Slovenskí vianoční škriatkovia

Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok? Odpoveď tušia nielen organizátori už tradičnej vianočnej zbierky pre seniorov, ale aj mnohí obdarovaní a darcovia po celom Slovensku.
Newsletter

Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Celý príbeh sa začal pred ôsmimi rokmi v Senci, keď sa dve ženy rozhodli potešiť 30 seniorov v domove dôchodcov, kde bývala i mama jednej z nich. Ženy pomenovali facebookovú zbierku darčekov „Koľko Lásky sa zmestí do krabice od topánok?“ a oslovili ňou okruh svojich známych.

Prekvapivo sa podarilo vyzbierať niekoľkonásobne viac vianočných krabičiek, a tak obdarovali až okolo 800 seniorov. O tri roky neskôr ich bolo už vyše 70 000. Po štyroch rokoch kamarátky Janka a Silvia založili občianske združenie na báze dobrovoľníctva Koľko Lásky, o. z., ktoré sa naďalej venuje zbierkam darčekov pre núdznych na celom Slovensku v širokom zábere, a to nielen pred Vianocami.

Aj Dianu Šufliarsku (37) z Detvy, manželku a mamu troch malých detí, oslovila táto predvianočná výzva. Počas niekoľkých Adventov darovala drobné darčeky osamelým a núdznym ľuďom práve cez spomínaný projekt.

Tento Advent sa už rozhodla zapojiť ako dobrovoľníčka pre zber darčekových krabíc vo svojom meste. „Pred pár rokmi, keď som ešte bývala v Pezinku, som niekoľko rokov po sebe prichystala dve krabice od topánok a naplnila som ich drobnými darčekmi – jednu pre pani a druhú pre pána. Nestálo ma to takmer žiadnu námahu či obetu, no tie darčeky dokážu niekomu osamelému urobiť prekvapenie a veľkú radosť. Zozbierať nejaké sladkosti, pohľadnice, knižky, iné drobné darčeky nie je pre mňa vôbec žiaden problém. No niekomu, kto trpí samotou, chudobou či ťažkou chorobou, tieto darčeky môžu urobiť obrovskú radosť,“ hovorí Diana.

Skúsenosť dobrovoľníctva

„Už v Pezinku pri odovzdávaní krabíc plných darčekov do stanoveného skladu som zatúžila byť tiež takým ,vianočným Santovým škriatkom‘, ktorý venuje svoj čas zozbieraniu a skladovaniu krabíc, stretáva sa s darcami, je svedkom dobrých skutkov a následne odovzdáva krabičky núdznym ľuďom, čiže je druhýkrát pri krásnom čine obdarovávania. Jedna krabica tak môže urobiť kontaktnej osobe radosť dvakrát.“

Po presťahovaní sa do Detvy sa Diane zmenili okolnosti a prihlásila sa ako dobrovoľníčka v projekte na manažovanie zberu krabíc s darčekmi. O pár dní jej prišiel mail s inštrukciami, s dátumom školenia a dobrovoľníckou zmluvou a začala hľadať darcov.

„Je to už len na dobrovoľníkovi samotnom, ako a kde bude zbierať krabičky. Oslovila som školy, škôlku, základné umelecké školy, lekáreň, kaviareň, či by neboli ochotní zbierať ,pre mňa‘ krabičky. Na tých miestach som vyvesila plagáty,“ vysvetľuje pani Šufliarska.

Miesta sa oficiálne zaradili do zbierky, napísala sa výzva s konkrétnymi miestami na sociálnych sieťach. „Je to veľmi prepracovaný koordinovaný systém. Celkovo som vyzbierala za určený čas dvoch týždňov okolo 150 krabičiek.“

Niektoré krabice si vyslovene našli svojho majiteľa na mieru.

