V nedeľnej rubrike Horizonty nm prinášame krátke úvahy zahraničných autorov Jesúsa Morána a Piera Codu. Reflektujú súčasnú situáciu a pomáhajú preniknúť do doby, v ktorej žijeme, aby sme jej mohli lepšie porozumieť.
Hlas Ducha Svätého naznačuje smer na ceste prítomnosti. Musíme mu však vedieť načúvať, aby sme pochopili jeho novosť.
Potrebujeme kompas. Rozpory, krízy, výzvy a tragédie, s ktorými sa musíme deň čo deň vyrovnávať, sú príliš početné a príliš veľké. Dokonca ani obozretné a bystré riadenie bežných vecí nestačí na to, aby sme zaplátali diery v systéme, ktorý už nedrží pohromade. Potrebujeme niečo viac a niečo iné. Všímame si to na vlastnej koži, keď sa rozhodneme čeliť realite bez clôn a bez prispôsobovania sa.
Rozpory, krízy, výzvy a tragédie, s ktorými sa musíme deň čo deň vyrovnávať, sú príliš početné a príliš veľké.
Žiada sa od nás prebudenie vedomia, dôvery a zodpovednosti, aby sme čelili pocitu bezmocnosti a rezignácie, ktorého rizikom je, že sa stiahneme do prítomnosti a zredukujeme ju na stagnáciu minulosti. Musíme sa vydať na cestu, aby sme otvorili nové cesty a dali krídla nádeji. Ale ktorým smerom sa vybrať?
Nie všetko, čo sa ohlasuje ako nové, takým skutočne je. Nemožno sa pozerať dopredu bez toho, aby sme si spomenuli na to, čo bolo. Aby sme našli správnu cestu, je potrebné rozlišovať: v dedičstve minulosti medzi tým, čo treba zachovať, a tým, čo treba nechať za sebou; v riziku budúcnosti medzi tým, čo je pravdivé a dobré, a tým, čo je klamlivé a iluzórne. Preto sa musíme spoliehať na spoľahlivý kompas.
Musíme sa vydať na cestu, aby sme otvorili nové cesty a dali krídla nádeji.
Pápež František nám to neúnavne opakuje a vyzýva nás k rozhodnej účasti na synodálnom kráčaní. Kompas nám ponúka hlas Ducha Svätého, ktorý sa jasne ozýva v hĺbke svedomia každého z nás, keď sa nahí a neozbrojení postavíme pred Boha, a ktorý znie presvedčivo a povzbudzujúco, keď sa spoločne v slobodnom a úprimnom dialógu zaväzujeme naladiť na jeho vlnovú dĺžku.
Je to hlas, ktorý sa takto ozýva aj bez ohľadu na vieru. Vždy si však od každého vyžaduje úprimné a trpezlivé počúvanie, odvahu nechať ho zabývať sa v tej „prázdnote“ v nás a medzi nami, ktorá je skutočne plodná novosťou. Pretože v nej môžeme zachytiť šepot Ducha a načerpať energiu na to, čo sa od nás žiada.
Prevzaté z cittanuova.it.