hľadajú, kde je sever a zažívajú, že radosť rozdávaním rastie.

Prečítajte si tiež

Duchovný asistent skautov Pavol Trgo: Skauting je životný štýl

Autor
Články autora
Odporúčané
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Podobné články