Do zbierky sa zapájajú konkrétni darcovia, ale aj firmy so svojimi sponzorskými darmi. „Po uzavretí zbierky som kontrolovala každú jednu krabicu, či niektorým produktom už neuplynula exspiračná lehota, či sú veci vhodné na darovanie z odporučeného zoznamu, či ich je tam dosť. V opačnom prípade som dokladala veci. Napríklad som dokladala pohľadnice, ktoré vyrobili deti navštevujúce základnú umeleckú školu, a podobne.“

Dar, v ktorom sa skrýva omnoho viac

Dianka má s distribúciou krabíc aj skúsenosti, ktoré sa jej veľmi dotkli: „Moja stará mama má už 90 rokov a v novembri si zlomila nohu. Po operácii som sa ,obula‘ do toho, aby ju na čas umiestnili do doliečovacieho zariadenia blízko rodiny, teda do Detvy. Tam som ju navštevovala veľmi často a odrazu sa to zariadenie stalo súčasťou mojich podvečerov ako nikdy doposiaľ.“

A pridáva svoj postreh: „Videla som tam pacientov, ktorí nemajú aktívnu náplň času, ako sa ich týždne premenili len na čakanie. Na čakanie, kým tie dni prejdú jeden za druhým. Áno, samozrejme, zdravotnícky personál im dával jedlo, lieky, pomáhal im na toaletu a s ďalšími nevyhnutnými úkonmi, ale nebol tam nikto, kto by sa im venoval, čítal im alebo robil nejaký program. Ľudia podriemkavali. Ležali. Videla som na starej mame, ako rýchlo psychicky upadá a za krátky čas zostarla o pár rokov. I preto som sa snažila, aby som mohla nasmerovať krabičky aj do tohto zariadenia, aby mi ho kolegyne z projektu prenechali, pretože som túžila doniesť trošku radosti do toho zamrznutého, zaspatého sveta.“

Jednou zo zásad zbierky je, že keď sa vyberie zariadenie, do ktorého poputujú krabičky, tak sa venujú každému jednému klientovi.

Prekvapenie šité na mieru

Dianka pokračuje: „So zdravotnými sestričkami sme naložili vozík krabičkami a šla som s nimi chodbou. Navštívila som každú jednu z izieb, na ktorých ležali dvaja až piati ľudia. Ľudia boli veľmi vďační a prekvapení. Hneď si krabičky otvorili, nemohli tomu celému uveriť, ďakovali a chceli sa hneď nejako zavďačiť. Prečítali si pozdravy. Mnohým prišli sprchové gély či iná kozmetika veľmi vhod. Alebo tiež teplé ponožky a rukavice. Bolo to veľmi ľudské. Niektoré krabice si vyslovene našli svojho majiteľa na mieru. S úsmevom sme hovorili o Božej prozreteľnosti.“

Dobrovoľníci označia krabice tak, aby bolo zjavné, či sú pre muža, pre ženu alebo či sú univerzálne. „Jeden pán si našiel v krabici sedmové karty. A čuduj sa svete, hovorí, že je kartár. Hneď začal balíček kariet odbaľovať a prizval ma zahrať si spolu očko. Bol úplne nadšený. Moja starká mala v krabičke tiež krásne veci. Napríklad obrázkové knižky s pamiatkami UNESCO. Bola to pre mňa odmena, že som mohla pri nej byť v jej letargii a mohla som jej spestriť predvianočný čas,“ dodáva Dianka Šufliarska.

Od malého projektu k celoslovenskej akcii

Projekt Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok je zameraný na obdarovanie drobnými vecami klientov v domovoch dôchodcov, v zariadeniach pre dlhodobo chorých, doliečovacích zariadeniach a tiež pacientov niektorých nemocničných oddelení a osamelých ľudí v obciach.

Do výziev občianskeho združenia Koľko Lásky sa ročne zapájajú desiatky tisíc darcov. Združenie pracuje ročne s približne 300 dobrovoľníkmi a 20 koordinátormi dobrovoľníkov po celom Slovensku. Počas Vianoc 2025 sa vyzbieralo a následne odovzdalo vyše 72 600 krabičiek pre núdznych.

Foto: archív Diany Šufliarskej.

Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.